Mikroplasty objavili vedci už aj v Dunaji

Odoberanie vzoriek z Dunaja v Rumunsku po úniku znečistenia v roku 2010 [TASR/AP/Vadim Ghirda]

Plastové čiastočky v najdlhšej rieke EÚ pochádzajú najmä z obalov, zistili maďarskí výskumníci a varovali pred ohrozením ekosystému. Predchádzajúci rakúsky výskum ich však v rybách nenašiel. 

Malé plastové častice nie sú len problémom svetových morí.

Dunaj v okolí Budapešti obsahuje 50 častíc mikroplastov na kubický meter vody. Zistili to vedci z maďarskej pobočky nemeckej výskumnej spoločnosti Wessling.

Tento týždeň o tom informoval maďarský portál Laboratorium.hu.

Prichádzajú z odpadových vôd

Vzorka odobratá severne od centra Budapesti obsahovala 45 mikroplastov v kubíku vody, južne od centra to bolo 55.

Dunaj obsahuje oveľa viac mikroplastov, ako jeho prítoky. V Rábe ich vedci našli 12, v Ipli 2 na meter kubický rieky. Mikroplasty našli vedci aj v Tise. V závislosti od miesta ich obsahuje 5 – 23 častíc na meter kubický. Nízky počet v Ipli vysvetľujú pretekaním rieky cez národné parky, vysoký počet v Rábe zase jej prechodom cez priemyselné oblasti.

Problém mikroplastov v životnom prostredí a hľadanie riešení v Európskej únii

Výskyt mikroplastov vo vode a v životnom prostredí vôbec je veľmi aktuálnym problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe upiera pozornosť v celosvetovom meradle. Je dôsledkom už niekoľko desaťročí rastúcej krivky výroby plastov.

Dunaj, Tisa aj Ipeľ pretekajú cez Slovensko.

Mikroplasty v Dunaji pochádzajú najmä z materiálov, ktoré sa používajú ako obaly – polyetylén, polypropylén a ďalšie druhy polystyrénu.

Vyššia koncentrácia na juh od centra Budapešti „môže súvisieť s vysokou hustotou obyvateľstva typickou pre mestá,“ napísalo Laboratorium.hu. „Čističky odpadových vôd môžu byť hlavným zdrojom mikročastíc,“ uvádza portál na základe tvrdení vedcov.

Hrozba pre ekosystém Dunaja

Vedci nechceli z výskumu robiť ďalekosiahle závery o znečistení rieky. „Zverejnené výsledky sú založené na jednorazových meraniach, takže dlhodobé závery nemožno vyvodiť,“ citovalo Laboratorium.hu projektového manažéra Wessling v Maďarsku Gábora Bordósa.

Pitná voda v Maďarsku by nemala byť ohrozená, keďže tá pochádza na 96 percent z podzemných vôd, upresnila pri predstavovaní výskumu šéfka Maďarskej vodohospodárskej asociácie Edit Nagyová.

Nerecyklované plastové obaly budú vo Francúzsku drahšie

Francúzsko plánuje v budúcom roku zaviesť systém sankcií, ktorý by zvýšil náklady na spotrebný tovar s obalmi z nerecyklovaného plastu.

Ako však uvádza portál, na základe medzinárodných štúdií možno predpokladať, že mikroplasty majú škodlivý vplyv na ekosystém Dunaja a sú hrozbou pre ľudské zdravie.

Za mikroplasty sa označujú čiastočky plastu s priemerom menším ako päť milimetrov.

„Nepravidelný, rozdrobený vzhľad väčšiny častíc naznačujú, že sú čiastočkami z väčších plastových predmetov,“ píšu vedci z Bayreuthskej univerzity, ktorí nezávisle od Wessling skúmali mikroplasty na nemeckom toku Dunaja.

Až 145 kilogramov plastov denne

Skúmaniu plastového odpadu sa okrem Maďarov a Nemcov venujú aj Rakúšania, najnovšie dokonca v spolupráci so Slovákmi.

Rakúska agentúra pre životné prostredie v roku 2015 zistila, že z Rakúska sa po Dunaji denne odplaví 25 – 145 kilogramov plastu. Hainburg na hranici so Slovenskom takto opustí každý rok v priemere 40 ton plastov, tvrdia vedci.

Envirokomisár: V boji proti plastovému odpadu môže pomôcť aj nová daň

Prvá celoeurópska stratégia pre plasty prinesie Európe prosperitu a pomôže zastaviť vlnu plastového odpadu, hovorí v rozhovore eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA.

Agentúra však uviedla, že nevie presne identifikovať zdroje znečistenia. Vo všeobecnosti medzi ne zaradila zámerné znečistenie životného prostredia, úlomky z väčších kusov plastu či odpadky, ktoré opustili kontajnery vďaka vetru či dažďu. Ich zdrojom je však aj nevhodné využívanie rôznych produktov, kozmetiky či stavebná činnosť, dodala agentúra.

Priemyselné procesy sú podľa rakúskeho výskumu zodpovedné len za 10 percent mikroplastov v Dunaji.

Napriek znečisteniu nenašli vedci mikroplasty v žiadnej z 30 odchytených rýb.

Rakúsko-slovenský projekt

Na rakúskej štúdii sa podieľala aj Viedenská univerzita prírodných vied. Tá teraz spolupracuje s Ústavom polymérov Slovenskej akadémie vied (SAV) na projekte s názvom „Plastický makroodpad v Dunaji a pozdĺž neho“ a skratkou PlasticFreeDanube.

Projekt sa začal v októbri 2017, trvá tri roky a pokrýva tok Dunaja od Viedne cez Bratislavu až po Gabčíkovo. Jeho cieľom je zistiť pôvod, správanie a dôsledky plastov v rieke.

Čas medzi osmičkovými rokmi 1948-1968-2018 a životné prostredie

Druhá polovica 60. rokov bol čas niečoho, čo história možno spätne označí za začiatok globálnej ekologickej revolúcie. Tanky v auguste 1968 to celé na dve desaťročia v Československu prerušili, píše MIKULÁŠ HUBA.

Vedci citujú minulé štúdie, podľa ktorých sa ročný prírastok Dunaja k plastovým odpadom v Čiernom mori pohybuje medzi 530 a 1 550 tonami.

Mária Omastová z výskumného tímu SAV vlani pre Denník N povedala, že chcú „identifikovať, či ide či ide o odpad z domácností alebo o priemyselný plastový odpad.“

Domnieva sa, že nemalá časť odpadu v Dunaji pochádza z lodí, ktoré ho vyhadzujú do rieky.

Pochádzajú z veľkých kusov

Projekt je zameraný na markoplasty, vedci sa však pozrú aj na mikroplasty.

„Mikroplast nevzniká tak, že by sa dlhý polymérny reťazec rozsekal na menšie kusy, ale tak, že materiál sa degraduje mechanicky. Keď sa plast odiera o kamene, rozpadá sa na menšie časti, ktoré sa potom môžu dostať do tela ryby,“ vysvetlila Omastová.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Vedkyňa tvrdí, že niektoré výskumy našli mikroplasty aj žalúdkoch rýb.

Slovensko je na tom s plastovým odpadom v riekach horšie ako okolité krajiny.

„Dôvodom je napríklad to, že v takom Nemecku sú plastové fľaše zálohované. Čiže ľudia sú ekonomicky motivovaní, aby ich v obchodoch vracali. U nás to nepoznáme. Ďalší dôvod je, že ľudia na Slovensku nie sú stále naučení, aby odpad dôkladne separovali,“ dodala Omastová.