Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány [TASR/Dano Veselský]

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Jozef Turčány je výkonným podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) od roku 2006. V rokoch 1998 – 2006 bol primátorom Turčianskych Teplíc. 

V rozhovore sa Turčány vyjadruje k zvýšeniu skládkovacích poplatkov, ktoré chce ešte v auguste navrhnúť ministerstvo životného prostredia. Podľa envirorezortu by mali byť poplatky diferencované do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako 10-percentnej úrovni vytriedenia budú obce v roku 2019 platiť 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok päť eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur.

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) v júli 2018 povedal: „Všetci sme si vedomí, že bez zvýšenia poplatkov (za skládkovanie) sa v problematike odpadov nepohneme.“ Súhlasíte?

Čiastočne. Podľa názoru ZMOS môže ísť o jeden z nástrojov, nie jediný. Druhý veľmi dôležitý moment je, že výrobcovia odpadu a ich organizácie, ktoré sú v zmysle princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov priamo zodpovedné za zber a nakladanie s odpadom v celej fáze jeho životnosti, musia mať reálny záujem, aby všetok odpad bol v primeranom čase vyzbieraný, vytriedený a následne uvedený na trh. Aby takpovediac rýchlo odišiel z územia obcí. Okrem toho by mal štát jasne a presne povedať, akú bude mať stratégiu nakladania s odpadom v čase, keď bude skládky zatvárať. Až potom môžeme začať hovoriť o skládkovacích poplatkoch.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie automaticky neznamená, že sa skládky zatvoria. Obce by to malo motivovať menej skládkovať.

To je pravda. Skládky však majú istú životnosť bez ohľadu na to, či bude v obci vytriedených 50 alebo 80 percent komunálneho odpadu. Potrebujeme súbor opatrení vrátane presných údajov podľa obcí, z ktorých musí byť jasné nielen to, ako prúdia odpady od výrobcov, ale aj to, čo sa s vytriedeným odpadom deje následne. Na území Slovenska máme dnes približne 120 skládok, viac ich asi nebude. Čo bude nasledovať ďalej?

Zákon o vyšších skládkovacích poplatkoch prerokuje vláda ešte v lete

Pripomienky k legislatíve, ktorá zavedie princíp „znečisťovateľ platí“, malo najmä Združenie miest a obcí Slovenska.

Problém zatvorených skládok by bol ešte vypuklejší, keby sa menej triedilo a viac skládkovalo. Keby poplatky nestúpli, skládky by sa viac napĺňali.

Zdôrazňujem, my nechceme viac skládkovať, naopak. Ak má byť poplatok istou formou sankcie a zvyšovať daňové zaťaženie občanov v obciach, v ktorých sa bude triediť menej odpadu, musíme jasne povedať, že za nízku úroveň triedenia nie je zodpovedná len obec a jej občania. Zodpovední sú výrobcovia a organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a zároveň všetci pôvodcovia odpadov. Nemôžeme sa dostať do situácie, že na OZV, ktorá si nedostatočne plní povinnosti, budú doplácať občania prostredníctvom vysokých skládkovacích poplatkov. Preto s ministrom súhlasíme len čiastočne.

Nebude objem a počet skládok ešte väčší, ak ministerstvo nepristúpi k zvýšeniu skládkovacích poplatkov?

Opakujem – aj my sme tí, kto má záujem znižovať objem odpadu na skládkach. Podľa nášho názoru princíp rozšírenej zodpovednosti nemôže byť chápaný len na vykonávanie úkonov, ktoré prinesú finančný prospech a zvyšok sa „ponechá“ na občanov, ktorí nie sú jedinými jeho pôvodcami. Už dnes sa stretávame s prípadmi, a dávame ich do súvislosti s poplatkom za skládkovanie, že niektoré OZV sa nesnažia podporovať zvyšovanie percenta triedenia a motivovať k tomu verejnosť. Naopak, zmluvne tlačia mestá a obce k minimálnym štandardom stanoveným vo vyhláške.

