Nekalá konkurencia na trhu s odpadom: Ministerstvo avizuje minimálne ceny

Čistenie rieky Bodva od plastového odpadu. [TASR/Milan Kapusta]

Necelé tri roky po zavedení nového odpadového systému sa výrobcovia sťažujú na jeho podfinancovanosť a právnu neistotu. Za hlavný úspech považujú viac separovaného odpadu.

Súčasný systém pre separovaný zber komunálneho odpadu nastavil pred troma rokmi zákon o odpadoch. Väčšina článkov jeho je účinná od 1. januára 2016, plnú účinnosť nadobudol 1. júla 2016.

Odvtedy bol dvakrát priamo novelizovaný, podstata však zostala. Financovanie triedeného zberu zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Fungujú na základe princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo znamená, že pôvodcovia odpadu kryjú náklady na jeho zber, recykláciu a zhodnotenie.

OZV majú na jednej strane uzatvorené zmluvy s výrobcami (producentami výrobkov, z ktorých pochádzajú odpady, a odpadov) a na druhej strane s obcami. OZV vyberajú od výrobcov platby, obciam zase hradia separovaný zber. OZV musia mať obe strany, teda trhový a zberový podiel, vyrovnané. Ak to tak nie je, raz za rok upravujú zmluvy s výrobcami a obcami.

EURACTIV.sk sa kľúčových aktérov na trhu opýtal, ako systém po necelých troch rokoch hodnotia. Medzi najväčšie problémy zahrnuli často sa meniacu legislatívu či neochotu niektorých OZV zvyšovať separáciu. Všeobecná zhoda však panuje v tom, že systém trpí podfinancovanosťou a nekalou súťažou. Súhlasí aj ministerstvo životného prostredia a avizuje nové opatrenie: minimálne ceny za triedený zber jednotlivých zložiek odpadov z obalov.

Minimálne ceny pre obaly z odpadov

„Problém súčasného systému… je poddimenzovanie financovania za zabezpečovanie nakladania s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov zo strany niektorých OZV z dôvodu získania konkurenčnej výhody oproti iným OZV,“ analyzuje pre EURACTIV.sk Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia, ktoré je garantom systému.

Prinízke ceny niektorých OZV sa potom premietajú do ich neschopnosti financovať triedený zber v zazmluvnených obciach.

Zálohovanie PET fliaš spochybňujú odpadári aj obce

Štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky verejne kritizujú kľúčoví aktéri. Zálohovanie PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nevyrieši recykláciu plastov a výrazne predraží systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tvrdí biznis.

Envirorezort tvrdí, že štát dnes nemá v rukách veľa možností, ako zamedziť takýmto nekalosúťažným praktikám. Zvažuje preto nové opatrenie. „Možným riešením, ktoré vidíme aj na ministerstve, je čiastočná regulácia v tejto oblasti, a síce, že by štát stanovil minimálne ceny za triedený zber jednotlivých zložiek odpadov z obalov, keďže sa bavíme najmä o probléme obalových výrobkov a odpadov z nich,“ vysvetľuje Ferenčák.

„Takto nastavené limity nebudú môcť OZV obchádzať a do systému bude ´tiecť´ toľko financií, koľko si systém bude žiadať,“ dodáva hovorca.

Okrem toho avizuje aj transpozíciu nových európskych smerníc o odpade s výhľadom do roku 2030. Povedú vraj k „jednoznačnejšiemu pomenovaniu relevantných aktérov a ich zodpovednosti“ vrátane samospráv a spotrebiteľov.

Hlavný problém: vymožiteľnosť práva

Na problém nekalých praktík v súťaži o výrobcov v októbri upozornila OZV NATUR-PACK. „Cenník (niektorých OZV) … obsahuje podstatne nižšie ceny, než je aktuálny trhový priemer. Následne je však (výrobcom) predložený návrh rámcovej zmluvy o spolupráci, ktorý však už obsahuje odlišný cenník na rok 2019, v ktorom sú už ceny pre jednotlivé obalové materiály podstatne vyššie, než boli v prvotnej ponuke služieb, ktorá bola výrobcovi zaslaná,“ píše NATUR-PACK v tlačovej správe.

