V súvislosti s klimatickou konferenciou COP24, ktorá sa koná v decembri 2018 v Katoviciach, diskutujú európske inštitúcie a členské štáty o nových klimatických plánoch na ďalšie desaťročia.
Do roku 2030 počíta Európska únia so znížením emisií skleníkových plynov v EÚ ETS o 43 percent oproti roku 2005. Celkové emisie skleníkových plynov v Únii by sa mali dovtedy znížiť o približne 45 percent v porovnaní s rokom 1990. To všetko bude sprevádzať silný dôraz na energetickú a nákladovú efektívnosť.
Slovensko premietne spoločné ciele do národných záväzkov v oblasti klímy, ale aj ochrany ovzdušia v pripravovaných dokumentoch – Environmentálnej stratégii 2030, stratégii pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 a v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne. Slovenská energetika sa bude musieť pripraviť na zvýšenie výroby z nízkouhlíkových zdrojov a zemného plynu, ako aj na útlm uhlia. Priemysel čaká prechod na nové, čistejšie spôsoby výroby energie a produktov. Zmena palivového mixu neobíde ani domácnosti a vykurovanie. Zároveň však musí zostať slovenská ekonomika konkurencieschopná a energie cenovo dostupné.
Tomu, ako sa k tejto kombinácii cieľov dopracovať, sa venovalo EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“. Organizoval ho 6. decembra v Bratislave portál EURACTIV.sk pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a s podporou Slovenského plynárenského priemyslu, U.S. Steel Košice, Mondi SCP, Slovnaft a Solved – The Cleantech Company.
-
Dnes je okrem salašov a štítov všade. Aká je budúcnosť zemného plynu na zelenom Slovensku?
Ministerstvo životného prostredia chce z európskych prostriedkov financovať modernizáciu vykurovacích sietí. V individuálnom vykurovaní plánuje kotlíkovú dotáciu s až 90-percentnou spoluúčasťou štátu.
-
Pri znižovaní emisií sa musíme pýtať aj na náklady nečinnosti
Experti Slovensku odporúčajú, aby sa sústredilo na verejné budovy a využívalo garantované energetické služby. Náklady zdravotnej starostlivosti z dôvodu nekvalitných budov sú na Slovensku 500 – 900 miliónov eur ročne.
-
Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu
Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.
-
Čo s príjmami z predaja emisií? Priemysel ich chce na dekarbonizáciu
Slovenský výrobný sektor dúfa, že v znižovaní emisií mu pomôžu finančné schémy Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Ochranári žiadajú aj zváženie novej dane za znečisťovanie či uhlíkovej dane.
-
Aj hornonitrianske bane vedia, že uhlie nie je nekonečné
Vláda schválila nový všeobecný hospodársky záujem, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Po sťažnostiach opozície a ochranárov v ňom zrovnoprávnila transformačné projekty baníckej firmy a ostatných predkladateľov.
-
Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári
Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.