Znečistené a preplnené kontajnery. Obce a štát zaostávajú v osvete

Stojisko podzemných kontajnerov v Bratislave. [TASR/Martin Baumann]

Problém s triedeným odpadom, ktorý sa objavil v Košiciach, zaregistroval NATUR-PACK aj v iných väčších mestách. Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že ľudí musia informovať nielen organizácie zodpovednosti výrobcov, ale aj ministerstvo a samosprávy.

Keď ľudia hádžu plasty do nádob na sklo a nestláčajú plastové fľaše, kontajnery aj celé stojisko sú znečistené a preplnené. Recyklácia triedeného odpadu sa komplikuje a predražuje.

Nie je to však len problémom pre organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré sú za triedený zber zodpovedné. Ak totiž podiel nečistôt presiahne hranicu 50 45 percent, mala by ho podľa zákona začať uhrádzať samospráva. Vlani bola táto hranica 50 percent.

Znečistené a preplnené kontajnery sa vo februári objavili v košickom Starom Meste. Z analýz, ktoré má EURACTIV.sk k dispozícii, však vyplýva, že tento problém trápi aj ďalšie mestá a obce. OZV NATUR-PACK, ktorá ich robila, za jednu z najdôležitejších príčin označuje slabú informovanosť občanov.

Na tú upozorňuje aj februárová správa Najvyššieho kontrolného úradu SR z kontroly ministerstva životného prostredia a 58 miest a obcí. Správa „Efektívnosť a účinnosť triedeného zberu komunálneho odpadu“ zo chabej osvety viní práve envirorezort a samosprávy. Ministerstvo musí do 29. marca informovať kontrolórov o náprave nedostatkov.

Preplnené košické nádoby

Problémom v Košiciach bolo vo všeobecnosti veľké množstvo nečistôt v nádobách na triedený zber a zvlášť nestláčanie obalov v nádobách na plasty a papier. To potom urýchľovalo zapĺňanie kontajnerov.

Podľa NATUR-PACK, s ktorým majú Košice zmluvu, nečistoty v nádobách na plasty tvorili až 32 percent odpadu. V kontajneroch na papier mal iný odpad podiel 11 percent, v prípade kontajnerov na sklo to bolo 14 percent. OZV za jednu príčinu považovala „nedisciplinovanosť občanov“.

Slovensku hrozí ďalšia žaloba pre skládky odpadu

Brusel stupňuje konanie proti Bratislave pre porušenie európskeho práva v prípade 35 skládok. Envirorezort pripravuje odpoveď, priznáva však, že ide o obrovskú výzvu.

„Ďalšia možná príčina prepĺňania kontajnerov, ktorú budeme overovať, je tá, či nádoby pre občanov nevyužívajú aj súkromné spoločnosti (napríklad reštaurácie), teda subjekty, ktoré by mali odpady z plastov, papiera a skla vhadzovať do nádob, ktoré si financujú sami,“ povedal vtedy riaditeľ NATUR-PACK Michal Sebíň.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v polovici februára, sa tiež NATUR-PACK s dohodol so zberovou spoločnosťou KOSIT a samosprávou na zvýšení počtu kontajnerov o 40 kusov.

NATUR-PACK upozornil, že kontajnery alebo vrecia na triedený zber obsahujúce nestlačené obaly sú plnšie o 45 – 50 percent v porovnaní s tým, ak by obaly v nich boli stlačené. „Toto môže byť v niektorých prípadoch rozhodujúci faktor prepĺňania kontajnerov,“ napísal v tlačovej správe.

Východ, sever, západ

NATUR-PACK varoval, že Košice nie sú jediným problémovým mestom. V roku 2018 vypracovala OZV vo svojich zazmluvnených samosprávach 64 analýz, v ktorých merala podiel nečistôt v časti kontajnerov. Poskytla ich portálu EURACTIV.sk. Všetky údaje v tomto článku až na jednu výnimku (Sobrance) pochádzajú z jesene 2018.

