Triedenie odpadu má nové ciele. Výrobcovia žiadajú transparentnosť

Triedenie odpadu v škole v Košeci [TASR/Radovan Stoklasa]

V roku 2021 má byť vytriedených 80 percent papiera, skla či plastov z potenciálu v komunálnom odpade.

Keď sa schyľovalo k zvýšeniu skládkovacích poplatkov, samosprávy zdôrazňovali, že niektorí hráči v systéme nemajú záujem na vyššom triedení odpadov.

„Už dnes sa stretávame s prípadmi… že niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov sa nesnažia podporovať zvyšovanie percenta triedenia a motivovať k tomu verejnosť,“ povedal pre EURACTIV.sk v auguste podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Turčány.

Zdá sa, že ministerstvo vypočulo požiadavky samospráv. Spolu s novým zákonom o skládkovacích poplatkoch vláda 22. augusta schválila aj novelu zákona o odpade, ktorá zavádza ciele zberu. Tie majú zabezpečiť maximálne vytriedenie vyhodených obalov a neobalov v komunálnom odpade.

EURACTIV.sk požiadal o reakciu pôvodcov obalových a neobalových odpadov ako sklo, papier a plasty. Práve tie sú predmetom triedenia. Výrobcovia považujú ciele za ambiciózne. Za kľúčové zároveň považujú, aby bol systém ich výpočtu a kontroly transparentný.

Naznačujú tak, ako môže zákon zmeniť parlament, ktorý ho pred vstupom do platnosti musí tiež schváliť.

Zavedenie cieľov zberu

„Všetky legislatívne zmeny v schválenom návrhu zákona o odpadoch vyplývajú z požiadaviek, ktoré priniesol samotný trh,“ píše ministerstvo životného prostredia v tlačovej správe z augusta.

Minister László Sólymos (Most-Híd) podľa nej povedal, že novela má do systému vniesť „jasné pravidlá“. Minister chce motivovať „všetkých hráčov na trhu“ odpad čo najviac triediť a znižovať skládkovanie.

Kedy skončí Slovensko so skládkovaním? Nový zákon to nehovorí

Vláda schválila vyššie skládkovacie poplatky. Výrobcovia však volajú aj po pláne pre spaľovanie a kompostovanie odpadu, termíne zákazu skládok a po lepšej vymožiteľnosti práva.

Asi najväčšou zmenou, ktorú zákon prináša pre triedenie odpadov, je zavedenie cieľov zberu pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Nahradia zberové podiely, teda podiely výrobcov na trhu s odpadom, s ktorými OZV pracovali doteraz.

„Dôvodom zavedenia cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov bolo stanovenie jednoznačnejších cieľov pre triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou triedeného zberu komunálnych odpadov v súvislosti s cieľom Slovenskej republiky do roku 2020 dosiahnuť 50-percentnú úroveň recyklácie komunálnych odpadov podľa cieľov stanovených v rámcovej smernici o odpade,“ píše sa v dôvodovej správe ministerstva.

Smerom k 80 percentám potenciálu

Príloha k zákonu zavádza ciele zberu pre jednotlivé roky: 40 percent v roku 2019, 60 percent v roku 2020 a až 80 percent v roku 2021.

Hovorca rezortu Tomáš Ferenčák pre EURACTIV.sk vysvetľuje, že cieľ sa vypočítava len z „potenciálu“ zberu, nie z celkovo vyhodených obalov a neobalov.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

„Potenciál vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade je potrebné chápať ako podiel jednotlivých zložiek odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade, ktoré je možné z komunálneho odpadu vytriediť, teda plasty, papier a lepenka, sklo, kovové obaly a viacvrstvové kombinované materiály (VKM ako napríklad tetrapaky – pozn. red.,“ pokračuje Ferenčák.

„Potenciál vzniku odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v komunálnom odpade zverejní ministerstvo každoročne na svojej webovej stránke,“ uvádza príloha zákona v súvislosti s výpočtom potenciálu. Pre EURACTIV.sk ministerstvo uviedlo príklad výpočtu cieľu zberu (na konci článku).

Nejasný výpočet potenciálu zberu

Otázku, ako ministerstvo vypočíta potenciál, považujú výrobcovia za kľúčovú. „Ciele zberu sa majú vypočítavať z potenciálu triedeného zberu, ktorého stanovovanie nie je jasné ani zrozumiteľné,“ uviedol pre EURACTIV.sk riaditeľ združenia výrobcov SLICPEN Miroslav Jurkovič.

