Daň za spaľovanie odpadu oslabí boj proti skládkovaniu, tvrdia spaľovne

Triediaca linka v spaľovni odpadu v Bratislave. [TASR/Pavol Zachar]

O európske odpadky súperia zástancovia recyklácie a energetického zhodnocovania. Nad nimi však stojí predchádzanie vzniku odpadu. Európske inštitúcie sa snažia regulovať všetky tri úrovne.

Európska komisia odporúča, aby krajiny, ktoré majú problémy dosiahnuť mieru recyklácie odpadov na úrovni 50 percent do roku 2020, zvážili aj zavedenie dane zo spaľovania odpadu. Medzi krajinami, ktorým to odporúča, je aj Slovensko.

Združenie európskych spaľovní odpadu (CEWEP) takýto postup neodporúča. Vyplýva to z listu, ktorý poslal Komisii prezident CEWEP Paul de Bruycker. TASR ho má k dispozícií.

Kontraproduktívne opatrenie

„Miera triedenia odpadu, vrátane kompostovania, bola v roku 2016 na Slovensku 23 percent, kým miera skládkovania bola až 65 percent. Len desatina odpadu sa energeticky zhodnocovala. Podobné čísla má aj Španielsko. Uvalenie zdanenia na spaľovanie odpadov by bolo kontraproduktívne v úsilí znižovať podiel skládkovania,“ upozornil v liste de Bruycker.

Údaje z Eurostatu podľa neho dokazujú, že pri dosahovaní recyklačných cieľov sú úspešnejšie krajiny, ktoré podporujú energetické zhodnocovanie odpadov.

„Úspešné zníženie skládkovania ide ruka v ruke s využitím energetického zhodnocovania odpadov. Členské štáty, ktoré nespaľujú odpad, ho buď ukladajú na skládky alebo vyvážajú do iných krajín. Prvá alternatíva nie je udržateľná a vývoz odpadu má tiež limity, pretože už chýba dosť kapacít na jeho energetické zhodnocovanie v rámci EÚ,“ dodal de Bruycker.

Účinné poplatky za skládkovanie

Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Kosit Mariána Christenka žiadna daň za energetické zhodnocovanie percento recyklácie nezvýši.

Región s vysokou mierou triedenia máme aj na Slovensku

Slovensko skládkuje celkovo 66 percent komunálneho odpadu a triedi, recykluje a kompostuje len 23 percent. Ponitrianske združenie obcí však dosahuje oveľa lepšie výsledky, ktoré majú európsku úroveň, píše IVANA MALEŠ.

„Jediné, čo zafungovalo v mnohých krajinách Európy, bolo zvýšenie poplatkov za skládkovanie. To podnietilo ľudí viac separovať a tým vyhadzovať menšie množstvo zmesového komunálneho odpadu,“ upozornil šéf košickej spoločnosti pre zber a zhodnocovanie odpadov.

„Čo sa týka spaľovní, Slovensko by si malo vziať naopak príklad z tých krajín Európskej únie (krajiny Škandinávie, Nemecko, Rakúsko), kde bolo skládkovanie v maximálnej možnej miere nahradené produkciou elektrickej energie a tepla spaľovaním odpadu. Zároveň by mala byť táto forma zhodnocovania odpadu zakomponovaná do celkovej stratégie rozvoja v oblasti odpadového hospodárstva ako jeden z jeho pilierov,“ dodal Christenko.

Zero Waste nesúhlasí

Spoplatnenie spaľovania odpadu presadzuje v rámci EÚ napríklad nezisková organizácia Zero Waste Europe. Tá argumentuje, že zákaz skládkovania priniesol v krajinách EÚ ako Nemecko a Švédsko výraznejší nárast spaľovania odpadov a jeho uprednostňovanie pred recykláciou.

Slovensko v snahe splniť recyklačné ciele od budúceho roka zvýši poplatok za uloženie tony odpadu na skládku. Poplatok bude diferencovaný do siedmich tried podľa úrovne vytriedenia odpadu. Pri menej ako desaťpercentnej úrovni vytriedenia bude v roku 2019 poplatok 17 eur za tonu, o rok neskôr 26 eur za tonu a v roku 2021 ešte o sedem eur viac. Pri viac ako 60-percentnom vytriedení bude v roku 2019 poplatok sedem eur, o rok neskôr osem eur a o ďalší rok 11 eur. V súčasnosti je poplatok priemerne šesť eur.

Aby Slovensko splnilo recyklačné ciele Európskej únie, musí do roku 2035 znížiť skládkovanie pod 25 percent a v roku 2040 pod desať percent. Okrem toho musí Slovensko zvýšiť recykláciu odpadu. Do roku 2025 má recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to má byť 60 percent.

Zákaz jednorazových plastov

Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) privítal rozhodnutie Európskeho parlamentu, ktorý v stredu 24. októbra podporil celoúnijný zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie.

Európsky týždeň: Europarlament je pri plastovom odpade ambicióznejší

Ďalší diel rozhlasovanej relácie Európsky týždeň mapuje výsledky plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu aj ďalšie témy, ktoré hýbali Úniou uplynulý týždeň. Komentoval senior editor portálu EURACTIV Slovensko Pavol Szalai.

Napísal to na svojom profile na sociálnej sieti. Verejnosť tiež vyzval, aby k obmedzeniu plastového odpadu prispela tiež. „Ak sa jednorazové plasty nebudú kupovať, tak sa nebudú ani predávať,“ vyhlásil.

Podľa ministra už Slovensko spravilo pre obmedzenie plastového odpadu viacero konkrétnych krokov. „Spoplatnili sme ľahké plastové tašky, pripravujeme zálohovanie PET fliaš, nastavujeme novú odpadovú politiku,“ vymenoval minister.

Nové nastavenie odpadov

Ako doplnil hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák, prioritou ministerstva je v súčasnosti nastavenie systému odpadového hospodárstva tak, aby jednotlivé kroky (výroba recyklovateľných plastov, predchádzanie vzniku na strane konečného používateľa, triedenie odpadu na strane konečného požívateľa a zabezpečenie spracovania) na seba nadväzovali.

Sólymos tiež v letnom rozhovore pre TASR uviedol, že envirorezort pracuje na zákone, ktorý by mal obmedziť predaj jednorazových plastových výrobkov. Predbežný návrh by chcel mať pripravený do konca roka.

Europoslanci súhlasili s tým, aby boli v EÚ zakázané jednorazové plastové predmety, ako sú taniere, príbory, slamky alebo paličky na balóny. Tieto produkty, ktoré tvoria viac ako 70 percent odpadu v moriach, by na trhu EÚ mali prestať predávať od roku 2021. Parlamentu do pôvodného zoznamu zakázaných plastov, ktorý v januári navrhla Európska komisia, pridal aj obaly či nádoby pre rýchle občerstvenie vyrobené z polystyrénu. K návrhu musí ešte zaujať stanovisko Rada EÚ.