Triedený zber na Slovensku nefunguje, zhodli sa envirorezort, podnikatelia aj obce

Slovensko v porovnaní s európskym priemerom recykluje málo. [EPA-EFE/Rungroj Yongrit]

Slovensko recykluje tak málo, že od splnenia európskeho cieľa nás delí desať percent. Prvým krokom k zlepšeniu je zmena recyklačných poplatkov. Na ich výške sa zainteresované strany musia dohodnúť do konca roku.

Vyhlásil to minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) na otvorení prvej odbornej debaty o výške recyklačných poplatkoch v utorok. Zúčastnili sa jej zástupcovia rezortu životného prostredia, obcí a miest, výrobcov obalov aj organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV).

Učastníci debaty vrátane zástupcov rezortu sa zhodli, že odpadové hospodárstvo má na Slovensku systémové problémy. Pri riešeniach sa však rozchádzajú.

Podľa Budaja sa najskôr musia zmeniť recyklačné poplatky. Súhlasia s ním aj obce, ktoré sa dlhodobo sťažujú na podfinancovanie systému. Potravinári vo zvýšení poplatkov vidia nižšiu konkurenciechopnosť a vyššie ceny potravín. Najskôr by sa podľa nich mal systém sprehľadniť.

Budaj uviedol, že vyhláška s minimálnymi sadzbami za triedený zber by mala platiť od 1. januára budúceho roku. Dovtedy sa na výške poplatkov musia zainteresované strany dohodnúť.

Problémové poplatky

Ministerstvo životného prostredia začiatkom septembra informovalo o novele odpadového zákona. Tú chcelo presadiť v skrátenom legislatívnom konaní. Jej súčasťou mal byť aj cenník s minimálnymi sadzbami za triedený zber. Po rozsiahlej kritike napokon cenník stiahlo. O výške poplatkov sa rozhodne v riadnom procese, ktorého súčasťou budú verejné diskusie aj medzirezortné pripomienkové konanie.

Utorkové stretnutie bolo prvou z radu týchto diskusií. Na jeho úvod sa Budaj za skrátené legislatívne konanie ospravedlnil.

„Zákon o odpadoch som v skrátenom legislatívnom konaní menil nerád,” priznal.

Envirorezort pri sadzbách za recykláciu ustúpil, s ich zavedením však počíta

Právna úprava prináša sériu opatrení s cieľom chrániť obce pred náhlymi výpoveďami zmlúv. Počíta aj so zavedením minimálnych sadzieb za triedený zber. Návrh cenníka však ministerstvo po kritike stiahlo, o výške poplatkov chce diskutovať.

Minister zároveň zdôraznil, že nie pri všetkých prúdoch obalov zmena v poplatkoch znamená, že sa musia zvýšiť. Michal Bakyta – šéf sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva na ministerstve – zdôraznil, že v porovnaní s Nemeckom a Rakúskom platia tunajší výrobcovia výrazne menej najmä za plasty, tetrapaky a kovy.

Viackrát pritom zopakoval, že v systéme nie je dostatok peňazí, čo sa ukázalo na jar počas vrcholu prvej vlny pandémie.

Čo sa stalo na jar?

Hoci o problémoch súčasného systému sa hovorilo už dlhšie, na svetlo sveta sa dostali na túto jar počas vrcholu prvej vlny pandémie. Ľudia vtedy podľa Bakytu trávili čas doma, upratovali a nakupovali viac potravín.

„Mestá a obce zažili začiatkom roka (2020) situáciu, ktorú nečakali,” potvrdil Radomír Brtáň – podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Štatistiky ministerstva životného prostredia uvádzajú, že na jar produkcia komunálneho odpadu narástla o 30 percent. Nie je však jasné, ako ministerstvo túto štatistiku získalo. Podľa vyhlášky § 3 ods. 2 vyhlášky č. 366 Z.z. rezortu životného prostredia sa ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva za obdobie kalendárneho roku do 28. februára nasledujúceho roku. Rovnako nevieme v porovnaní s akým obdobím produkcia narástla o 30 percent.

„Zároveň nastal paradox, že ceny druhotných surovín, ktoré sú dôležitým kalkulátorom v odpadovom hospodárstve, sa prepadli o niekoľko percent,” dodal Bakyta. Druhotné suroviny sú materiály, ktoré sa dajú opätovne použiť vo výrobe. Pri nižšej výkupnej cene odpadov klesá aj ekonomická motivácia ich triediť, najmä pri finančnej poddimenzovanosti systému.

Výsledkom je, že časť vyseparovaného odpadu skončí v zmesovom (netriedenom) odpade.

Prepad ceny druhotných surovín sa dá vysvetliť nižším dopytom zo strany priemyslu. Táto situácia sa však nezačala pandémiou, tá ju len urýchlila. Ako v rozhovore pre EURACTIV.sk informovala šéfka ENVI – PAK Hana Nováková, ceny druhotných surovín klesali už na jeseň minulého roku.

