Zálohovanie PET fliaš spochybňujú odpadári aj obce

Olympiáda v separovanom zbere. [TASR/Pavel Neubauer]

Štúdiu Inštitútu environmentálnej politiky verejne kritizujú kľúčoví aktéri. Zálohovanie PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nevyrieši recykláciu plastov a výrazne predraží systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tvrdí biznis.

Chceme, aby bolo Slovensko prvou krajinou strednej Európy, ktorá zavedenie zálohovanie PET fliaš a plechoviek, povedal na začiatku novembra minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Jeho hlavným argumentom v prospech vratných jednorazových obalov je predpokladaná úroveň zberu – 90 percent. Tú si bude pravdepodobne vyžadovať aj nová európska legislatíva o plastovom odpade, o ktorej momentálne rokujú európske inštitúcie.

Štúdia Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) odhaduje, že dnes je zber PET fliaš len na úrovni 62 percent.

Zástupcovia miest a obcí, výrobcov obalov a odpadov, ako aj odbornej sféry však zostávajú skeptickí. Obávajú sa zvyšovania cien pre koncových zákazníkov a narušenia už zabehnutého systému zberu komunálneho odpadu. Štúdiu IEP považujú za nedostatočnú. Požadujú dôkladnejšiu analýzu súčasného, ako aj budúceho systému.

Ministerstvo trvá na svojom

PET fľaše a plechovky dnes putujú do žltých kontajnerov na plastový odpad. Jeho zber, triedenie a recykláciu zabezpečujú a financujú od roku 2016 organizácie zodpovednosti výrobcov.

Envirorezort však považuje súčasný systém za neefektívny. „Ak chceme dosiahnuť mieru zberu na úrovni 90 – 98 percent, nemáme inú možnosť ako zálohovanie,“ povedal minister Sólymos v októbrovom rozhovore pre EURACTIV.sk.

Minister Sólymos: Zálohovanie plastových fliaš zaplatia výrobcovia

Bez systému vratných PET fliaš nedosiahneme ich vytriedenie na úrovni 90 percent, hovorí LÁSZLÓ SÓLYMOS. V rozhovore pre EURACTIV.sk tiež avizuje kontroly u výrobcov obalov, ktorí platia prinízke ceny za separovaný zber.

Po mesiaci trvá ministerstvo na svojom. „Plastový odpad predstavuje pre prírodu obrovskú záťaž. Stačí sa prejsť popri niektorých riekach, cestách a vidno, že záplava plastu predstavuje problém, s ktorým sa musíme popasovať,“ prízvukuje vo vyjadrení pre EURACTIV.sk hovorca Tomáš Ferenčák.

„Zálohovaním znížime množstvo voľne pohodeného odpadu v uliciach miest a obcí, no predovšetkým v prírode. Ušetríme samosprávam a štátu nemalé prostriedky na čistenie krajiny, znížia sa náklady na skládkovanie a systém vytvorí približne 300 pracovných pozícií,“ pokračuje Ferenčák.

Stratu zaplatia výrobcovia

Investičné náklady na zálohovanie odhaduje IEP na 80 miliónov eur. Z nich pôjde 61,8 milióna eur na nákup, inštaláciu a servis strojov na spätný odber.

„Systém by mal každoročne generovať príjmy 28 miliónov eur a prevádzkové náklady približne 33,3 milióna eur,“ spresňuje štúdia ministerského inštitútu. „Celkovú zápornú bilanciu budú uhrádzať výrobcovia cez administratívne poplatky,“ vysvetľuje IEP. Dnes platia výrobcovia združení v OZV 0,4 centu za PET fľašu, vo vratnom systéme to bude 1,5 centu.

Ktoré krajiny sú v recyklácii plastov najúspešnejšie a aké sú ich problémy?

Aj najefektívnejšie systémy pre spracovanie plastového odpadu majú diery. Švédi odpad vo veľkom spaľujú, alebo ho vyvážajú. Nemcom sa zase nedarí znížiť množstvo plastového odpadu.

Výrobcovia hliníka nebudú platiť žiaden administratívny poplatok. Podľa IEP to zabezpečia vysoké výnosy z druhotného hliníka.

