Ktoré krajiny sú v recyklácii plastov najúspešnejšie a aké sú ich problémy?

Automat na vratné plastové fľaše v Nemecku [Wikimedia/Mattes]

Aj najefektívnejšie systémy pre spracovanie plastového odpadu majú diery. Švédi odpad vo veľkom spaľujú, alebo ho vyvážajú. Nemcom sa zase nedarí znížiť množstvo plastového odpadu.

Keď Európska komisia predložila v máji smernicu o postupnom zákaze niektorých plastových výrobkov a zálohovaní 90 percent plastových fliaš do roku 2025, niektoré členské štáty si mohli povedať, že na túto cestu už nastúpili alebo dokonca zašli ďalej ako návrh Komisie.

Švédsko v roku 2017 zálohovalo 84 percent plastových fliaš. Jeho systém je považovaný za jeden z najpokrokovejších. To isté platí o Nemecku, kde sa spotrebitelia nevracajú len 1 – 3 percentá vratných plastových fliaš.

Aj tí najlepší v Európskej únii však majú svoje problémy. Švédi namiesto recyklácie mnoho plastového odpadu spaľujú alebo vyvážajú do krajín, kde sa spaľuje. V Nemecku zase dlhodobo klesá podiel opätovne použiteľných fliaš a súbežne neklesá množstvo vyprodukovaného plastového odpadu.

Skúsenosti najpokrokovejších krajín sú dôležité pre Slovensko, ktoré sa samo pripravuje na zavedenie zálohovania plastových fliaš a podporuje návrh Európskej komisie. Minister životného prostredia v polovici júla pre TASR spresnil, že zákon o zálohovaní PET fliaš plánuje predložiť do konca roka, teda pravdepodobne ešte skôr, ako sa európske inštitúcie dohodnú na novej smernici.

Vedie severozápadná Európa

Združenie európskych výrobcov plastov PlasticsEurope vo svojej poslednej výročnej správe o trhu s plastami uviedlo, že v roku 2016 bol podiel recyklovaného spotrebiteľského plastového odpadu v Európe prvýkrát vyšší ako podiel skládkovania. V Európskej únii, Nórsku a Švajčiarsku putovalo od spotrebiteľov do recyklačných systémov 31,1 percenta plastového odpadu, na skládku 27,3 percenta. Najväčší podiel na domácom trhu s plastovým odpadom malo spaľovanie – 41,6 percenta.

PlasticsEurope konštatovalo, že „aj keď sa zlepšuje celková situácia v EÚ, v mnohých krajinách je skládka stále prvou alebo druhou možnosťou“.

Združenie zaradilo Slovensko do skupiny krajín, kde sa skládkuje 31 – 50 percent spotrebiteľského plastového odpadu. V tejto skupine je spolu s Českom, Poľskom, Talianskom, Francúzskom či Španielskom. V horšej skupine, ktorá skládkuje nad 50 percent, je Maďarsko, Lotyšsko, väčšina Balkánu aj Grécko. Nižším podielom skládkovania, teda 11 – 30 percent, sa môžu pochváliť britské ostrovy, Estónsko a Slovinsko.

Európa smeruje k zákazu jednorazových plastov

Podľa navrhovanej legislatívy budú členské štáty do roku 2025 povinné zabezpečiť zber 90 percent jednorazových plastových fliaš z nápojov.

Najlepšie je na tom kontinentálna severozápadná Európa. Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Benelux a všetky severské krajiny skládkujú menej ako 10 percent spotrebiteľského plastového odpadu.

PlasticsEurope zistilo, že „krajiny s (právnym) obmedzením skládkovania recyklovateľného a zhodnotiteľného odpadu majú v priemere vyšší podiel spotrebiteľského plastového odpadu“.

Švédsko ako príklad

Platí to aj pre Švédsko, ktoré patrí medzi krajiny s najefektívnejším systémom. Podľa PlasticsEurope nielenže skládkuje menej ako 10 percent spotrebiteľského plastového odpadu, ale až približne polovicu plastových obalov recykluje.

