Minister Sólymos: Zálohovanie plastových fliaš zaplatia výrobcovia

Minister životného prostredia László Sólymos. [TASR/Jakub Kotian]

Bez systému vratných PET fliaš nedosiahneme ich vytriedenie na úrovni 90 percent a viac, hovorí LÁSZLÓ SÓLYMOS. V rozhovore pre EURACTIV.sk tiež avizuje kontroly u výrobcov obalov, ktorí platia prinízke ceny za separovaný zber.

László Sólymos je ministrom životného prostredia a podpredsedom vlády za Most-Híd.

K zálohovaniu PET fliaš a plechoviek ste mali prvé stretnutie s obchodnými reťazcami. Na čom ste sa dohodli? Vyriešili ste otázku, kto bude znášať náklady?

U nás na ministerstve sme vyriešili aspoň jednu otázku: ideme to spraviť. Teraz začneme pracovať na nastavení celého systému. Máme štúdie o skúsenostiach zo štátov, kde to funguje. Ale, samozrejme, všetky štáty majú svoje špecifiká. Vo viacerých štátoch to fungovalo opačne ako na Slovensku: najskôr bolo zavedené zálohovanie a až potom bol nastavený systém separovaného zberu. My to máme opačne: už teraz máme systém na separovaný zber, z ktorého musíme vyňať PET fľaše a plechovky.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Niektorí výrobcovia obalov tvrdia, že zálohovanie naruší systém triedeného zberu.

Nenaruší. Určite pôjde o zásah do systému separovaného zberu. Logicky to bude mať dopad. Ale keď to funguje inde, musí to fungovať aj u nás.

Kto bude znášať náklady na zálohovanie? Budú to reťazce, kde ľudia výrobky kupujú a kam budú obaly vracať, alebo to budú výrobcovia?

Podľa európskej legislatívy aj nášho domáceho nastavenia je povinný sa o odpad postarať výrobca. Filozofia sa nemení. Pre tento druh odpadu nevymyslíme niečo iné. Prečo by sme to robili?

Navrhnutá európska smernica a rokovania štátov idú tým smerom, že miera separovania bude nastavená na približne 90 percentách. Naše štúdie hovoria, že v tých štátoch, kde sa zálohujú PET fľaše, je efektívnosť ich vyzbierania od 90 do 98 percent.

Ktoré krajiny sú v recyklácii plastov najúspešnejšie a aké sú ich problémy?

Aj najefektívnejšie systémy pre spracovanie plastového odpadu majú diery. Švédi odpad vo veľkom spaľujú, alebo ho vyvážajú. Nemcom sa zase nedarí znížiť množstvo plastového odpadu.

Na slovenský trh sa dostane ročne až 1,1 miliardy fliaš. Podľa našich čísiel vyzbierame ročne 50 – 60 percent fliaš. Zostáva asi 40 percent.

Tie končia v životnom prostredí, v spaľovniach, alebo na skládkach?

Áno. Je ich toľko, že by sme nimi vedeli naplniť bratislavské Námestie slobody do 22-metrovej výšky. Ak chceme dosiahnuť mieru zberu na úrovni 90 – 98 percent, nemáme inú možnosť ako zálohovanie. A pri plastových fľašiach a plechovkách nemôžeme uplatňovať inú filozofiu ako pri ostatných obaloch.

Vaša východisková pozícia teda je, že to zaplatia výrobcovia?

Áno.

Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Európska komisia vydala v septembri „správu včasného varovania“, podľa ktorej je systém separovaného zberu podfinancovaný. Chýbajú napríklad investície do recyklačných zariadení. Zároveň sa niektoré veľké organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) sťažujú, že iné OZV podliezajú trhové ceny účtované výrobcom.

To je pravda. Vnímame to ako problém, ktorý riešime.

Čo sa týka recyklácie, máme zdroje z Operačného programu životné prostredie. Otvorili sme výzvy na prefinancovanie rôznych technológií na recykláciu.

Takže vy tvrdíte, že peniaze na investície sú – z eurofondov.

Áno. Pokiaľ ide o separovaný zber, systém funguje dva roky. Z aplikačnej praxe teraz zisťujeme, kde ho treba nastaviť tak, aby bol efektívnejší. Aj my sme zistili, že niektoré OZV podliezajú trhové ceny. Ponúkajú také ceny, za ktoré jednoducho nie je možné zabezpečiť triedený zber.

Triedenie odpadu má nové ciele. Výrobcovia žiadajú transparentnosť

V roku 2021 má byť vytriedených 80 percent papiera, skla či plastov z potenciálu v komunálnom odpade.

Ale ja, tu, na ministerstve veľmi ťažko rozhodnem, či ide o cenu, za ktorú to OZV vie spraviť alebo nie. Pravdepodobne to však nevie spraviť (za ceny nižšie ako trhové – pozn. red.). Práve preto sme nastavili ciele zberu pre OZV. Budú nastavené za každú jednu obec. OZV dostane cieľ, koľko musí vytriediť, podľa toho, koľko je v obci komunálneho odpadu a koľko chceme vytriediť. Keď je v obci 100 ton odpadu z obalov a chceme vytriediť 30 percent, tak musí OZV vyzbierať 30 ton.

Neriešia ciele zberu problém hlavne vo vzťahu k obciam? Tie sa sťažovali, že niektoré OZV nemajú záujem na vyššej miere recyklácie. Ale rieši to problém vo vzťahu k výrobcom a prinízkym cenám?

Musí. OZV predsa nemôže dať príliš nízku cenu, lebo musí vyzbierať isté množstvo.

Na druhej strane platí, že zodpovednosť nie je na OZV, ale na výrobcovi. On je zo zákona zodpovedný. Ak máte firmu a pre túto firmu máte aj účtovníka, za daňové priznanie budete niesť zodpovednosť aj tak vy, nie účtovník. Aj keď on robí vaše daňové priznanie. Takisto výrobca nemôže preniesť zodpovednosť na OZV. Výrobca si musí uvedomiť, že ak platí podhodnotenej OZV, aby sa zbavil zodpovednosti, bude môcť byť postihnutý. Slovenská inšpekcia životného prostredia práve teraz bude robiť veľké kontroly u výrobcov. A to u takých, ktorí nemohli naplniť svoju povinnosť, lebo za cenu, ktorú zaplatili OZV, to ona nemohla spraviť. Postihnutý bude výrobca.

Priebežne riešime problémy, ktoré prináša aplikačná prax. Aj poslanci v parlamente sa sťažovali, že stále tam chodím so zákonom o odpade. Ale pokým sa systém nevyladí, budem do parlamentu chodiť.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Darovanie potravinových prebytkov zo supermarketov a reštaurácií, ako to navrhuje Envirostratégia 2030, si bude vyžadovať širokú a efektívnu sieť odberateľov z radov charity. Kedy chce ministerstvo zaviesť toto opatrenie a ako bude zabezpečovanie financovanie siete odberateľov?

Envirostratégia 2030 je predovšetkým nadrezortným dokumentom. Teda pracovali na ňom odborníci aj z iných ministerstiev, vrátane agrorezortu, do ktorého nakladanie s potravinami spadá. Samozrejme možno súhlasiť, že poskytnutie bezpečných potravín napríklad charite si bude vyžadovať vytvorenie siete odberateľov. Túto otázku je nevyhnutné otvoriť, keď sa bude novelizovať platná legislatíva a v duchu Envirostratégie 2030 ju aj uzatvoriť. No faktom ostáva, že táto legislatíva je v gescii ministerstva pôdohospodárstva.