Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

Kto zaplatí za zelené Slovensko? [Pixabay]

V súvislosti s klimatickou konferenciou COP24, ktorá sa koná v decembri 2018 v Katoviciach, diskutujú európske inštitúcie a členské štáty o nových klimatických plánoch na ďalšie desaťročia.

Do roku 2030 počíta Európska únia so znížením emisií skleníkových plynov v EÚ ETS o 43 percent oproti roku 2005. Celkové emisie skleníkových plynov v Únii by sa mali dovtedy znížiť o približne 45 percent v porovnaní s rokom 1990. To všetko bude sprevádzať silný dôraz na energetickú a nákladovú efektívnosť.

Slovensko premietne spoločné ciele do národných záväzkov v oblasti klímy, ale aj ochrany ovzdušia v pripravovaných dokumentoch – Environmentálnej stratégii 2030, stratégii pre nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050 a v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne. Slovenská energetika sa bude musieť pripraviť na zvýšenie výroby z nízkouhlíkových zdrojov a zemného plynu, ako aj na útlm uhlia. Priemysel čaká prechod na nové, čistejšie spôsoby výroby energie a produktov. Zmena palivového mixu neobíde ani domácnosti a vykurovanie. Zároveň však musí zostať slovenská ekonomika konkurencieschopná a energie cenovo dostupné.

Tomu, ako sa k tejto kombinácii cieľov dopracovať, sa venovalo EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“. Organizoval ho 6. decembra v Bratislave portál EURACTIV.sk pod záštitou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a s podporou Slovenského plynárenského priemyslu, U.S. Steel Košice, Mondi SCP, Slovnaft a Solved – The Cleantech Company.

PDF na stiahnutie