Čakať na národné vlády je alibizmus, tvrdí expert na obehové hospodárstvo

Odborník na cirkulárnu ekonomiku hlavného mesta Praha Vojtěch Vosecký. [Archív/Vojtěch Vosecký]

Novému vedeniu pražského magistrátu sa podarilo presadiť, aby bola Praha uhlíkovo neutrálnym mestom do roku 2050. „V mnohých prípadoch sú zelené opatrenia pre mestá aj ekonomicky výhodné. To je jadro cirkulárnej ekonomiky, ktorá prepája biznis s ochranou životného prostredia,“ hovorí VOJTĚCH VOSECKÝ.

Popredný odborník na obehové hospodárstvo v ČR Vojtěch Vosecký pomohol založiť český Inštitút cirkulárnej ekonomiky INCIEN. V súčasnosti spolupracuje s pražským magistrátom, kde vedie expertnú skupinu pre cirkulárnu ekonomiku. Vosecký bol hosťom na online konferencii „Slovakia going Zero Waste“.

V rozhovore s odborníkom na obehové hospodárstvo sa dozviete aj to:

  • ako presadiť vízie klimatických cieľov v rámci samosprávy;
  • ako sa Praha plánuje vysporiadať s kuchynským odpadom;
  • aké výhody majú pri zavádzaní klimatických cieľov menšie mestá a obce;
  • ako môže pomôcť mestám zálohovanie PET fliaš;
  • alebo či sú spaľovne riešením skládkovania.

 

Ako sa v klimaticky skeptickom Česku podarilo presadiť, že Praha mieri k uhlíkovej neutralite a obehovému hospodárstvu?

Je to tým, že politická garnitúra cíti zodpovednosť za našu prítomnosť aj budúcnosť a vidí, že iná cesta proste nie je.

Nové vedenie prijalo zodpovednosť nielen za smerovanie samotného mesta, ale aj za smerovanie regiónu. Ďalším dôvodom je, že Praha už teraz čelí podobným problémom ako zvyšok krajiny. Stretávame sa s horúčavami aj obdobiami sucha. Adaptácia sa na dôsledky klimatických zmien je kľúčová. Zároveň však opatrenia v prospech klímy sú aj príležitosťou na ekonomické úspory, tvorbu pracovných miest a návratnosť investícií.

Samosprávy však nie sú vo vákuu a fungujú v národnom alebo európskom kontexte. Je tam priestor pre ich autonómne manévrovanie?

Odkedy spolupracujem s  Prahou, tak som si uvedomil, že nemusíme čakať, kým sa štát rozhýbe a povie nám, čo máme robiť. Naopak, máme slobodu robiť svoje vlastné rozhodnutia. Keďže niektoré potrebné zmeny v zákonoch sa ešte neudiali, nemôžu byť zavedené ani niektoré opatrenia. Ale veľa iných vecí je možné urobiť a je to len na nás. Čakať na Európsku úniu kým nám to všetko nakáže, alebo čakať na národné vlády, kým sa rozhýbu – to je alibizmus.

Štát môže výrazne postrčiť veci vpred rôznymi zákazmi, limitmi, daňami a inými opatreniami, ktoré by nám zjednodušili život. Potrebné kroky ale môžeme robiť aj bez štátu.

Pri takzvaných zelených riešeniach, znižovaní emisií a cirkulárnej ekonomike sa jedným dychom hovorí aj o vyšších nákladoch. Ako to vidíte vy?

V Prahe máme v pláne výrazne zmodernizovať dotrieďovanie plastových obalov. Dnes to prebieha na zastaralom zariadení, ktoré nie je efektívne a stojí násviac peňazí. Vytriedený odpad odovzdávame ďalším subjektom, ktoré odpad dotrieďujú a recyklujú, za čo im aj platíme. My to zatiaľ robiť nedokážeme. Mestu sme preto odporučili postaviť novú dotrieďovaciu linku s využitím nejmodernějších technologií.. Vďaka tomu bude dotrieďovacia linka schopná triediť viac, rýchlejšie a efektívnejšie. Spracuje všetky obaly, ktoré v Prahe vzniknú a nebudú to len plasty, ale aj železné a neželezné kovy.