Systémové problémy

Na problémoch slovenského odpadového hospodárstva sa účastníci zhodli. Sú nimi chýbajúce financie, slabá infraštruktúra zberných nádob, nedostatočná frekvencia vývozu z obcí, chýbajúca kontrola dodržiavania pravidiel na všetkých úrovniach či slabá informovanosť verejnosti.

Obce a mestá sa dlhodobo sťažujú na dostupnosť zberných nádob. Tie prideľujú obciam OZV na základe množstva vytriedených zložiek za uplynulé obdobie. Práve na jar sa však podľa Brtáňa ukázalo, že tento systém nefunguje. Nádoby sa totiž preplnili a zberné spoločnosti ich nestíhali odvážať. Na ďalšie nádoby obce pritom nemajú nárok, keďže za predošlé obdobie nevyseparovali dostatočné množstvo odpadu.

Hana Nováková: Obávam sa odpadovej krízy

Výkupné ceny odpadu sú tak nízke, že sa dostávajú na hranicu krízy, ktorej asi štát nezabráni, varuje HANA NOVÁKOVÁ, šéfka ENVI – PAK. Dôvodom je, že Ázia postupne zatvára svoje trhy.

Tento systém je podľa ZMOS demotivujúci aj pre samotných občanov, keďže niektoré obce majú iba jednu nádobu na každý prúd odpadov. Okrem toho sú niektoré dediny rozľahlé a obyvatelia musia k nádobám merať dlhú cestu.

Dokonca aj v prípade, že si obec kúpi ďalšiu nádobu z vlastných zdrojov. Spoločnosť zabezpečujúca zber jej ju nevyvezie.

Rakúsky model

Sťažujú sa aj zberové spoločnosti. Tým chýbajú peniaze na dotriedenie odpadov a zabezpečenie ich zhodnotenia. Aj z tohto dôvodu končí časť vyseparovaného odpadu na skládkach.

Dušan Magula, predseda asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve, ktorý zastupoval zberové spoločnosti, ako príklad dobrej praxe uviedol Rakúsko.

Vláda by okrem iného podľa neho mala spustiť “masívnu štátnu kampaň”, ktorá by ľuďom vysvetlila ako separovať a prečo je to dôležité.

„Chápem prečo ministerstvo zvolilo prístup minimálnych sadzieb (za triedený zber) , pretože tak, ako to funguje teraz, to nefunguje,” povedal.

Bakyta v reakcii dodal, že rezort rakúsku odpadovú legislatívu analyzuje.

Kritika výrobcov

Obchodníkom a potravinárom sa minimálne sadzby recyklačných poplatkov nepáčia. Martin Krajčovič zo Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) uviedol, že štát nielenže dlhodobo podhodnocuje podporu slovenských potravinárov, ale zároveň im neustále zavádza nové poplatky.

„Poplatky, tak ako boli navrhnuté, boli likvidačné,” vyhlásil. V prípade ich schválenia by podľa neho došlo k zníženiu konkurencieschopnosti tunajších potravinárov. To by znamenalo, že by sa z pultov obchodov stratila časť slovenských výrobkov.

Krajčovič takisto kritizoval skrátené legislatívne konanie, ktorým ministerstvo schválilo novelu, a ktorou chcelo schváliť aj cenník s minimálnymi sadzbami.

„Táto diskusia mala prebehnúť predtým, ako sa zákon začal kreovať,” povedal. Krajčovič vyhlásil, že predtým ako ministerstvo zvýši ceny, by mala prísť systémová zmena odpadového hospodárstva. Chýbali mu analýzy a dopadové štúdie.

„Celé je to obrátené naopak. Ideme zavádzať rakúske ceny, ale zabudli sme zaviesť rakúsky systém,” dodal.

Očakávajme sankcie

Nedostatky v systéme spôsobili, že k splneniu európskych cieľov má Slovensko ďaleko.  Právne záväzný európsky cieľ pre recykláciu komunálneho odpadu je 50 percent v roku 2020 a 65 percent v roku 2035. Približne toľko odpadu dnes Slovensko skládkuje. Ukladanie komunálneho odpadu na skládky by sa pritom do roku 2035 malo znížiť na 10 percent.

Obehová ekonomika na Slovensku stagnuje

Obehová ekonomika je ekonomickým modelom, ktorý sa snaží o efektívne využívanie zdrojov ich opätovným použitím. Holandsko recykluje takmer 30, Francúzsko a Belgicko takmer 20 percent materiálov.

Na Slovensku miera recyklácie posledné desaťročie stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o 0,2 …

V roku 2019 recyklovalo Slovensko len približne 39 percent komunálneho odpadu. V roku 2014 to bolo len 10 percent. Štatistiky teda ukazujú nárast. Ten je však podľa správy Európskej komisie z apríla 2019 spôsobený najmä úpravou metodiky štatistického vykazovania, nie zlepšením výkonnosti.

“Ak sa nestane niečo dramatické, môžeme očakávať sankcie,” varoval Bakyta.

V súčasnosti má Slovensko 101 skládok. Ročne na nich končí približne milión ton odpadu. Rezort životného prostredia chce v nasledujúcom roku zatvoriť 21 z nich. V prípade, že sa tak nestane, dostane Slovensko za každú neuzavretú skládku pokutu dva milióny eur.