Švédsko v roku 2017 zálohovalo podľa portálu Pantamera 84 percent PET fliaš. Portál TheLocal.se vysvetľuje, že systém zálohovania prevádzkuje súkromná spoločnosť Returpack, ktorú vlastnia organizácie výrobcov nápojov. Keď spotrebitelia fľaše vrátia výmenou za malú odmenu, tie putujú do špecializovanej priemyselnej oblasti v strednom Švédsku.

Slovensko podporuje zákaz jednorazových plastov, počíta so zálohovaním fliaš

Postupný zákaz a nahradenie jednorazových plastových výrobkov hodnotí ministerstvo životného prostredia prevažne pozitívne. Očakáva viac triedeného zberu a menej skládok.

Podobne to funguje aj s plechovkami. Vláda chce zvýšiť podiel zálohovania oboch typoch obalov na 90 percent.

Niektorí britskí novinári vykresľovali švédsky systém ako príkladný, podobný by mala podľa nich prijať aj tamojšia vláda. Tá v marci 2018 oznámila, že plánuje zavedenie systému zálohovania, keďže, ako píše denník The Guardian, v Spojenom kráľovstve sa recykluje len 43 percent plastových fliaš.

Samotný Stockholm by rád svoje skúsenosti preniesol až na celoeurópsku úroveň. Plastovú stratégiu Európskej komisie zverejnenú v januári 2018, kritizoval ako „málo ambicióznu“. Navrhol napríklad lepšie odlišovanie netoxických recyklátov, čo by pomohlo európskemu trhu s recyklovanými výrobkami.

Spaľovanie a vývoz odpadu

Konzultant z britskej firmy Eunomia však pre denník The Independent poukázal na problémy švédskeho systému. „Je pre mňa ťažké pochopiť, prečo je Švédsko vykresľované ako akási nirvána,“ napísal Dominic Hogg v decembri 2016 v komentári „Trpká pravda za švédskym ´revolučnými´ recyklačnými schémami“.

Hogg tvrdí, že severská krajina síce skládkuje oveľa menej odpadu ako britské ostrovy. „Ale to preto, že oveľa väčšiu časť z neho spaľuje,“ dodal. Expert uvádza, že Švédsko v rokoch 2014 – 2015 spálilo 49,5 percenta komunálneho odpadu, kým Spojené kráľovstvo len 27,1 percenta.

Z Poľska sa stáva skládka britského odpadu. Teraz navyše aj horí

Tisícky ton komunálneho odpadu preváža „odpadová mafia“ každoročne zo západu na východ Európy. Tam ho nelegálne spaľuje, aby nemusela platiť za odvoz na skládku alebo do spaľovne.

Švédsko kritizoval v roku 2017 aj portál ZeroWasteEurope. Pripomenul, že ak sa zo štatistiky pevného komunálneho odpadu za rok 2015 vynechá kompost (bioodpad), stále zostáva spaľovanie 32 percent. Recyklačné podiely podľa neho navyše od roku 2006 stagnovali.

To nie je všetko. Keď vlani v lete vypukol v lotyšskom prímorskom letovisku Jurmala požiar 23-tisíc tonovej hromady plastového odpadu, zistilo sa, že ide o nelegálny dovoz zo Švédska. Pôvodne mal do Lotyšska smerovať na recykláciu.

„Som veľmi sklamaná z tohto systému,“ povedala vtedy podľa portálu LSM.lv švédska ministerka životného prostredia. „Ľuďom, ktorých sa to v Lotyšsku dotklo, by som chcela povedať, že mi to je naozaj ľúto,“ ospravedlnila sa Karolina Skogová.

Nemecká poloprázdna fľaša

Nemecko je už tradične považované za príkladnú krajinu v recyklácii plastového odpadu. Denník The Guardian dokonca v marci napísal, že bolo hlavnou inšpiráciou pre nový britský plán zálohovania plastových fliaš. Nemecký systém vratných fliaš funguje už 15 rokov.

