Slovensko súhlasí so zvýšením klimatických ambícií, žiada však rešpektovanie jadrovej energie

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu. Expert Slovenských elektrární hovorí, že uhoľné zdroje sú nekonkurencieschopné už teraz a že bez jadrovej energetiky klimatickú neutralitu nedosiahneme.

Do európskej a slovenskej diskusie o životnom prostredí sa dostal nový výraz: Európsky ekologický dohovor alebo Európska zelená dohoda. V stredu (11. decembra) Európska komisia predstavila European Green Deal. Jeho súčasťou je zvýšiť cieľ pre obmedzenie emisií do roku 2030 zo 40 percent na 50 až 55 percent (v porovnaní s rokom 1990). Cieľom pre rok 2050 má byť klimatická neutralita.

V očakávaní tohto oznámenia EURACTIV Slovensko a Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach zorganizovali v piatok (6. decembra) konferenciu Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019. Slovenskí aktéri sa tam prihlásili k rýchlejšiemu znižovaniu emisií, vyzdvihli však potrebu synergie rôznych politík pre dosiahnutie klimatických cieľov, uznanie jadrovej energetiky ako nízkouhlíkového zdroja a zároveň už aktuálnu nízku konkurencieschopnosť uhlia. Zahraniční experti prítomní v Košiciach za dôležité označili zriadenie Fondu spravodlivej transformácie pre uhoľné regióny a pretavenie environmentálnych priorít do rôznych európskych a národných politík.

Na otázku, čo považujú za prioritu vo vzťahu k Európskej zelenej dohode, vo videu z konferencie odpovedajú:

  • Norbert Kurilla, štátny tajomník na Ministerstve životného prostredia SR;
  • Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky na Ministerstve hospodárstva SR;
  • Robert Jambrich, vedúci pre medzinárodné, európske a environmentálne záležitosti v Slovenských elektrárňach;
  • Philipp Litz, manažér pre projekt Medzinárodná uhoľná transformácia v nemeckom think-tanku Agora Energiewende;
  • Zofia Wetmańska, analytička poľského think-tanku WiseEuropa.