Ak budeme schopní viac vytriediť a recyklovať, pomôže to návratnosti investície. Podľa našich odhadov by sa nám to malo finančne vrátiť už o štyri roky.

V mnohých prípadoch sú zelené opatrenia aj ekonomicky výhodné. To je jadro konceptu cirkulárnej ekonomiky, ktorý prepája biznis s ochranou životného prostredia.

Ako reagujú na klimatické ambície magistrátu obyvatelia Prahy?

Čo sa týka projektov cirkulárnej ekonomiky, tak ja osobne sa stretávam v absolútnej prevahe s pozitívnymi reakciami.

Na to, aby sme nový nápad presadili je kľúčové, aby bol politicky akceptovaný a prijatý. Potrebujeme, aby ho odsúhlasila mestská rada. Mestskí poslanci sú motivovaní odozvou svojich voličov, ktorí tieto témy vítajú a žiadajú.

Napríklad?

Pozitívne bol obyvateľmi prijatý pilotný projekt zvozu kuchynského odpadu, z Prahy 5, 6 a 7.

Ako prvé mesto v ČR sme sa rozhodli, že ponúkneme obyvateľom možnosť zberu kuchynského odpadu.

Urobili sme to len pre 100 bytových domov, ktoré sa do toho dobrovoľne prihlásili. Zisťujeme, aké sú reakcie ľudí a čo treba zlepšiť, aby sme sa pripravili na celoplošný zvoz. Ten bude dávať z hľadiska obehového hospodárenia zmysel vtedy, keď postavíme mestskú bioplynovú stanicu.

Plán je postupne navyšovať objem zbieraného kuchynského odpadu. Od budúceho roku by sme chceli zapojiť školy, domovy dôchodcov.

V rámci balíčku Európskej komisie o Cirkulárnej ekonomike prichádza povinnosť znížiť objem zmesového komunálneho odpadu a urobiť oddelený zvoz biozložky komunálneho odpadu. To sú deklaratórne ciele, ktorými sa musíme riadiť.

Bioodpad nie je problém, ale vzácny zdroj, odkazujú odborníci samosprávam

O bioodpad budú súperiť bioplynky, kompostárne a spaľovne. Samosprávy triedenie bioodpadu vnímajú ako záťaž a žiadajú ministerstvo aj parlament o odklad. Rezort životného prostredia im vyhovieť neplánuje.

Je Praha v cirkulárnej ekonomike popredu pred zvyškom krajiny?

Myslím si, že áno. Ako jediné mesto v ČR máme víziu pre cirkulárnu ekonomiku. Zbierali sme a analyzovali dáta o tom, kam prúdia toky materiálov v rámci mesta. Ale oveľa dôležitejšie je, že sa to podarilo pretaviť do stratégie, ktorá stanovuje nielen ciele ale aj konkrétne kroky, ako to dosiahnuť.

Musíme si uvedomiť, že mestá sú byrokratické štruktúry. Praha je obrovská inštitúcia, kde sa každé štyri roky mení vedenie, je to celkom organizačný chaos. Preto je dôležité, ak chceme nejakú tému dostať do DNA chodu mesta, jeho organizácií a zamestnancov, tak ju potrebujeme presadiť do kľúčových strategických dokumentov.

Ciele pražskej Stratégie prechodu na cirkulárnu ekonomiku do roku 2030 plánujeme prekonzultovať nielen mestskou radou, ale budeme o nich diskutovať aj s ostatnými mestskými organizáciami, aby si ich osvojili.

Ak si mesto vezme stratégiu za svoju, tak v okamihu, keď budeme konfrontovaní s cieľmi a termínmi zo strany štátu, my už budeme pripravení a podnikať konkrétne kroky.

A nebude záležať na tom, či bude aktuálna vláda voči týmto cieľom skeptická alebo nie.