Jej riaditeľ Michal Sebíň pre EURACTIV.sk hovorí, že najväčším problémom súčasného systému je vymožiteľnosť zákona.

Minister Sólymos: Zálohovanie plastových fliaš zaplatia výrobcovia

Bez systému vratných PET fliaš nedosiahneme ich vytriedenie na úrovni 90 percent, hovorí LÁSZLÓ SÓLYMOS. V rozhovore pre EURACTIV.sk tiež avizuje kontroly u výrobcov obalov, ktorí platia prinízke ceny za separovaný zber.

„Ministerstvo životného prostredia ako regulátor, ktorý nastavil systém autorizácií, nie je schopný promptne obmedziť činnosť OZV, ktoré preukázateľne porušujú zákon. Tie potom deformujú ceny na strane výrobcov, ale aj na strane obcí a miest (zberových spoločností). Inšpekcia nekontroluje výrobcov, ktorí majú s takýmito OZV zmluvy, čo prirodzene vytvára nedôveru výrobcov voči ostatným OZV,“ vysvetľuje Sebíň. Riešením je podľa odobratie autorizácie OZV, ktoré porušujú zákon.

O „nekalej konkurencii“ na trhu hovorí pre EURACTIV.sk aj prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) Peter Krasnec. Niektorým OZV podľa neho nejde o rozvíjanie systému separovaného zberu, ale „len o vlastný prospech“.

EURACTIV.sk okrem APOH oslovil všetkých osem OZV v oblasti obalov, ktoré majú v súčasnosti platnú autorizáciu. Odpovedali však len dve najväčšie – NATUR-PACK a ENVI-PAK.

OZV rušia zmluvy s obcami

ENVI-PAK tvrdí, že už dlho upozorňuje na podfinancovanie systému triedeného zberu na Slovensku.

„Novela zákona o odpadoch účinná od 1. januára 2018 spôsobila, že konkurenčnú výhodu majú tie OZV, ktoré sú pre výrobcov lacnejšie a ich schopnosť poskytovať dostatok financií na prevádzkovanie a rozvoj triedeného zberu v obciach je otázna,“ hovorí pre EURACTIV.sk PR manažérka ENVI-PAK Katarína Kretter.

Odpadový zákon nenabáda k inováciám

Európska predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.

„Tie OZV, ktoré poskytujú na triedený zber viac financií, sú potom drahšie, čo značí, že čelia odlevu výrobcov. Keďže novela zákona o odpadoch zakazuje OZV mať zazmluvnených viac obcí, ako je jej trhový podiel, museli OZV rušiť zmluvy s obcami. Obce potom dostali prilosovanú „lacnejšiu“ OZV, ktorej financie od výrobcov pravdepodobne nepokrývajú reálne náklady na triedený zber,“ vysvetľuje Kretter.

Opatrenie, ktoré teraz avizuje envirorezort, odporúča ako liek na neduh nekalej konkurencie aj Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

„Navrhujeme stanovenie minimálnych sadzieb, ktoré by boli ukotvené v Zákone o odpadoch. Za jednotlivé materiály by výrobca platil do systému OZV poplatky, ktoré by vychádzali z prepočtu nákladov na zber zvoz, triedenie a recykláciu jednotlivých materiálov a aj poplatok za recyklovateľnosť obalov. Obaly, ktoré nie sú recyklovateľné, by mali byť spoplatnené vyššími poplatkami,“ vysvetľuje Maleš.

Obce sú tlačené k minimálnemu zberu

Zmena zákona je však podľa ENVI-PAK skôr súčasťou problému ako riešenia. „Potreba riešiť v komplikovanom odpadovom zákone vzniknuté aplikačné problémy je pochopiteľná, avšak príliš časté zmeny spôsobujú problémy v praxi,“ myslí si Kretter.

