Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Ťažký mechanizmus ukladá privezený komunálny odpad na skládke Luštek pri Dubnici nad Váhom. [TASR/Radovan Stoklasa]

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

Slovensko sa priblížilo k novej žalobe za nedodržiavanie európskych pravidiel v oblasti životného prostredia. Ako Európska komisia informovala minulý týždeň (7. marca), zaslala mu odôvodnené stanovisko pre 35 skládok odpadu.

Štát má dva mesiace, aby na kritiku európskej exekutívy odpovedal. Ak odpoveď nepríde alebo nebude uspokojivá, Komisia môže Slovensko zažalovať na Súdnom dvore Európskej únie.

V minulosti európska exekutíva zažalovala Slovensko pre skládku v Žiline – Považskom Chlmci. Na základe vlaňajšieho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie musí štát pre porušovanie európskeho práva zaplatiť pokutu aj penále.

Ministerstvo životného prostredia v reakcii pre EURACTIV.sk tvrdí, že odpoveď na odôvodnené stanovisko pripravuje. Priznáva však, že ide boj proti skládkam je „obrovskou výzvou“.

Zabrániť znečisťovaniu

V oznámení Komisia konštatuje, že na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 21 skládok bez plánu úpravy. „Ďalších 14 už nie je v prevádzke, ale ešte stále neboli uzavreté, ako sa vyžaduje v smernici,“ napísala Komisia.

„Účelom smernice (o skládkach odpadov) je zabrániť znečisťovaniu povrchovej vody, podzemnej vody, pôdy a vzduchu, ako aj nepriaznivým vplyvom na životné prostredie na celom svete vrátane skleníkového efektu, alebo znižovať mieru tohto znečistenia, a rovnako aj predchádzať súvisiacim rizikám, ktoré skladovanie odpadu predstavuje pre zdravie ľudí, a znižovať tieto riziká,“ vysvetľuje strážkyňa európskych zmlúv.

Pokuta od európskeho súdu za skládku v Žiline stúpa každým dňom

Podľa opozičnej SaS je envirorezort k odstraňovaniu environmentálnych záťaží ľahostajný, ten tvrdí, že musí postupovať v súlade so zákonom.

Podľa európskych pravidiel mali členské štáty do 16. júla 2009 zatvoriť skládky odpadov, ktoré nespĺňali požiadavky smernice. Výnimkou boli prípady, ak poskytli primerané „plány úpravy skládky“, ktoré im umožňujú ďalej prijímať a ukladať odpad.

„Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti a v apríli 2017 zaslala slovenským orgánom formálnu výzvu,“ informovala. Keďže však pri riešení situácie nezaznamenala „dostatočný pokrok“, rozhodla sa pre ďalší krok – odôvodnené stanovisko.

Priorita ministerstva

„Boj proti skládkam sa stal pre ministerstvo životného prostredia prioritou v roku 2016. Odvtedy intenzívne pracujeme na zmenách,“ tvrdí jeho hovorca Tomáš Ferenčák s odkazom na príchod ministra Lászla Sólymosa (Most-Híd).

Pripomenul, že odvtedy vstúpila do platnosti legislatíva umožňujúca udeliť miliónovú pokutu prevádzkovateľom skládok, ktorí nedodržujú pravidlá; budovanie nových skládok bolo zase zastavené. Od tohto roku tiež stúpli poplatky za skládkovanie. Protiskládkový balíček navyše „zavádza prísnejšie pravidlá hry pre prevádzkovanie a zefektívňuje uzatváranie“ skládok, vymenúva Ferenčák.

Poukazuje aj na to, že od júla 2018 platí novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania. „Práve tá reagovala na situácie, kedy niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážali, no neplnili si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady. Pričom ako dôvod uvádzali, že nemali vysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou,“ hovorí Ferenčák.

Jednou z priorít ministerstva a Slovenskej inšpekcie životného prostredia je podľa hovorcu ukončiť prebiehajúce konania. Pripomenul tiež, že s cieľom znižovať množstvo odpadu schválila vláda program prechádzania vzniku odpadu na roky 2019 až 2025.

Obrovská výzva

„Ministerstvo v súčasnosti pripravuje prehľad doterajších a plánovaných krokov ako odpoveď na otázky Európskej komisie (…) Faktom je, že v roku 2017 približne 60 percent komunálneho odpadu skončilo na skládkach, to je pre nás obrovská výzva,“ vysvetľuje Ferenčák.

Zároveň tvrdí, že envirorezort už dosiahol výsledky. „Za roky 2016 a 2017 stúplo množstvo vytriedeného komunálneho odpadu o takmer 11 percentuálnych bodov. Teda v roku 2015 bolo 18,3 percent v roku 2017 už to bolo 29,3 percenta,“ dodal Ferenčák s tým, že ministerstvo pripravuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

Slovensko podľa registra Európskej komisie čelí 14 živým konaniam pre porušenie európskeho práva v oblasti životného prostredia. Odpadov sa týkajú dve – prípad Považský Chlmec, ktorý je stále považovaný za živý prípad, a najnovšie odôvodnené stanovisko pre 35 skládok. V ostatných konaniach ide o vodu, ovzdušie, ochranu prírody, biodiverzitu a lesy.

Dosiaľ zaslala Komisia Slovensku odôvodnené stanoviská v 7 zo 14 živých konaní v oblasti životného prostredia.