„Prvé diskusie s výrobcami sme už odštartovali a v ďalších budeme pokračovať. Cieľom je nájsť také riešenia, ktoré nebudú zbytočne zaťažovať podnikateľov či výrobcov,“ uisťuje Ferenčák.

Odpadári avizujú „predraženie“

Okrem ministerstva životného prostredia oslovil EURACTIV.sk aj aktérov, ktorých sa nový systém najviac dotkne: Asociáciu podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH), všetkých osem OZV s platnou autorizáciou, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako aj Slovenskú alianciu moderného obchodu (SAMO) združujúcu siete supermarketov. Ani po urgovaní neodpovedalo šesť OZV a SAMO.

EURACTIV.sk sa respondentov opýtal, či súhlasia so zavedením zálohovania PET fliaš a plechoviek, ako ho navrhol IEP, a čo považujú za najväčšiu prekážku pre jeho zavedenie.

Mikuláš Huba: Zálohovanie plastových fliaš pomôže ľuďom aj prírode

Niektoré staršie aj novšie členské štáty Európskej únie na rozdiel od Slovenska zálohujú plastové nápojové obaly. Prínosy to má nielen environmentálne, ale aj ekonomické a sociálne, píše MIKULÁŠ HUBA.

Proti zálohovaniu sa otvorene vyslovil len prezident APOH Peter Krasnec.

„Sme proti zálohovaniu PET fliaš, nakoľko je to podľa nás nesystémový krok, ktorý nevyrieši systém recyklácie plastov ako takých a výrazne predraží systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov,“ odpovedal Krasnec. Dodal, že „tým pádom aj sa to finančne negatívne prejaví aj na ´peňaženkách´ obyvateľov Slovenska.“

OZV spochybňujú užitočnosť zálohovania

Dve najväčšie OZV na trhu návrh envirorezortu priamo neodmietli, spochybnili však jeho užitočnosť.

„Chcelo by to komplexnú analýzu odpadového hospodárstva ako celku, posúdenie, ako by sa zlepšilo po zavedení… odporúčaní Európskej komisie (zo septembra 2018). Je otázne, či by z takejto analýzy vyšlo zálohovanie ako potrebné,“ uviedol EURACTIV.sk Michal Sebíň, riaditeľ NATUR-PACK.

Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Sebíň upozorňuje, že Komisia Slovensko nabáda na silnejšie stimuly pre obce a obyvateľov, výraznejšie zapojenie obcí do systému, ako aj zlepšenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nakladania s bioodpadom a zberu dát.

Podľa šéfa NATUR-PACK má Slovensko systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov nastavený „vysoko nadštandardne“. Sebíň tvrdí, že „sme jediná krajina, kde do systému prispievajú okrem výrobcov obalov aj výrobcovia neobalových výrobkov.“

Prednosť má súčasný systém

Skeptická je aj druhá veľká OZV. „Pred samotnou diskusiou o zavedení zálohovania jednorazových plastových obalov a plechoviek je nevyhnutné stabilizovať rozvoj triedenia komunálnych odpadov na Slovensku,“ hovorí PR manažérka ENVI-PAK Katarína Kretter.

„Výrobcovia od roku 2016 plne financujú triedený zber komunálneho odpadu, zefektívňujú ho, rozvíjajú a investujú do vzdelávania obyvateľov. V prípade zavedenia zálohovania skôr, ako bude triedenie pre obyvateľov Slovenska prirodzené a zaužívané, finančné prostriedky budú vynaložené duplicitne a efektivita tohto opatrenia bude preto otázna,“ varuje Kretter.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

Podľa Kretter má pred diskusiou o zálohovaní prednosť zvýšenie angažovanosti obyvateľov v triedenom zbere všetkých obalov a komodít. Pripomína, že Slovensko je v Európskej únii na chvoste v recyklácii komunálneho odpadu.

„Najbližším cieľom je zvýšiť podiel vytriedeného a následne recyklovaného odpadu na úkor skládkovania. K tomu Slovensko vyzvala aj Európska komisia vo svojej správe o vykonávaní právnych predpisov EÚ o odpadoch,“ podčiarkuje Kretter.

Obce sa boja vyšších cien

ZMOS nereagoval pozitívnejšie. „Riziko disponibilných kapacít v súvislosti so skladovaním a logistikou presunu zálohovaných PET fliaš sa môže odzrkadliť pri zvyšovaní cien tovarov v tomto obale, čo by mohlo mať na obyvateľov negatívne finančné dopady,“ odpovedal na otázky EURACTIV.sk hovorca združenia Michal Kaliňák.