„Sú však rôzne názory na to, či je fľaša poloplná alebo poloprázdna,“ doplnil samotný The Guardian. Nemecké zálohovanie viedlo k významnému zníženiu znečistenia plastovým odpadom; len 1 – 3 percenta vratných fliaš dnes nie je vrátených. Nevrátené plastové fľaše sú mimochodom jedným z hlavných argumentov v prospech systému pre predajcov. Poplatok za fľašu, ktorý je zahrnutý v koncovej cene nápoja, sa totiž v prípade nevrátených fľaší nevracia zákazníkovi, ale necháva si ho predajca.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Ale ak mal systém plastových záloh viesť k intenzívnejšiemu opätovnému využívaniu obalov, dosiahol opak. Len štvrtina plastových fliaš sa totiž opätovne vracia do maloobchodného predaja, väčšina je zrecyklovaná a slúži ako surovina pre výrobu nových plastových výrobkov či je dokonca spálená alebo vyvezená do zahraničia. Keďže reťazce veľa investovali do zálohovania PET, nemali už záujem presadzovať opätovné používanie rovnakých fliaš, napríklad zo skla. K tomu napomohlo aj správanie zákazníkov, pre ktorých je jednoduchšie vrátiť ľahké PET nádoby ako ťažšie sklenené.

Podľa The Guardian sa podiel znovupoužitých fliaš znížil z 80 na menej 50 percent.

Podľa analýzy Nemeckého hospodárskeho inštitútu, think tanku so sídlom v Kolíne, produkujú nemeckí spotrebitelia o 6 kg odpadu z plastových obalov viac, ako je európsky priemer. Kým v Nemecku pripadá 37,4 kg na obyvateľa, v krajinách s podobným životným štandardom vrátane Švédska a Rakúska, je to o niekoľko kilogramov menej. Nemecku sa nedarí znížiť množstvo vyprodukovaného plastového odpadu od roku 2005.

Majú čo zlepšovať

Keď Európska komisia vlani vo februári 2017 mapovala dodržiavanie európskeho práva v oblasti životného prostredia, rozdiel medzi Slovenskom na jednej strane a Švédskom a Nemeckom na druhej strane bol očividný.

Slováci recyklovali v roku 2014 len 12 percent komunálneho odpadu, kým Švédi 50 percent a Nemci suverénne najviac v celej Únii – 64 percent. Slovensku Komisia odporučila zvýšiť skládkovacie poplatky a príjmy z nich investovať do separovaného zberu a „alternatívnej infraštruktúry pre podporu prvých krokov v odpadovej hierarchii“, teda k zníženiu skládkovania a dôraze na predchádzanie vzniku odpadu.

V4 v koši? Región trpí nelegálnymi skládkami aj kreatívnymi štatistikami

Poľsko má vo Vyšehradskej skupine najbližšie k európskym štandardom v komunálnom odpade. Najhoršie výsledky dosahuje Slovensko. Ich spoločným problémom je vymáhanie zákona.

Aj v roku 2016 podľa Eurostatu platilo, že kým Slovensko recyklovalo len 23 percent komunálneho odpadu, Švédsko 49 percent a Nemecko 66 percent. Ale Slovensko produkuje oproti nim stále pomerne málo odpadu na obyvateľa – 348 kg oproti 443 kg vo Švédsku a 627 kg v Nemecku.

I pre tieto krajiny mala v roku 2017 Komisia odporúčania na zlepšenie. Obom odporučila zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu, opätovného využívania výrobkov a recyklácie namiesto jeho spaľovania.

Uvedomujú si to aj samotné krajiny. Švédska vláda na jar zriadila špeciálnu komisiu, ktorá má navrhnúť ďalšie opatrenia vo vzťahu k plastom. Nemecko plánuje novelizovať svoj odpadový zákon už budúci rok.