Najvyššiu mieru nečistôt mali košické kontajnery na viacvrstvové kombinované materiály (VKM) – až 47 percent. VKM sú nápojové obaly z papiera, plastu a hliníka. Rovnako zle dopadli nádoby na plasty v Prešove.

Plastové kontajnery vo Zvolene dosiahli znečistenie s podielom 38 percent. Medzi ďalšie problémové mestá sa zaradila Čadca, kde sa priemerná úroveň znečistenia v kontajneroch na plasty, kovy a VKM vyšplhala na 36 percent. Za Čadcou nasledoval v rovnakom čase a v rovnakej kategórii Stropkov s podielom znečisťujúcich látok vyše 33 percent. Podiel medzi 32 a 33 percentami dosiahli aj plastové nádoby v Košiciach a nádoby na plasty, kovy a VKM v Trebišove.

Okresné mestá, kde sa nečistoty pohybovali medzi 20 a 30 percentami, sú Stará Ľubovňa (27 percent) a Turčianske Teplice (25).

Medzi 10 a 20 percentami nečistôt nameral NATUR-PACK v okresných mestách Bratislava (19 percent), Rimavská Sobora (15) a Sobrance (13).

Slabý a neefektívny zvoz?

Ministerstvo životného prostredia pre EURACTIV.sk potvrdilo, že jeho rezortná organizácia – Slovenská inšpekcia životného prostredia – má skúsenosti s preplnenosťou nádob v rôznych obciach Slovenska.

„Spôsobená je rôznymi dôvodmi. Nie je to len znečistenie, ktoré (v príslušnej nádobe) nemá čo robiť (…) ale aj tým, že buď nádob nie je dostatok alebo frekvencia zberu odpadu z týchto nádob nie je optimálna,“ tvrdí hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

V niektorých obciach sa frekvencia zberu a vyprázdňovania nádob uskutočňuje podľa ministerstva len na minimálnej úrovni určenej vyhláškou. Riešením môže byť nastavenie optimálnej a častejšej frekvencie vyprázdňovania nádob. „Tento stav môže ovplyvniť predovšetkým zmluvný vzťah medzi príslušnou obcou a príslušnou OZV, ktorá v obci pôsobí,“ hovorí Ferenčák.

Čo sa týka znečistenia, to možno podľa envirorezortu riešiť predovšetkým na miestnej úrovni. „Je predovšetkým v záujme príslušnej obce, aby vychovávala svojich občanov k dôslednému triedenému zberu jednotlivých zložiek komunálneho odpadu,“ vraví hovorca a upozorňuje na riziko hradenia nákladov obcou namiesto OZV.

„V neposlednom rade je značná zodpovednosť na občanovi a jeho uvedomelom prístupe k nastaveným pravidlám zberu triedených zložiek komunálnych odpadov v obci. Tu opäť najdôležitejšiu rolu zohráva obec, pretože tá je oprávnená tomu, kto porušuje nastavené pravidlá nakladania s komunálnym odpadom v obci, uložiť pokutu za spáchaný priestupok,“ dodáva Ferenčák.

„Ľudia nedávajú pozor“

Riaditeľ NATUR-PACK pre vzťahy s verejnosťou Marek Brinzík však upozorňuje, že vo väčšine z 1 150 samospráv, za ktoré je OZV zodpovedná, uplatňuje nadštandard zberu. „Aj v lokalitách, kde sú problémy, je nadštandard,“ hovorí Brinzík.

Reagovať na preplnenosť kontajnerov len zvýšením ich počtu je podľa neho nesystémové riešenie. Vysvetľuje, že najprv treba zistiť, v čom je problém, ako je nastavený vývoz nádob na triedený odpad, či dochádza k stláčaniu obalov, a či sa neobjavujú nečistoty. Brinzík zdôrazňuje, že robiť analýzy je povinnosťou všetkých OZV.