Praha je veľkomesto v obrovským rozpočtom a kapacitami. Čo by ste poradili menším mestám a obciam, pri zavádzaní klimatických opatrení?

Ak sa rozprávame o prechode na cirkulárnu ekonomiku, menšie mestá nie sú v nevýhode, naopak, majú napríklad priamy kontakt s obyvateľmi, aj s podnikateľmi , čo je vo veľkých mestách zložitejšie.

Nemajú síce tak dobre dostupné ľudské alebo finančné zdroje, ale výhody majú inde.

Dôležité je začať tým, že sa zmapujú toky materiálov a odpadov. To môže urobiť aj menšia obec alebo mesto. Ide o to vyhodnotiť údaje o odpadoch, ktoré každoročne posielajú na ministerstvo životného prostredia.

Na základe toho si môžu urobiť vlastnú mapu odpadu. To je prvý krok, ktorý dokáže odkryť tie najväčšie príležitosti pre prechod na cirkulárnu ekonomiku z environmentálneho aj ekonomického hľadiska.

Údaje sú určite dôležité a obce nimi disponujú. Často však nevedia, ako ďalej, chýbajú im financie ale aj kapacity.

Analýza je dôležitá zvlášť na začiatku, ale dáta by sa vo všeobecnosti nemali preceňovať. Dáta sú dôležité na to, aby sa všetci dokázali zhodnúť na tom, že áno, máme problém a môžeme ho riešiť.

Dôležité je, aby si samospráva vzala tieto témy za svoje a uznala ich ako prioritné. Kľúčové je do plánovania a realizácie zahrnúť miestnych podnikateľov, aktivistov, neziskovú sféru alebo školy a iné inštitúcie v meste. Ak je proces plánovania inkluzívny, realizácia vrátane nadväzovania potrebných partnerstiev je oveľa jednoduchšia.

Vidíme, že sa to deje aj v maličkých obciach, kde stačí jeden nadšenec, zamestnanec, starosta, starostka, aby sa veci pohli dopredu. Kľúčové je investovať do budovania kapacít. Potom sa treba pustiť do realizácie konkrétnych projektov, ktoré si vytýči ako prioritné. Ako som už spomínal, dôležité je vytvoriť koncepčný dokument, ktorý celý proces „zoficiálni“.

Envirorezort chce údaje o komunálnych odpadoch využiť na lepšiu tvorbu politík

Od augusta začala platiť metodika, pomocou ktorej bude rezort životného prostredia zisťovať, z čoho sa skladá komunálny odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) tento krok vítajú.

Podrobnú analýzu komunálnych odpadov potrebuje ministerstvo na získanie porovnateľných údajov. Má mu to pomôcť lepšie nastaviť smerovanie odpadového …

Takže ani malé obce sa vytváraniu stratégií nevyhnú.

Výhodou strategického dokumentu, či už v oblasti odpadov alebo adaptácie je to, že môže slúžiť ďalšej politickej generácii. Môže zabrániť tomu, aby sa téma po voľbách nestratila alebo niekto ju nestrčil do zásuvky.

Témy, a to sa týka aj malých obcí, je potrebné dostať čo najhlbšie do štruktúr samosprávy.

Na Slovensku momentálne rezonuje téma triedenia kuchynského odpadu. Samosprávy budú musieť zbierať bioodpad z domácností. Obávajú sa, že to nestihnú logisticky a že to bude drahé. Ako sa k tomu staviate v Prahe?

Bioodpad vzniká z dvoch zdrojov, sú to kuchyne, záhrady, parky a potom to je to čo spláchneme do záchodu.

Pre oba druhy bioodpadu máme veľké plány. Čo sa týka splaškov, tak všetko končí na miestnej čistiarni odpadových vôd. Ide o obrovské množstvo materiálu. Všetok tento materiál je už teraz spracovávaný a dočisťovaný. Robíme to ale v zastaralom zariadení, ktoré máme v pláne zmodernizovať.