Náklady na prepravu, ktoré zahŕňajú aj skladovanie, budú podľa štúdie IEP tvoriť 14,2 miliónov eur z celkových ročných nákladov 33,3 milióna eur.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Kaliňák zo ZMOS sa ďalej obáva, že „zálohový systém by mohol ovplyvniť aj súčasný model triedeného zberu a recyklácie.“

Minister Sólmyos v októbrovom rozhovore priznal, že zálohovanie zasiahne do systému separovaného zberu. „Ale keď to funguje inde, musí to fungovať aj u nás,“ doplnil. K financovaniu podotkol, že „podľa európskej legislatívy aj nášho domáceho nastavenia je povinný sa o odpad postarať výrobca, filozofia sa nemení.“

Odborníčke chýba stratégia zberu

Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) súhlasí, že „z pohľadu obehového hospodárstva je dôležité, aby sme dosiahli požadované ciele recyklácie.“

Inak však návrh ministra a štúdia IEP nenašli u odborníčky pozitívnu odozvu. Návrh ministra a štúdia IEP našli u odborníčky pozitívnu odozvu. „Systém záloh je potrebné zaviesť práve kvôli naplneniu cieľov iba nám v samotnej štúdii chýbajú niektoré detaily. Z nášho pohľadu navrhovanému systému chýba stratégia zberu materiálu. Spôsob, ktorý štúdia navrhuje, je nedostatočný,“ vysvetľuje. Ministerstvo sa podľa nej navyše spolieha na veľké množstvo nevrátených záloh. „To nám neumožní, aby sme vyzbierali požadované množstvo,“ odhaduje Maleš.

Región s vysokou mierou triedenia máme aj na Slovensku

Slovensko skládkuje celkovo 66 percent komunálneho odpadu a triedi, recykluje a kompostuje len 23 percent. Ponitrianske združenie obcí však dosahuje oveľa lepšie výsledky, ktoré majú európsku úroveň, píše IVANA MALEŠ.

Štúdia IEP počíta s návratnosťou PET fliaš a plechoviek na úrovni 90 percent. Nevybraté zálohy spolu s predanou surovinou tvoria príjmy systému. Zálohy, ktoré po ktoré si zákazníci neprídu, tvoria v príjmoch až 15 z 28 miliónov eur.

Maleš napokon chýba posúdenie recyklovateľnosti fliaš. „Nie všetky typy fliaš od nápojov uvedených na trh sa dajú recyklovať,“ upozorňuje expertka.

Štúdia je „prvý krok k diskusii“

Práve recyklované plastové fľaše by podľa odborníčky mohli byť jedným z hlavných prínosov zálohovania. „Zavedenie depozitného systému sa otvára ako jedna z efektívnych ciest ako získať vysoko kvalitnú surovinu, ktorá by sa v prípade spracovania na rPET pre food contact stala ideálnym príkladom uzatvorenia materiálových tokov pre prúd odpadov z PET,“ vysvetľuje Maleš.

„Neoddeliteľnou súčasťou (systému) však musí byť vyhodnotenie schopnosti spracovania tohto materiálu v slovenských podmienkach a zaviazanie výrobného sektora k využitiu tohto recyklátu v nových výrobkoch,“ vraví odborníčka.

Obchodné reťazce bojujú proti plytvaniu potravinami. Každý po svojom

Obchodné reťazce na Slovensku zatiaľ nemajú povinnosť darovať nepredané jedlo na charitatívne účely. Osud potravinových prebytkov, ktoré vyprodukujú, preto závisí od ich dobrovoľných opatrení.

Podobne ako Sebíň, aj Maleš sa vyslovila samostatnú analýzu súčasných materiálových tokov PET a hliníka, na základe ktorej by vznikol model nákladovosti.

Expertka dodáva, že dnešná štúdia IEP prichádza s najlacnejším modelom. „Veríme, že je to prvý dokument, ktorý vytvorí len podklad pre diskusiu všetkých zainteresovaných strán. Vnímame ho nie ako smerodajný, ale ako prvý krok k diskusii,“ uzatvára Maleš.