Pričasté zmeny v systéme považuje za problematické aj Maleš z INCIEN. „Výrobcovia môžu každý rok zmeniť OZV a tým pádom aj OZV menia zmluvy s obcami. Počas jedného roka nie je možné zaviesť riešenia, ktoré by boli efektívne,“ upozorňuje Maleš.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Podfinancovanosť systému sa každopádne negatívne prejavuje v obciach. „Komplikácií, ktoré odhalila aplikačná prax je veľa, no určite je veľkým problémom to, že zmluvné strany tlačia samosprávy k minimálnym štandardom stanoveným vo vyhláške,“ vysvetľuje pre EURACTIV.sk Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Niektoré (OZV) sa nesnažia podporovať zvyšovanie percenta triedenia a motivovať k tomu verejnosť. V rámci vyhlášky stačí 30-percentná miera triedenia, hoci v konkrétnych samosprávach je možné komfortne zabezpečiť výrazne vyšší podiel,“ dodáva Kaliňák.

Potvrdzuje to aj prezident APOH. „Už teraz sa stáva, že sa nerozširuje separovaný zber a pretrvávajú problémy s platením zo strany OZV za výkon separovaného zberu. Pokiaľ to bude takto bez kontroly aj naďalej hrozí, že sa postupne separovaný zber na Slovensku bude utlmovať. Potom sa budeme všetci pýtať, ako zabezpečíme ciele recyklácie a zhodnotenia,“ varuje Krasnec.

Úspech: viac vytriedeného odpadu

Odpadový systém však zožal za prvé tri roky aj úspechy. Kým v roku 2015 Slovensko recyklovalo len necelých 15 percent komunálneho odpadu, v roku 2016 to podľa Eurostatu bolo 23 percent. Údaje za rok 2017 budú zverejnené až na začiatku budúceho roka.

Vyššie vytriedené množstvo pozorujú už teraz envirorezort, ZMOS, aj dve najväčšie OZV. „V roku 2017 bolo už vytriedených 623 tisíc ton komunálnych odpadov a úroveň triedeného zberu dosiahla úroveň takmer 30 percent,“ informuje hovorca ministerstva Ferenčák.

Eurostat zverejnil nové odpadové štatistiky, Slovensko poskočilo

Slovensko v roku 2016 recyklovalo 23 percent komunálneho odpadu. V roku 2015 to bolo len necelých 15 percent. Europoslanci tvrdia, že treba zlepšiť prácu s verejnosťou, spoluprácu so samosprávami a manažment bioodpadu.

NATUR-PACK a ENVI-PAK pozorovali v roku 2017 medziročný nárast 17 percent odkazujúc na oficiálne čísla envirorezortu.

Čo sa týka tohto roku, obe OZV sú optimistické. „Podľa prvých informácií bude medziročný nárast 2017/2018 výrazne vyšší,“ avizuje Sebíň z NATUR-PACK. Kretter informuje, že „v roku 2017 občania v obciach, kde triedený zber financuje ENVI-PAK, vytriedili v priemere 38,6 kg na obyvateľa, čo je o 6,5 kg viac voči predchádzajúcemu roku, ide teda o nárast 20,2 percenta.“

2016 2017 % rozdiel
Obaly uvedené na trh 473 094 t 470 202 t – 0,61 %
Neobalové výrobky uvedené na trh 106 732 t[1] 105 884 t – 0,79 %
Vyzbierané odpady z obalov 107 119 t 124 229 t + 15,97 %
Vyzbierané odpady z neobalových výrobkov 57 546 t 68 574 t + 19,16 %
Vyzbierané odpady spolu na obyvateľa 30,3 kg 35,4 kg + 16,8 %

Údaje: MŽP SR. Tabuľka: ENVI-PAK

Ciele zberu zožali aplauz

Sebíň za najväčší úspech posledných troch rokov však považuje reformu finančných tokov. „V roku 2016 podarilo z mesiaca na mesiac presunúť financovanie triedeného zberu v objeme viac ako 30 miliónov eur z miest a obcí na výrobcov,“ hovorí riaditeľ NATUR-PACK.