Kaly, ktoré vyhnijú, vytvárajú bioplyn. Ten sa v súčasnosti spaľuje a využíva sa energetický chod zariadenia. Plán je tieto produkty dočistiť, napríklad bioplyn dočistiť na úroveň bio CNG, čo môže slúžiť ako palivo pre miestnu flotilu autobusov alebo zberových áut.

V nasledujúcich rokoch chceme dodávať do siete až 9,6 miliónov kubíkov bioCNG, len z čistiarne odpadových vôd.

Kaly zas chceme využiť buď ako organické hnojivo alebo ich energeticky likvidovať, z čoho sa dá ťažiť energia a fosfor, ktorý sa dá využiť ako hnojivo.

Druhú časť bioodpadu – čo je kuchynský bioodpad od podnikateľov a z domácností, plánujeme využiť bioplynovú stanicu. Rátame s kapacitou 50 tisíc ton bioodpadu ročne.

Tiež by vyrábala bioCNG, na ktorý by jazdili autá, ktoré tam tento odpad vozia, čo je taká malá cirkulárna ekonomika v praxi. Bioplynka bude produkovať viac než spotrebuje flotila zberných vozidiel mestských služieb, takže ostane plyn, aby sme ho vtláčali do siete alebo využívali na pohon autobusov mestskej hromadne dopravy, ktoré už teraz jazdia na CNG. Nemusíme potom kupovať plyn z Ruska, ale vytvoríme si ho z vlastných odpadov, ktoré dnes pálime v spaľovni, čo nie je vôbec efektívne.

Po spracovaní bioodpadu v bioplynke však vzniká aj digestát. Ten sa dá spracovať ako hnojivo, ktoré však často nemá odbyt. Čo s tým?

Odbyt je pre to, aby celý cyklus ekonomicky fungoval kritický. My sme si uvedomili, že Praha má 1650 hektárov vlastnej poľnohospodárskej pôdy. Zmenili sme pravidlá tak, že dnes každý, kto na nich chce hospodáriť, musí dodržiavať ekologické princípy. Nesmie tiež používať pesticídy, herbicídy ani fungicídy.

Musí dodržiavať osevné postupy, aby nesial každý rok len repku, čo vo výsledku pôdu ochudobňuje. A musí využívať organické hnojivo.

Takže ste si tým zabezpečili odbyt na hnojivo, ktoré spracovaním bioodpadu vznikne?

Aby sme zdroje využili na maximum, tak sa musíme aj postarať o to, že ten plyn, digestát, kompost, kaly ako organické hnojivo bude mať odberateľov.

My zas budeme schopní dodávať organickú zeleninu, ktorá bola vypestovaná v blízkosti mesta. Nadviažeme spoluprácu s miestnymi farmármi, prepojíme ich so školami, kam můžeme dodávať lokálne vyprodukované zdravé potraviny.

Na druhej strane tento prístup vyžaduje vysoké vstupné investície…

Ak hovoríme o celom cykle, teda výrobe bioCNG a ak zohľadníme scenár, že budeme dodávat aj organické hnojivo, ktoré z toho vznikne, tak táto služba sa nám vráti aj z ekonomického hľadiska.

Pri plánovaní investície a vyčíslovania jej návratnosti musíme rátať aj s tým, že zmesový odpad, ktorý vyhadzujeme do čiernych kontajnerov bude stále drahší.

Momentálne prešiel českou Poslaneckou snemovňou zákon, ktorý do roku 2030 zdraží cenu zmesového odpadu, ktorý ide na skládku, až štvornásobne. To vytvára motiváciu zmesový komunálny odpad neprodukovať a zvýšiť triedenie druhotných surovín. Z nich potom môžete ďalej profitovať, ako som to ilustroval na príklade bioplynky.

Navyše môžete dostať ešte podporu od štátu alebo od Európskej únie na výrobu biopalivá druhej a tretej generácie, čo sa chystá v ďalších zákonoch.

So všetkými týmito premennými pri skúmaní udržateľnosti investícií počítame.