Hovoríte, že vyhláška ministerstva životného prostredia komplikuje triedenie odpadov?

O tejto téme s ministerstvom stále rokujeme. Predstavte si, že ako starosta obce 20 rokov vysvetľujete a motivuje ľudí k triedeniu odpadu. A potom príde niekto, kto povie, že tu nie je potrebné mať napríklad 70-percentnú mieru triedenia, veď podľa vyhlášky vám stačí 30 percent. A cez zmluvu vás niekto tlačí k tomu, že triedený odpad sa nebude vyvážať raz za týždeň, ale raz za dva týždne.

Bratislavčania triediť chcú. Potrebujú však pomoc mesta

V hlavnom meste sa do žltých kontajnerov vyzbiera len tretina recyklovateľných plechoviek. Svojich obyvateľov by malo lepšie informovať, píše IVANA MALEŠ.

Viete povedať konkrétny príklad obce?

Nebudem hovoriť konkrétne príklady. Odporúčam pozrieť si na ministerstve štatistiku výpovedí zmlúv OZV obciam.

Narážate na to, že OZV musia mať vyrovnaný zberový podiel (množstvo zazmluvnených obcí) a trhový podiel (množstvo zazmluvnených výrobcov)?

Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý sa to stáva.

Hovoríte o veľkých OZV?

Vo všeobecnosti organizácie začali najskôr so zazmluvnením obcí, ku ktorým potom hľadali zodpovedajúci podiel výrobcov odpadu. Niektoré, najmä menšie, išli na to opačne a ponúkali nízku cenu, ktorú výrobca akceptoval. Obrazne povedané radšej uzavrel zmluvu s tým, čo ponúkol 1 euro ako s tým, čo pýtal 100 eur.

Ako sa dá táto situácia riešiť?

Chceme, aby bolo jasne pomenované, kto je za odpad zodpovedný od začiatku do konca. ZMOS sa snaží vytvoriť také prostredie, v ktorom bude mať okrem výrobcov a obcí, regulačné nástroje aj štát, napríklad vytvorením spoločnej agentúry.

Súhlasíte s myšlienkou, ktorú pred časom vyslovil minister, že by mala existovať jedna agentúra namiesto viacerých konkurenčných OZV?

V novom systéme odpadového hospodárstva by OZV nemali mať takú dominanciu, ako majú dnes. Menej sa prihliada na všeobecný spoločenský záujem, ktorým je aj vyššia miera triedenia, a na koncovku v systéme, čo je z pohľadu obce napríklad aj rýchly a pravidelný odsun vytriedeného odpadu z obce.

Minister ohlásil radikálnu zmenu odpadového systému, zneistil zástupcov výrobcov

Ministerstvo životného prostredia uvažuje o vytvorení monopolnej agentúry pre odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré by nahradila, sú skeptické.

Súhlasíte s myšlienkou jednej štátnej agentúry?

Prikláňame sa k tejto možnosti, diskutujeme o nastavení podmienok na jej založenie a o kompetenciách, ktoré by mali dopomôcť aj k vyššej miere triedenia pri zachovaní princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov. Mestá a obce musia mať nástroje na to, aby v rámci svojho územia nastavovali systém a mohli dosiahnuť vyvážené zmluvné podmienky. Boli by sme tiež veľmi radi, keby nám informačný systém odpadového hospodárstva jasne povedal, koľko odpadu sa vytriedi a následne aj predá v jednotlivých mestách a obciach.

Žiadate väčší štátny dohľad?

Žiadame, aby bol vytvorený systém, do ktorého je zapojený štát, výrobcovia a obce, systém primerane a vyvážene regulovaný. To bola aj základná myšlienka vytvorenia agentúry pre triedený zber.

Náklady za triedený odpad prešli z obcí plne na výrobcov.