Maleš zase vyzdvihuje zavedenie cieľov recyklácie v jednotlivých obciach. S ním prišla tento rok posledná novela zákona o odpadoch. Aj Kretter z ENVI-PAK tvrdí, že ciele zberu sú „správny nástroj, ktorý umožní rozvoj triedeného zberu v každej obci bez ohľadu na OZV, ktorá tam pôsobí.“

Triedenie odpadu má nové ciele. Výrobcovia žiadajú transparentnosť

V roku 2021 má byť vytriedených 80 percent papiera, skla či plastov z potenciálu v komunálnom odpade.

Medzi úspechy svojho ministerstva ich zaradil tiež Ferenčák. „Ďalšie povinnosti v podobe zavedenia nových cieľov zberu, zvyšovania poplatkov za skládkovanie a mnohých ďalších budú len ďalej prispievať k zvyšovaniu triedenia komunálnych odpadov v obciach,“ vymenúva hovorca ministerstva Ferenčák.

Hovorca ZMOS Kaliňák sa teší, že „v praxi sa pozitívne prejavil koordinovaný prístup, ktorý zvyšuje efektivitu zberu, likvidácie a zhodnocovania odpadov.“

Slovensko má podľa platnej európskej legislatívy povinnosť zvýšiť do roku 2020 recykláciu komunálneho odpadu na 50 percent. V roku 2016 bola na úrovni 23 percent. Podarí sa mu ju dosiahnuť?

„Najlepšou motiváciou sú peniaze“

Ferenčák uisťuje, že envirorezort pre to robí „všetko“. Kaliňák zo ZMOS naopak tvrdí, že „dosiahnutie tohto cieľa za najbližších približne 25 mesiacov je nereálne.“ Dodáva však, že napriek „environmentálnemu historického dlhu“, treba v zvyšovaní recyklácie pokračovať. Riešenia sú známe.

Riaditeľ NATUR-PACK upozorňuje na odporúčania v septembrovom včasnom varovaní od Európskej komisie. „Ide napríklad o opatrenia v oblasti ekonomických stimulov pre obce, zlepšenie systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, väčšie zapojenie obcí do systému, stimuly pre domácnosti, nakladanie s bioodpadom či zlepšenie kvality údajov. Stačí sa inšpirovať,“ vymenúva Sebíň.

Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Krasnec z APOH si zase myslí, že „je potrebné začať uprednostňovať energetické zhodnocovanie odpadov (v súvislosti s tým je potrebne obmedziť dovoz alternatívnych palív zo zahraničia a… uprednostňovať alternatívne palivo zo Slovenska), zabezpečiť ekonomické a technické nástroje na zber BRKO a dôsledne uplatňovať a kontrolovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov.“

Kretter upozorňuje, že BRKO (biologicky rozložiteľný komunálny odpad) tvorí 40 – 60 percent zmesového (netriedeného) komunálneho odpadu. „Slovensko dosiahne 50-percentný cieľ len v prípade, že príde k masívnemu rozvoju triedenia a spracovania BRKO,“ hovorí PR manažérka ENVI-PAK. Dodáva, že „veľký význam má i kontinuálne vzdelávanie, osveta a motivácia obyvateľov, aby triedili odpad viac a lepšie.“ Kretter a Krasnec sa tiež zhodujú, že pomôžu aj zvýšené poplatky za skládkovanie.

„Najlepšou motiváciou ľudí sú totiž peniaze,“ uzatvára PR manažérka ENVI-PAK.

[1] Údaje o neobalových výrobkoch zverejnené ministerstvom za 2. polrok 2016 vo výške 53 366 t extrapolované na celý rok 2016.