Kedy skončí Slovensko so skládkovaním? Nový zákon to nehovorí

Skládka v Podunajských Biskupiciach [TASR/Marko Erd]

Vláda schválila vyššie skládkovacie poplatky. Výrobcovia však volajú aj po pláne pre spaľovanie a kompostovanie odpadu, termíne zákazu skládok a po lepšej vymožiteľnosti práva.

Nevyhnutný krok, ktorý mal prísť už dávno. Aktéri z radov súkromného a mimovládneho sektora, ktorých oslovil EURACTIV.sk, vítajú, že vláda schválila nový zákon o skládkovacích poplatkoch.

Jedným dychom takmer všetci dodávajú, že vyššie skládkovacie poplatky nestačia. Dosiahnutie recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 50 percent do roku 2020 a 60 percent do roku 2030, ako to vyžaduje platná európska legislatíva, si bude podľa nich vyžadovať aj ďalšie opatrenia.

Slovensko podľa údajov Eurostatu recyklovalo v roku 2016 len 23 percent komunálneho odpadu a skládkovalo až 66 percent.

Poplatok závislý od miery triedenia

Novela zákona o skládkovacích poplatkoch prešla vládou 22. augusta. Suma, ktorú obce zaplatia za skládkovanie zmesového odpadu, bude po novom závisieť od úrovne jeho vytriedenia.

Zákon, ktorý ešte musí schváliť parlament, zavádza sedem sadzieb poplatkov. Tie sa zároveň budú navyšovať v troch vlnách: najskôr v roku 2019, potom v roku 2020 a napokon v roku 2021.

Poplatky za skládkovanie sa zvýšia, závisieť budú od stupňa vytriedenia

Slovenská vláda schválila novely zákonov o skládkovacích poplatkoch a odpadoch.

Najvyššie poplatky budú platiť obce a mestá, ktoré vytriedia menej ako 10 percent odpadov. V roku 2019 zaplatia 17 eur za tonu odpadu uloženú na skládke, v roku 2020 to bude 26 eur a v roku 2021 až dvojnásobok prvého roku, teda 33 eur. Najmenej odvedú obce, kde triedenie dosiahne viac ako 60 percent: len 7 eur v rokoch 2019 a 2020, a 11 eur v roku 2021.

Dnes sa skládkovací poplatok pohybuje na úrovni 5 – 10 eur za tonu.

„Aktuálne poplatky za skládkovanie patria medzi najnižšie v rámci celej Európskej únii, vďaka čomu sa zo Slovenska stala skládková veľmoc, keďže až dve tretiny odpadu končia na skládkach. Je preto najvyšší čas to zmeniť,“ zhodnotil podľa augustovej tlačovej správy ministerstva životného prostredia jeho šéf László Sólymos (Most-Híd).

Plán pre spaľovanie a kompostovanie

Kým nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom financujú obce a teda ich obyvatelia, zber a recykláciu triedeného odpadu platia výrobcovia pôvodných produktov a obalov. Výrobcovia platia organizáciám zodpovednosti výrobcov, ktoré následne organizujú a financujú zber v obciach.

Dve najväčšie organizácie zodpovednosti výrobcov novelu zákona vítajú. „V zmesových kontajneroch a vreciach na zmesový odpad sa stále nachádza množstvo odpadu, ktorý mohol byť vytriedený a spracovaný ako druhotná surovina,“ vysvetľuje hovorkyňa ENVI-PAK Katarína Kretter.

Nerecyklované plastové obaly budú vo Francúzsku drahšie

Francúzsko plánuje v budúcom roku zaviesť systém sankcií, ktorý by zvýšil náklady na spotrebný tovar s obalmi z nerecyklovaného plastu.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je podľa nej „nevyhnutným krokom“ k splneniu európskych cieľov. „Zvýšenie ceny za odvoz nevytriedeného odpadu na skládky pocítia obyvatelia na poplatkoch za komunálny odpad a bude to motivačný faktor na to, aby začali viac triediť,“ myslí si Kretter. Dodáva, že „motivácia financiami najrýchlejšie mení správanie ľudí“.