V praxi sa to však úplne neprejavilo. Dodnes obce kupujú napríklad nádoby na triedený zber.

Prečo? Finančné toky sa reálne zmenili.

Obec napriek tomu nevie ovplyvniť cenu odpadu od výrobcu od jeho vstupu až po jeho výstup zo systému rozšírenej zodpovednosti, teda po jeho konečnú fázu života. Obec nastavuje systém.

Minister plánuje predložiť zákon o skládkovacích poplatkoch na rokovanie vlády do konca augusta. Podarilo sa vám uspieť s požiadavkami na nižšie sadzby poplatkov a na mechanizmus priebežného monitorovania prínosov poplatkov, ktoré ste avizovali v januári?

Došlo k posunu a názory sa v mnohých bodoch zblížili, v mnohých sme sa dokázali dohodnúť. Nie vo všetkých. Poplatky by nemali byť napríklad nastavené do roku 2030, ale na tri roky dopredu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. To nám umožní sledovať, či poplatok naozaj pomôže znížiť skládkovanie. Na to potrebujeme aj spoľahlivý informačný systém. Ak hovoríme o výške poplatku, tak nami navrhované sadzby poplatku sú oveľa nižšie, ako navrhuje ministerstvo.

Slováci vytriedili viac odpadu

Dobré výsledky v komunálnom odpadovom hospodárstve považujú organizácie zodpovednosti výrobcov za argument v prospech zachovania systému zavedeného v roku 2016.

Ministerstvo v podstate hovorí, že systém je úspešný. Podľa jeho štatistík sa triedenie na Slovensku medzi rokmi 2016 a 2017 zvýšilo. Pokrok v rokoch 2015 – 2016 zase preukázal Eurostat. Hodnotíte nový odpadový systém celkovo ako úspešný alebo ako neúspešný?

K pozitívnemu posunu naozaj došlo. O celkovej úspešnosti alebo neúspešnosti budeme môcť hovoriť až vtedy, keď budeme mať čísla za jednotlivé mestá a obce. Napriek mnohým výzvam sme zástancami systému rozšírenej zodpovednosti. Nechceme rušiť tento základný princíp. Výrobcovia by však mali do neho aktívnejšie vstupovať od začiatku do konca cyklu, nie len tým, že si objednajú organizáciu a tým to pre nich končí.

Ako možno bojovať proti čiernym skládkam?

Nie je to jednoduché. Pri poslednej úprave zákona sme navrhli, aby vlastník pozemku nebol len v pozícii oznamovateľa čiernej skládky, ale aby aktívne prijímal opatrenia proti vzniku čiernej skládky. A ak už skládka vzniká, aby mal povinnosti aj vo vzťahu k jej likvidácii. Nehovoríme len o súkromných osobách, ale aj o štátnych firmách – železniciach, lesoch.

S výnimkou Bratislavy a Košíc, kde sú spaľovne, majú mestá a obce od roku 2016 povinnosť poskytnúť občanom kontajnery na bioodpad. Ako hodnotíte jeho zber?

Pokiaľ ide o zber a zhodnocovanie kuchynského bioodpadu, situácia je na Slovensku rôznorodá.  Naplnenie smernice Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky si bude vyžadovať istý čas.

Čo sa týka záhradného komunálneho odpadu, ten je viazaný na dve formy zhodnotenia – na kompostovanie a odvoz cez hnedé nádoby. Tu sa podľa našich informácií situácia postupne zlepšuje. Povinnosťou obce je mať vytvorené podmienky na jeho zhodnotenie. Zelený odpad sa však netvorí len v rodinnej alebo bytovej zástavbe. Aj odpad z iných plôch vlastníkov by mal byť zhodnotený a v konečnom dôsledku skončiť ako hnojivo zapracované do pôdy alebo ako energeticky zhodnotený materiál. V podmienkach obcí vidíme problém práve pri zhodnocovaní tohto typu zeleného odpadu od vlastníkov pozemkov mimo bytovej zástavby.

