Envirorezort chce údaje o komunálnych odpadoch využiť na lepšiu tvorbu politík

Ilustračná fotografia. [piqsels.com]

Od augusta začala platiť metodika, pomocou ktorej bude rezort životného prostredia zisťovať, z čoho sa skladá komunálny odpad. Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) tento krok vítajú.

Podrobnú analýzu komunálnych odpadov potrebuje ministerstvo na získanie porovnateľných údajov. Má mu to pomôcť lepšie nastaviť smerovanie odpadového hospodárstva.

„Zároveň je ministerstvo viazané aj určitými reportingovými povinnosťami voči EÚ, v čom by tiež tieto analýzy mali napomôcť,“ uvádza rezort v predkladacej správe o metodike. Tá začala platiť 15. augusta.

Slováci produkujú čoraz viac odpadu, polovica končí na skládkach

Princíp „zaplať, koľko vyhodíš“ a lepšie nakladanie s bioodpadmi. To sú riešenia, s ktorými prichádza rezort životného prostredia, aby znížil vysokú mieru skládkovania na Slovensku. Zelené organizácie hovoria o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, v hre ostáva aj jeho spaľovanie.

Podrobnú analýzu zmesového komunálneho odpadu vítajú aj organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré zo zákona zabezpečujú fungovanie triedeného zberu pre samosprávy.

„Veríme, že sa prvé analýzy čo najskôr rozbehnú a pri výpočtoch cieľov a limitov už nebudeme musieť vychádzať z neaktuálnych dát, ale budeme používať čísla, ktoré reflektujú realitu,” hovorí Michal Sebíň z OZV NATUR-PACK.

Podľa Kataríny Kretter z OZV ENVI-PAK je prínos novej metodiky v tom, že štandardizuje analytické postupy a tým zvýši výpovednú hodnotu získaných údajov.

Čo konkrétne ministerstvo v novej metodike navrhuje?

Cieľom metodiky je zistiť, aké zložky sa nachádzajú v zmesovom komunálnom odpade a v akom množstve.

Obyvatelia nebudú o tom, že sa ich odpad bude skúmať, vopred informovaní. Ministerstvo tým chce predísť skresleniu výsledkov. „Ak dôjde k zmene správania obyvateľov a snahe o vylepšenie výsledkov, analýza neposkytne reálne výstupy,“ uvádza rezort v opatrení.

Analyzovaný bude odpad z určitej lokality, ktorá sa rozdelí podľa typu zástavby. Rezort životného prostredia uvádza kategórie ako sú individuálna bytová výstavba, komplexná bytová výstavba, sídlisko, vidiek alebo zmiešaná bytová výstavba.

Vzorka sa môže ďalej deliť podľa toho, aký je na danom území spôsob vykurovania alebo aký typ a veľkosť smetných nádob obyvatelia lokality používajú.

Podľa Kataríny Kretter v novej metodike chýba spôsob, ako sa budú vyhodnocovať výsledky analýz z väčších území.

„V obciach, kde je viac druhov zástavieb (domy, byty) a vykoná sa viac analýz, absentuje spôsob výpočtu jedného potenciálu za celu obec. Podobne chýba spôsob, akým sa vypočíta potenciál za celú Slovenskú republiku,“ upozorňuje Katarína Kretter z ENVI-PAK.

Dotrieďovať sa bude ručne

Veľkosť vzorky zmesového odpadu pre účel analýzy je päť až desať percent všetkého zmesového komunálneho odpadu v skúmanej lokalite. V rámci nej však musí byť analyzovaný odpad „z čo najväčšieho záujmového územia“ to znamená, že by nemal pochádzať z jednej ulice alebo z jednej mestskej časti.

Aby bola vzorka štatisticky výpovedná, je potrebné, aby mala aspoň 200 kilogramov, hovorí metodika. Samotná analýza jednotlivých zložiek odpadu bude prebiehať ručne, aby bola čo najpresnejšia.

ktoré zo zákona zabezpečujú fungovanie triedeného zberu pre samosprávy

Metodika analýzy komunálnych odpadov nadväzuje na zákon o odpadoch, ktorý rezortu životného prostredia stanovuje povinnosť takúto metodiku vypracovať. Je to súčasťou snahy ministerstva o zosúladenie slovenskej legislatívy s tzv. odpadovým balíkom, ktorý tvoria smernice EÚ.