Riaditeľ ďalšej veľkej organizácie zodpovednosti výrobcov, NATUR-PACK, tvrdí, že novela mala byť schválená už dávno. Michal Sebíň však zároveň dodáva, že zvýšenie poplatkov je iba jedným z nástrojov na zvýšenie úrovne zhodnocovania odpadov.

„Bude potrebné dopracovať mnohé ďalšie opatrenia ako koncepciu energetického zhodnocovania odpadov vrátane jeho začlenenia do systému plnenia limitov, nastavenie systému zhodnocovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, ktorého je v nádobách od občanov najviac a najmä zlepšenie kontroly plnenia povinností a vymožiteľnosť práva v tejto oblasti,“ vymenúva Sebíň.

Chýbajúci zákaz skládkovania

Za „nevyhnutné a neodvrátiteľné“ označuje zvýšenie skládkovacích poplatkov aj Miroslav Jurkovič zo združenia výrobcov obalov SLICPEN. Nízke poplatky podľa neho obmedzujú investície do alternatívneho nakladania s odpadom.

K samotnej novele je však oveľa kritickejší. „Ako nevyužitú príležitosť vnímame, že v zákone chýba jasný termín zavedenia zákazu skládkovania (i keď v smerniciach EÚ je už stanovený) a s tým súvisí i problém neexistencie vízie, ako skládkovanie nahradiť,“ upozorňuje Jurkovič.

Európa vstupuje do éry, kedy bude skládkovanie tabu

Na Slovensku putujú na skládku dve tretiny komunálneho odpadu. Podľa práve schválenej európskej legislatívy sa musí tento podiel do roku 2035 znížiť na 10 percent.

Legislatíva, na ktorej sa európske inštitúcie dohodli vlani, zakazuje štátom skládkovať recyklovateľný odpad od roku 2030. Od roku 2035 môže celkové skládkovanie komunálneho odpadu dosahovať len 10 percent.

Jurkovič zdôrazňuje, že Slovensko sa musí rozhodnúť, ako bude zneškodňovať netriediteľný a neskládkovateľný odpad.

„Prijatiu takéhoto rozhodnutia musí predchádzať transparentná verejná diskusia, bude mať veľký a dlhodobý spoločenský dopad. Čím neskôr to bude, tým to bude komplikovanejšie, náročnejšie a drahšie,“ varuje šéf SLICPEN.

Obce nechceli dlhodobú reguláciu

Zvýšenie skládkovacích poplatkov oceňuje tiež Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). „Je to jeden z prvých krokov, ktoré urobila každá krajina, ktorá má lepšie výsledky triedenia a recyklácie ako Slovensko,“ analyzuje Maleš. Tento krok musí byť podľa nej impulzom pre ďalšie, a to najmä na úrovni samospráv. Tie majú totiž záujem vyhnúť sa vyšším nákladom na skládkovanie, ktoré vykrývajú z obecných daní.

INCIEN v súčasnosti robí prepočty dopadov vyšších poplatkov na rozpočty obcí. „Rozpočty samospráv sa budú výrazne meniť v prípade, ak obec vytriedi pod 10 percent odpadov. Rozpočet sa navýši aj o desiatky tisíc eur,“ upozorňuje Maleš.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nereagovalo na žiadosť EURACTIV.sk o reakciu ku schváleniu zákona vo vláde. Jeho podpredseda, Jozef Turčány, v augustovom rozhovore pre EURACTIV.sk naznačil, že ZMOS od ministerstva žiadal krátkodobejšiu reguláciu.

„Došlo k posunu a názory sa v mnohých bodoch zblížili, v mnohých sme sa dokázali dohodnúť. Nie vo všetkých. Poplatky by nemali byť napríklad nastavené do roku 2030, ale na tri roky dopredu v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách. To nám umožní sledovať, či poplatok naozaj pomôže znížiť skládkovanie,“ vysvetlil Turčány.

Ani podľa neho zvýšenie skládkovacích poplatkov nestačí pre lepšie nakladanie s odpadom. „Štát by mal štát jasne a presne povedať, akú bude mať stratégiu nakladania s odpadom v čase, keď bude skládky zatvárať. Až potom môžeme začať hovoriť o skládkovacích poplatkoch,“ myslí si podpredseda ZMOS.