Mal by sa záhradný odpad skôr spaľovať?

Nie, mal by sa zhodnotiť a energeticky využiť v pôde alebo tam, kde je to možné.

Podľa revízie výdavkov z dielne Inštitútu finančnej politiky a Inštitútu environmentálnej politiky má dnes Slovensko nadmerné kapacity na spracovanie bioodpadu. Prečo sa nevyužívajú?

Ak máte na mysli bioplynové stanice, tak áno. Zmluvné vzťahy ich prevádzkovateľov sú nastavené najmä na spracovanie poľnohospodárskych plodín, menej na zelený komunálny odpad, ktorý pre nich nebýva ekonomicky zaujímavý.

Slovensko má priveľké kapacity na bioodpad, v budúcnosti budú primalé

Kompostéry budú stáť minimálne dvakrát viac, ako je naplánované na tento rok.

Ale za zelený komunálny odpad je zodpovedná obec.

Obec by mala zabezpečiť podmienky na jeho zhodnotenie, ako aj to, aby zelený odpad nebol skládkovaný. Táto požiadavka ide niekedy nad rámec zmluvných vzťahov medzi prevádzkovateľom skládky a vlastníkmi pozemkov. Obce o tomto odpade niekedy nemusia ani vedieť. Možno je na mieste aj zmena spôsobu jeho vykazovania a evidencie. Ide často o historické vzťahy, možno to potrebuje ešte trochu času na nové nastavenie.

Ako hodnotíte opatrenie zavádzať nízkoemisné zóny? Od vlaňajška to umožňuje nový zákon, administratívne je to však dosť komplikované.

Na podmienkach zavedenia nízkoemisných zón sme sa s ministerstvom vedeli dohodnúť. Dobrou správou je, že slovenská legislatíva vôbec zaviedla nízkoemisné zóny, ako aj to, že o tom v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti rozhodujú poslanci miest a obcí cez všeobecne záväzné nariadenia. U nás je zákon na svete len rok, preto by sme sa nemali bičovať tým, že istý čas budú najmä mestá rozmýšľať nad jeho aplikáciou. Podľa našich informácií napríklad v Českej republike je účinný už niekoľko rokov, ale k vytvoreniu nízkoemisných zón sa odhodlávajú mestá len postupne. Ide vždy o citlivé rozhodnutia s dopadom na životné prostredie, dopravu, ako aj na život nielen v týchto zónach, ale celom meste.

Občanov možno motivovať, aby viac využívali mestskú verejnú dopravu.

Bodaj by to tak bolo. Ale tu už hovoríme o opatreniach, ktoré sú nad rámec možností väčšiny miest a obcí.

Ministerstvo životného prostredia rozbehlo pred niekoľkými mesiacmi dotačnú schému pre mestá, obce a regióny, ktoré sa rozhodnú zakúpiť elektromobily. Máte prvé výsledky?

Tie sa práve vyhodnocujú. Podporovali sme zavedenie tohto nástroja. Výška vyčlenenej sumy zostáva na rozhodnutí ministerstva a na Environmentálnom fonde.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Máte príklady, kde sa dotačná schéma uchytila?

Počkajme si na výsledky, dá sa predpokladať, že bude záujem najmä z väčších miest. V minulosti o elektromobilitu prejavila záujem napríklad mestská časť Petržalka.

Čakáte, že štát zadotuje aj výstavbu nabíjacích staníc?

Treba nájsť taký systém, ktorý umožní funkčnú elektromobilitu. Systém by sa mal najskôr uchytiť vo väčších mestách a potom sa rozširovať ďalej.

Otázka je, kto to zaplatí.

Nechcem teraz hovoriť, ako by to malo byť, čo má byť prvé – vajce alebo sliepka. Nákup elektromobilov a budovanie infraštruktúry by sa mohli realizovať okrem dotačných schém napríklad v rámci verejno-súkromných partnerstiev.