Slováci produkujú čoraz viac odpadu, polovica končí na skládkach

Princíp „zaplať, koľko vyhodíš“ a lepšie nakladanie s bioodpadmi. To sú riešenia, s ktorými prichádza rezort životného prostredia, aby znížil vysokú mieru skládkovania na Slovensku. Zelené organizácie hovoria o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, v hre ostáva aj jeho spaľovanie.

Okrem triedenia biozložky v komunálnom odpade čaká Slovensko od roku 2022 aj zavedenie zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Chystáte sa niečo podobné presadiť aj v Čechách?

Po cigaretových ohorkoch sú PET fľaše a plechovky najčastejšie pohodený odpad v prírode. Zálohovanie je ideálna cesta, ako to z prírody dostať preč. Veľa ľudí si to rozmyslí, či to odhodí alebo nie alebo ak už je to niekde pohodené, tak to zas iný človek môže zdvihnúť. Dokážu sa tým živiť napríklad ľudia, ktorí sú v núdzi. Zároveň vidíme, že tým môžeme až o tretinu znížiť uhlíkovou stopu celého systému.

Zálohovanie nie je ideálne z hľadiska produkcie odpadov, ktoré mnohým pripadajú ako zbytočné. Na druhej strane nás to dostane do situácie, keď môžeme pracovať s veľkou väčšinou obalov ako so zdrojom a vyrábať z nich nové obaly a to v niekoľkých cykloch.

Zálohovanie je cirkulárne z hľadiska firiem, ktoré sa v tej branži pohybujú. Cez zálohovanie preberajú kontrolu nad materiálom, ktorý uvádzajú do obehu. Ten sa k nim cez systém záloh vracia späť a môžu znova vyrobiť PET fľaše alebo plechovky. Fungujúce zálohovanie by bolo hneď vidieť pri prechádzke v parku, v Tatrách. Z tohto dôvodu si myslím, že zálohovanie by malo zmysel aj v Českej republike.

Pri riešení vysokej miery skládkovania sa na Slovensku hovorí o budovaní zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov. Sú podľa vás riešením?

Spaľovne nie sú cirkulárne. Môžeme hovoriť o tom, že odpad spália a vytvoria z neho energiu, čo je lepšie než skládkovanie. Ale do budúcna potrebujeme zásadnejšie a radikálnejšiu zmenu, ktorá spôsobí, že tie spaľovne ani nebudú potrebné.

To sa však nedá povedať o dnešnej situácii. Ak by sa skládkovanie zakázalo zo dňa na deň, tak to Slovensko alebo Česko budú vyvážať do spaľovní do susedných štátov alebo si postavia svoje vlastné.

Čiže sa im nevyhneme?

Ide o to, výstavbu kapacitne neprehnať. Preto je kľúčové sa pri vytváraní koncepcií, zákonom a stratégií zamerať v prvom rade na predchádzanie vzniku odpadu, vytváranie biznis modelu, podporu inovácií, startupov, navyšovania miery triedenia a reálnej recyklácie.

Hierarchii nakladania s odpadom, tak tej by mala zodpovedať politická vôľa a peniaze, ako aj zákony by k tejto zmene mali smerovať. Spaľovne mnohým ľuďom prídu ako rýchla výhra. Veľa odpadárskych firiem, ktoré tu pôsobia a skládkujú, len presadzujú podobný biznismodel naprieč celou Európou.

Začali v západnej Európe pred tridsiatimi rokmi, prestali skládkovať tam a presunuli sa sem. Za desať rokov prestanú skládkovať tu a budú pokračovať v skládkovaní v Turecku a ďalej na východ. Spaľovne do tohto procesu alebo modelu vždy zapadali. Podľa mňa sú súčasťou starého sveta, ktorý je potrebné zmeniť od základov.

Som však realista, nejaké spaľovne tu potrebné sú, aby pokryli prechodnú fázu. So spaľovňami je ale ten problém, že keď už sú raz postavené, tak tie investície boli tak vysoké, že už potom nebudú fungovať len krátko, ale desiatky rokov. Nemali by sme sa nechať uchlácholiť, že je to len na prechodovú fázu.