Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Likvidácia odpadu v Prešove [TASR/Milan Kapusta]

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Slovensko patrí medzi 14 členských štátov Európskej únie, ktorým hrozí, že nesplnia európsky recyklačný cieľ.

Európska komisia to konštatuje v hodnotení uplatňovania európskej rámcovej smernice o odpadoch, ktoré zverejnila v pondelok 24. septembra. Smernica štáty zaväzuje, aby do roku 2020 recyklovali 50 percent komunálneho odpadu.

V 14 problémových krajinách plánuje Európska komisia „návštevy na vysokej úrovni venované obehovému hospodárstvu“.

Komunálny a biologický odpad

Nesplnenie cieľu pre rok 2020 hrozí podľa Komisie okrem Slovenska aj dvom jeho susedom, Maďarsku a Poľsku, a ďalším 11 štátom od juhozápadu po severovýchod Európy.

„Ak nebudú prijaté žiadne dodatočné opatrenia verejných politík, niektoré z dotknutých členských štátov pravdepodobne nesplnia 50-percentný cieľ ani do roku 2025,“ konštatuje Komisia.

V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.

Pre každú krajinu pripravila európska exekutíva sériu odporúčaní. „Ak tieto navrhované opatrenia implementujú národné a miestne inštitúcie rýchlo, významne znížia riziko, že ciele nebudú splnené,“ uvádza v správe Komisia.

Slovensko v roku 2016 podľa údajov Eurostatu recyklovalo len 23 percent komunálneho odpadu. Skládkovalo ho až 65 percent.

Okrem nízkej miery recyklácie a vysokej miery skládkovania považuje Komisia za problematické narábanie s biodegradovateľným odpadom. Slovensku, ako aj ďalším štyrom štátom sa nepodarilo splniť cieľ znížiť množstvo biologicky rozložiteľných odpadkov o 50 percent v roku 2013.

Nepokryté náklady na zber

Za nízkou úrovňou recyklácie na Slovensku vidí európska exekutíva nedostatky v systéme zberu a triedenia.

Separovaný zber recyklovateľných materiálov ako papier, sklo a obaly „ešte nie je realizovaný efektívne“. Domácnostiam zase chýba „ekonomická motivácia“ separovať odpad. Čo sa týka schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, „nepokrývajú celkové náklady na separovaný zber“.

Komisia tiež tvrdí, že Slovensko potrebuje „viac investícií“ do projektov nad rámec separovaného zberu, napríklad do zariadení na recykláciu.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Komisia pripravila návrhy na zlepšenie, prvá séria sa týka slovenských samospráv. Za užitočné považuje európska exekutíva zriadenie „minimálnych štandardov pre zber odpadu vrátane bioodpadu“. Tie by mali zahŕňať typ a objem kontajnerov, minimálnu a maximálnu frekvenciu zberu a ďalšie atribúty. K ich splneniu by mali samosprávy lepšie využívať eurofondy, ich nesplnenie naopak pokutovať.

Mestá a obce by tiež mali mať stanovené vlastné recyklačné ciele, ich nesplnenie by malo byť sankcionované.

Minimálne poplatky za odpad

Čo sa týka rozšírenej zodpovednosti výrobcov, Komisia navrhuje takú zmenu zákona, ktorá zabezpečí pokrytie celkových nákladov na separovaný zber. V oblasti obalov má byť zavedená povinnosť využiť „audítorov z tretích strán tak, aby bola zabezpečená presnosť údajov o obaloch umiestnených na trhu a následne aj recyklačných cieľov“.

Lepšiu komunikáciu medzi vládou, samosprávami a organizáciami zodpovednosti výrobcov navrhujú európski úradníci dosiahnuť prostredníctvom nového „národného fóra o komunálnom odpade“

Triedenie odpadu má nové ciele. Výrobcovia žiadajú transparentnosť

V roku 2021 má byť vytriedených 80 percent papiera, skla či plastov z potenciálu v komunálnom odpade.

Eurofondy by mali byť v tejto oblasti podľa Komisie naviazané na minimálne štandardy zberu. Samosprávy by mali dostať možnosť obstarať si spoločné odpadové systémy, aby sa zvýšila efektívnosť.

Európska exekutíva tiež odporúča stanovenie minimálnych mestských poplatkov za odpad.

V oblasti bioodpadu považuje za dôležité „zrušenie všetkých výnimiek zo zákona v súvislosti s povinnosťou triediť kuchynský odpad.“ Z tých sa dnes tešia predovšetkým obyvatelia Bratislavy a Košíc, kde sa komunálny odpad – a s ním aj kuchynský odpad – spaľuje. Toto opatrenie majú sprevádzať ďalšie s cieľom zlepšiť zber bioodpadu.

Správy budú pravidelné

„Naprieč Európou existujú rozdiely, ale pokrok je nevyhnutný a možný, ak budú dotyčné národné a miestne inštitúcie implementovať opatrenia identifikované v tejto správe,“ povedal podľa tlačovej správy Komisie jej člen zodpovedný za životné prostredie, Karmenu Vella.

Dodal, že Komisia môže štátom pomôcť prostredníctvom eurofondov či výmenou najlepších skúseností.

Odpad a znečistený vzduch sú hlavnými hriechmi Slovenska v ochrane životného prostredia

Európska komisia má nový nástroj, akým chce primäť členské štáty poriadne plniť európsku environmentálnu legislatívu.

Vella hovoril aj o technickej pomoci, ktorou je napríklad Hodnotenie politík v oblasti životného prostredia (EIR). Posledné takéto hodnotenie Slovenska zverejnila Komisia vlani vo februári, nízku mieru recykláciu v ňom označila za jednu z troch najväčších výziev.

So „správami skorého varovania“ prichádza Komisia po prvýkrát. Ako sama vysvetľuje, chce sa tým pripraviť na uplatňovanie novej rámcovej smernice o odpadoch. Tá predpokladá vydávanie takýchto správ tri roky pred termínom pre dosiahnutie európskych cieľov.

Ciele, ktoré smernica zavádza, sú ešte ambicióznejšie ako aktuálne platný cieľ pre rok 2020. V roku 2025 budú musieť štáty recyklovať 55 percent komunálneho odpadu, v roku 2030 to bude 60 percent a v roku 2035 až 65 percent.

Nový slovenský plán na jeseň

Slovenská vláda cez leto schválila novely zákona o odpadoch aj skládkovacích poplatkoch, teraz o nich rokuje parlament. Ministerstvo životného prostredia, ktoré má odpady na starosti, ešte v auguste uviedlo že pripravuje aj nový program predchádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025.

„Ten je strategickým dokumentom a nateraz je v počiatočnom štádiu strategického posudzovania podľa zákona o EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) . Koncom júna bol určený rozsah hodnotenia,“ spresnil tlačový odbor envirorezortu pre EURACTIV.sk.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva

V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Ministerstvo na príprave programu spolupracuje s odbornou verejnosťou, zainteresovanými rezortami, ako aj s tretím sektorom.

„Tento strategický dokument pripravujeme v duchu európskej hierarchie odpadového hospodárstva – na vrchole pyramídy je predchádzanie vzniku odpadov, nasleduje príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické, a na poslednej priečke je skládkovanie,“ uviedlo ministerstvo.

Vláde chce program predložiť na schválenie ešte túto jeseň.