Slovensko chce recyklovať 55 percent odpadov do roku 2026

Kontajnery na triedený komunálny odpad [TASR/ Michal Svítok]

Systém triedeného odpadu čakajú na Slovensku zmeny. Vláda chce bojovať proti vzniku odpadov, zvýšiť mieru recyklácie a skoncovať s čiernymi skládkami.

Vyplýva to z Národného integrovaného reformného plánu nazvaného Moderné a úspešné Slovensko, ktorý v pondelok predstavilo Ministerstvo financií.

Slovensko plánuje zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z 39 percent na 50 percent do roku 2024, do roku 2026 na 55 percent. V roku 2030 by sa už malo recyklovať 60 percent komunálneho odpadu.

Miera recyklácie na Slovensku bola 39 percent v roku 2019, uvádza Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Od roku 2005 sa recyklácia strojnásobila. Podľa dokumentu však za to môže najmä zmena vykazovania a iba v menšej miere skutočný rozvoj recyklácie.

— MIERA RECYKLÁCIE KOMUNÁLNYCH ODPADOV STÚPLA Z 36 % V ROKU 2018 NA NECELÝCH 39 % V 2019 Medziročne vzrástla miera…

Geplaatst door Inštitút environmentálnej politiky – IEP op Donderdag 11 juni 2020

 

Plán v roku 2022 počíta so schválením reformného balíčka zákonov. Ten bude zahŕňať nový zákon o obaloch, zavedenie povinného množstevného zberu a postupné zvýšenie poplatkov za skládkovanie.

V tom istom čase chce vláda prijať aj stratégiu a cestovnú mapu prechodu na obehovú ekonomiku. Na prechod na obehovú ekonomiku by malo ísť 216 miliónov eur do roku 2026.

Koniec čiernych skládok

Miera skládkovania je na Slovensku výrazne nad európskym priemerom. Kým v Únii sa na skládky posiela v priemere 24 percent komunálneho odpadu, na Slovensku je to viac než polovica.

Riziká skládkovania na ľudské zdravie sa môžu prejaviť najmä pri dlhodobom pobyte v ich blízkosti. Podľa odhadov IEP žije v blízkosti 500 metrov alebo menej od legálnych skládok viac ako desaťtisíc ľudí.

Problémom sú aj čierne skládky, ktorých sú na Slovensku tisíce. Tie by mali byť minulosťou už v roku 2026. Vláda chce takisto prijať opatrenia na prevenciu ich vzniku. V bezprostrednej blízkosti menej ako 100 metrov od väčších nelegálnych skládok žijú ďalšie tisíce ľudí. Najviac ohrozené sú marginalizované rómske komunity.

Čakať na národné vlády je alibizmus, tvrdí expert na obehové hospodárstvo

Novému vedeniu pražského magistrátu sa podarilo presadiť, aby bola Praha uhlíkovo neutrálnym mestom do roku 2050. „V mnohých prípadoch sú zelené opatrenia pre mestá aj ekonomicky výhodné. To je jadro cirkulárnej ekonomiky, ktorá prepája biznis s ochranou životného prostredia,“ hovorí VOJTĚCH VOSECKÝ.

Rovnako chce vláda predchádzať vzniku samotných odpadov. Už v roku 2025 by mali v okresných mestách fungovať centrá opätovného použitia. Na predídenie potravinového odpadu by mala byť upravená potravinárska legislatíva.

Miliardy na riešenie envirozáťaží

Slovensko by si podľa plánu malo stanoviť priority pri riešení environmentálnych záťaží. Na ich základe by sa mali realizovať sanácie.

Na efektívnejšiu realizáciu sanácií sa plánuje zriadiť technologický klaster a chemicko-technologické centrum. Cieľom Slovenska do roku 2026 je začatie 276 sanácií envirozáťaží, uvádza sa v pláne. Na ich odstránenie sa ráta s 1,4 miliardami eur. Míľnikom v roku 2026 by mala byť sanácia záťaží “s dôsledným uplatňovaním princípu znečisťovateľ platí”.

Pripraviť by sa mal aj program efektívneho boja s envirokriminalitou. Posilnené by mali byť kapacity a kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Tá by tak mala efektívnejšie vymáhať plnenie povinností od znečisťovateľa, vyplýva z plánu.