„Obava je umocnená i tým, že ministerstvo chce, aby za dva roky stúpol triedený zber papiera, plastov, skla, nápojových kartónov a kovových obalov o 100 percent (zo 40 percent potenciálu na 80 percent), čo bude len veľmi ťažko splniteľné za tak krátke obdobie,“ myslí si Jurkovič.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Výpočet cieľov zberu považuje šéf SLICPEN za „netransparentný a nezrozumiteľný“. Ich problémom je podľa neho aj „veľká ambicióznosť“.

„To môže následne viesť k tomu, že plnenie cieľov zberu sa nebude dať efektívne skontrolovať a tento nástroj sa stane neúčinný,“ dodáva Jurkovič.

Obavy organizácií zodpovednosti

Naplnenie cieľov zberu majú na starosti organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Tie zabezpečujú a financujú zber a recykláciu odpadov z poplatkov, ktoré vyzbierajú od výrobcov.

Michal Sebíň, riaditeľ OZV NATUR-PACK, považuje nastavenie cieľov zberu za „veľmi ambiciózne.“ Jeho OZV momentálne vyhodnocuje dopad zákona na nastavenie systému v obciach a na výšku recyklačných poplatkov pre výrobcov.

Problém mikroplastov v životnom prostredí a hľadanie riešení v Európskej únii

Výskyt mikroplastov vo vode a v životnom prostredí vôbec je veľmi aktuálnym problémom, na ktorý sa v súčasnej dobe upiera pozornosť v celosvetovom meradle. Je dôsledkom už niekoľko desaťročí rastúcej krivky výroby plastov.

„Nastavenie cieľov zberu nerieši, ako sa bude s vyzbieraným odpadom ďalej nakladať. V triedenom zbere sa nachádza najmä čoraz väčšie množstvo plastov, ktoré sa nedajú zhodnotiť materiálovo, ale iba energeticky, čo zase nie je v súlade s limitmi nastavenými pre výrobcov,“ upozorňuje Sebíň.

Druhá z dvoch najväčších OZV, ENVI-PAK, sa podľa svojej hovorkyne stotožní so stanovením cieľov zberu za dvoch podmienok. „Ciele zberu musia byť jednoducho vypočítateľné a ich plnenie musí byť preukázateľné a transparentné,“ vysvetľuje Kretter. Dodáva, že „v takom prípade tento formát plnenia povinností výrobcov v obciach môže fungovať.“

Príklad ministerstva životného prostredia:

Pre zjednodušenie ilustrácie výpočtu cieľa zberu bol použitý:

  • potenciál triedeného zberu: 25 %
  • úroveň vytriedenia: 40 %
  • OZV, ktorá bude mať zazmluvnené všetky obce v okrese Sobrance, čo zodpovedá počtu 23 tisíc obyvateľov
  • vznik komunálneho odpadu na obyvateľa u všetkých obcí v okrese Sobrance: 100 kg
  • vznik komunálneho odpadu na obyvateľa SR: 350 kg

Pri výpočte cieľa zberu sú nižšie opísané situácie:

  • ak sa zohľadnila produkcia komunálneho odpadu v obciach v okrese Sobrance
  • ak sa použil celoslovenský priemer vzniku komunálneho odpadu na obyvateľa

OZV bude mať zazmluvnené všetky obce v okrese Sobrance, kde je produkcia komunálneho obyvateľa len 100 kg a žije tu cca. 23 000 obyvateľov. Celková produkcia komunálneho odpadu je teda 23 000 x 100 kg = 2 300 000 kg, teda 2 300 ton komunálneho odpadu.

Ak má OZV v roku 2019 vyzbierať 40 % (úroveň vytriedenia) z potenciálu a zohľadníme produkciu komunálneho odpadu v obciach v okrese Sobrance, OZV by mala vyzbierať (25 % x 100) x 40% x 23 000 obyvateľov = 230 000 kg teda 230 ton odpadov (triedených zložiek komunálneho odpadu – papier, plasty, sklo, kovové obaly, obaly VKM).

Ak má OZV v roku 2019 vyzbierať 40 % z potenciálu a použijeme celoslovenský priemer produkcie komunálneho odpadu, mala by OZV vyzbierať (25 % x 350) x 40 % x 23 000 obyvateľov = 805 000 kg teda 805 ton odpadov (triedených zložiek KO – papier, plasty, sklo, kovové obaly, obaly VKM).