Amnesty International stojí za študentkami a študentmi štrajkujúcimi za budúcnosť klímy

Komerčný obsah

Švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg

epaselect epa07387987 Swedish climate activist Greta Thunberg (C), 16, and French students gather to call for urgent measures to combat climate change during a demonstration in Paris, France, 22 February 2019. The student movement in France has called for a strike in protest against what they see as the government's inaction over climate change. EPA-EFE/JULIEN DE ROSA [EPA-EFE/JULIEN DE ROSA]

Generálny tajomník Amnesty International Kumi Naidoo upozorňuje, že vlády zaháľajú pri reagovaní na klimatickú zmenu. Varuje, že ak nedokážu zaviesť adekvátne opatrenia, mohlo by ísť o najväčší prípad medzigeneračného porušovania ľudských práv v dejinách. Preto Amnesty International víta a podporuje globálny študentský štrajk proti klimatickej zmene, ktorý mladí ľudia po celom svete naplánovali na piatok 15. marca 2019.

„Amnesty International stojí za všetkými deťmi a mladými ľuďmi, ktorí sa zapájajú ako organizátori a účastníci do školských protestov a upozorňujú tak na klimatickú zmenu. Ide o dôležité hnutie za sociálnu spravodlivosť, v rámci ktorého sa mobilizujú tisíce ľudí, ktorí vyzývajú svoje vlády, aby sa pričinili o zastavenie klimatickej zmeny,“ povedal Kumi Naidoo.

„Je nešťastím, že deti musia obetovať dni vzdelávania, aby požadovali od dospelých správne konanie. Avšak ony sú si vedomé dôsledkov, aké bude mať súčasná hanebná nečinnosť na ich generáciu a na generácie, ktoré prídu po nich. Toto by mala byť chvíľa na prísnu sebareflexiu politickej triedy. Namiesto zavádzajúceho kritizovania mládeže za účasť na týchto protestoch, ako to urobili niektoré politické osobnosti, by sme sa mali pýtať, prečo vládam beztrestne prechádza, že „chodia poza školu“ v oblasti klimatických opatrení.“

Amnesty International varuje, že klimatická zmena má zdrvujúce následky na ľudské práva, ktoré sa budú ešte zhoršovať, ak vlády nezačnú ihneď konať, aby toto smerovanie zmenili. Klimatická zmena zvlášť zasahuje ľudí, ktorí už sú zraniteľní, znevýhodnení alebo diskriminovaní.

Dôsledky klimatickej zmeny ohrozujú zvlášť deti, kvôli ich špecifickým fyziologickým, metabolickým potrebám súvisiacim s telesným vývojom. Zmeny klímy tiež predstavujú riziko pre ich duševné zdravie; deti vystavené traumatickým udalostiam, ako sú prírodné katastrofy zhoršené klimatickou zmenou, môžu trpieť posttraumatickou stresovou poruchou.

„Klimatická zmena sa týka ľudských práv, pretože má enormný dopad na ľudí. Pri jej pôsobení sa kombinujú a zväčšujú existujúce nerovnosti. A sú to práve deti, kto zažije jej stále desivejšie následky. Skutočnosť, že väčšina vlád sotva pohla prstom, aby reagovala na naše – vzájomne zaručené – zničenie, je jedným z najväčších medzigeneračných porušení ľudských práv v dejinách,“ povedal Kumi Naidoo.

Milióny ľudí už trpia kvôli katastrofálnym následkom klimatickej zmeny – od predĺžených období sucha v subsaharskej Afrike po ničivé tropické búrky, ktoré zasahujú juhovýchodnú Áziu a Karibik. V letných mesiacoch roku 2018 ľudské spoločenstvá na severnej pologuli (od Polárneho kruhu po Grécko, Japonsko, Pakistan a USA) zažívali ničivé vlny horúčav a požiarov, pri ktorých zahynuli a boli zranené stovky ľudí.

„Deťom často hovoríme, že sú ,budúcimi lídrami a líderkami‘. Ale ak budú čakať na ,budúcnosť‘, žiadna nemusí nastať a nebudú mať koho a kedy viesť. Mladí ľudia zahanbujú dnešných lídrov svojou odhodlanosťou, ktorú preukazujú v tomto zásadnom boji,“ povedal Kumi Naidoo.

Najnovšie záväzky vlád na zmiernenie klimatickej zmeny – ktoré ešte len čakajú na implementáciu – sú úplne neadekvátne, pretože do roku 2100 by viedli ku katastrofálnemu nárastu priemernej svetovej teploty o 3 °C nad predindustriálnu úroveň.

Amnesty International vyzýva štáty, aby poriadne prispôsobili svoje opatrenia na adekvátnu úroveň, tak aby boli v súlade s ľudskými právami. Jedným zo zásadných spôsobov, ako to docieliť, je umožniť ľuďom, ktorých klimatická zmena postihne najviac – a medzi nimi sú aj deti a mládež –, aby boli aktívni pri zmenšovaní a spomaľovaní zmien klímy. Preto im treba poskytovať informácie a vzdelanie nevyhnutné na to, aby sa mohli zmysluplne zapájať do diskusie o tejto problematike, ako aj do rozhodovacích procesov, ktoré ich priamo zasahujú.

„S každým ďalším dňom, keď umožňujeme, aby sa klimatická zmena zhoršovala, sa zhoršujú aj vyhliadky na jej zastavenie a zvrátenie jej katastrofálnych následkov. Vládam nič nebráni naplno konať, aby v najkratšom možnom časovom rámci znížili emisie skleníkových plynov. Nič im nebráni v tom, aby našli spôsob, ako do roku 2030 znížiť emisie na polovicu úrovne z roku 2010 a do roku 2050 na úroveň nulových čistých emisií, tak ako ich vyzvala vedecká obec,“ povedal Kumi Naidoo.

„Jediné, čo stojí v ceste ochrane ľudstva pred klimatickou zmenou, je skutočnosť, že našim lídrom chýba politická vôľa, a že doposiaľ sa o to sotva pokúsili. Politici a političky môžu ďalej hľadať výhovorky pre svoju nečinnosť, ale príroda nevyjednáva. Musia počúvať mladých ľudí a ešte dnes podniknúť kroky na zastavenie klimatickej zmeny, pretože iná možnosť nie je.“