Slováci produkujú čoraz viac odpadu, polovica končí na skládkach

Hasiči hasia skládku odpadu v Trnave v marci 2017. [TASR/Lukáš Grinaj]

Princíp „zaplať, koľko vyhodíš“ a lepšie nakladanie s bioodpadmi. To sú riešenia, s ktorými prichádza rezort životného prostredia, aby znížil vysokú mieru skládkovania na Slovensku. Zelené organizácie hovoria o predchádzaní vzniku odpadu a recyklácii, v hre ostáva aj jeho spaľovanie.

Aj keď sa podiel skládkovaného odpadu vlani znížil oproti roku 2018 o tri percentá na 50,6 percent, celková hmotnosť odpadu na obyvateľa stále rastie. Vyplýva to z analýzy česko-slovenskej finančnej skupiny WOOD & Company, ktorá čerpala z údajov Štatistického úradu SR.

V roku 2019 pripadá na obyvateľa 435 kg komunálneho odpadu. Za posledných 10 rokov stúpla produkcia komunálneho odpadu o 35 percent, hovorí analýza.

 

Vysoký podiel bioodpadu

Súčasťou zmesového komunálneho odpadu býva aj recyklovateľný odpad ako je plast, papier či sklo. V čiernych kontajneroch často končí aj drobný stavebný odpad či biologicky rozložiteľný odpad z kuchýň a záhrad.

Práve bioodpad tvorí až 45 percent zmesového komunálneho odpadu. Ročne sa ho vyprodukuje viac než 500-tisíc ton, teda okolo 100 kilogramov na hlavu. Na skládkach rozložiteľný odpad produkuje skládkový plyn a môže kontaminovať spodné vody.

To by sa malo od 1. januára 2021 zmeniť. Pre približne 80 percent slovenských obcí a miest prestane platiť výnimka zo zákona o odpadoch. Od Nového roka budú obce povinné zabezpečiť triedených zber bioodpadu a jeho zhodnotenie.

Aby obce novú povinnosť zvládli, pripravuje rezort životného prostredia podľa odpady-portál.sk zmenu legislatívy. Meniť sa bude zákon o poplatkoch za uloženie odpadov a zákon o Environmentálnom fonde.

Tam sa za minulý rok nakopili príjmy za uloženie odpadov na skládkach vo výške takmer 21 miliónov eur. Už teraz môžu žiadať o príspevok z envirofondu obce, ktoré dosiahli v minulom roku mieru triedenia viac ako 30 percent.

Príspevok môžu samosprávy využiť na nákup záhradných kompostérov ako aj elektrických zariadení na spracovanie kuchynského odpadu do škôl. Z envirofondu môžu tiež financovať technologické vybavenie obecných kompostární.

“Plať za to, čo vyhodíš”

Podľa Inštitútu environmentálnej politiky Ministerstva (IEP) by k riešeniu problému skládkovania na Slovensku mohol prispieť množstvový zber komunálneho odpadu. Pri ňom sa uplatňuje princíp „plať za to, čo vyhodíš.“

analýze Spravodlivé odpady IEP konštatuje, že len 13 percent obyvateľov Slovenska platí za odpad podľa toho, koľko ho vyprodukuje. Obce zvyčajne účtujú obyvateľom paušálny poplatok, ktorý podľa inštitútu „nemotivuje občanov k zníženiu produkcie odpadu alebo k zvýšeniu triedenia, resp. kompostovania odpadov.“

Samosprávy pri množstvovom zbere odpadov z bytových domov najčastejšie využívajú kontajnerovo – intervalový zber, pri ktorom je výška platby vypočítaná podľa frekvencie vývozov a veľkosti nádoby.

V rodinných domoch zas obce využívajú zber pomocou žetónov, ktoré si občan zavesí na smetnú nádobu, ak ma záujem o jej vyprázdnenie.

V obciach a mestách na Slovensku, kde je zavedený množstvový zber, klesla podľa štúdie produkcia zmesového odpadu priemerne o 22 percent.

Znížením množstva zmesového odpadu, ktorú vyvážajú na skládku, by obce ušetrili za jeho zvoz ako aj náklady na skládkovanie. Podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky môže zavedenie niektorej formy množstvového zberu ušetriť obciam až 28,5 milióna eur ročne.

Energetické zhodnotenie odpadov môže byť riešením

Do roku 2035 by malo Slovensko naplniť ciele pre obehové hospodárstvo a recyklovať 65 percent odpadu. Na skládkach by ho malo skončiť maximálne 10 percent.

Firmy, ktoré plánujú zvýšenie kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu, tvrdia, že práve to pomôže Slovensku dosiahnuť ciele v oblasti odpadov. Z analýzy finančnej skupiny Wood & Company vyplýva, že v Bratislavskom a Košickom kraji, kde takéto zariadenia fungujú, je miera skládkovania nižšia.

Finančná skupina je stopercentným akcionárom Ewie, ktorá vlastní košickú prevádzku Kosit na energetické spracovanie odpadov. Perspektívne na Slovensku ráta s rozširovaním kapacít.

Zelený reštart odpadového hospodárstva

Podľa enviroorganizácií by Slovensko nemalo podporovať budovanie spaľovní a zariadení na energetické zhodnocovanie odpadov, lebo sú dlhodobou prekážkou pri plnení ambicióznych recyklačných cieľov EÚ.

Uviedli to v liste, ktorý poslali rezortu hospodárstva, životného prostredia a financií.

Zelený reštart slovenskej ekonomiky by mal byť podľa nich postavený aj na dôslednou dodržiavaní princípov obehového hospodárstva. V liste upozorňujú, že predchádzanie vzniku odpadov, opätovné používanie a recyklácia prinášajú nielen finančné benefity, ale vytvárajú viac pracovných miest ako energetické zhodnocovanie či skládkovanie odpadov.

“Najlepší je ten odpad, ktorý nikdy nevznikne. A ten, ktorý vznikne je dôležité premeniť na zdroj surovín,” hovorí Ivana Maleš z INCIEN.

Medzi návrhmi zelených organizácií, ako by mal prebehnúť zelený reštart odpadového hospodárstva po koronakríze je už spomínaný množstvový zber ako aj efektívny zber a spracovanie bioodpadu. Podľa enviroorganizácií treba tiež zvýšiť poplatky za skládkovanie, aby sa ostatné alternatívy spracovania odpadov stali konkurencieschopnými.