V Košiciach mohli za problémami stáť aj reštaurácie, ktoré svoj odpad vyhadzovali do komunálnych kontajnerov. Ďalšou, všeobecnejšou a celoslovenskou príčinou znečisťovania a nestláčania sú podľa Brinzíka skládkovacie poplatky. Tie by mali obce motivovať k znižovaniu množstva zmesového odpadu a k zvyšovaniu triedenia a recyklácie. Poplatky malo doteraz Slovensko nízke, od tohto roka ich zvyšuje nový zákon, ten sa však ešte nemusel prejaviť.

Je tu však ešte slabá informovanosť ľudí. „Ľudia nedávajú pozor, čo kam vyhadzujú,“ hovorí Brinzík. Nepomáha im ani, keď sú informačné nálepky strhnuté. „Systém zberu odpadu navyše nie je na Slovensku jednotný,“ dodáva Brinzík. Keď sa ľudia dočasne presunú do iného mesta, nemusia rozumieť, do ktorej nádoby má odpad putovať.

Brinzík tvrdí, že „povedomie verejnosti sa mení veľmi ťažko“. Za osvetu sú zodpovedné OZV, ale aj obce. „Obce nevyužívajú všetky možnosti informovať občanov,“ dodáva riaditeľ NATUR-PACK pre vzťahy s verejnosťou.

Takmer žiadne kampane

Februárová správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR mu dáva za pravdu. Negatívom prenesenia finančnej zodpovednosti za triedený odpad na OZV je odbremenenie obcí od zodpovednosti a tým aj zníženie ich motivácie na plnenie odpadových cieľov.

„Negatívum vidí NKÚ SR aj v prenechaní zodpovednosti za oblasť propagácie triedenia len na organizácie zodpovednosti výrobcov, podľa kontrolórov téma pozitívnej komunikácie musí byť v záujme verejných inštitúcií a preto nie je možné z tejto agendy vynechávať obce, mestá či zodpovedné štátne inštitúcie,“ napísal v tlačovej správe.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

„Úlohou štátu je vytvoriť vhodnú legislatívu pre triedený zber a budovať u občanov povedomie o jeho potrebe. Obce sú zodpovedné za dodržiavanie štátom nastavených pravidiel, zabezpečenie efektívneho a účinného systému triedenia, ale aj za aktívne propagovanie triedenia odpadov medzi občanmi,“ vysvetľujú ďalej kontrolóri.

Štátu vyčítajú, že „do súčasného obdobia neboli vykonané takmer žiadne cielené a tematické informačné kampane, ktoré mali byť zamerané od firiem a obcí až po samotných občanov.“

Príklady z Európy podľa NKÚ ukazujú, že informovanosť a osveta je „kľúčom“ k motivácii k triedeniu. „Ich realizácia z prostriedkov EÚ sa posunula až do rokov 2018, 2019, pričom takéto oneskorenie, vzhľadom na snahu dosiahnuť cieľ triedenia do roku 2020, vníma národná kontrolná autorita negatívne,“ kritizujú audítori.

Len osveta nestačí

NKÚ kontroloval envirorezort a 58 vybraných samospráv, najmä väčšie mestá. Zistil, že chýbajúca osveta nie je jediným rizikom, ktoré na Slovensku ohrozuje splnenie európskeho cieľa recyklovať 50-percent komunálneho odpadu.

Obciam vyčíta neznižovanie poplatku za odpad v rokoch 2015 až 2017, hoci financovanie triedenia majú od roku 2016 na starosti OZV.

Za „nedostatočnú“ označuje kontrolnú funkciu zo strany štátu. „Systémové chyby“ podľa nich poukazujú na „absenciu akéhokoľvek kontrolného mechanizmu na overenie údajov uvádzaných vo výkazoch obcí zo strany štátu.“

Je to ministerstvo životného prostredia, ktoré kontrolóri obviňujú z formálnosti. „Kontrola NKÚ poukázala na nízku účinnosť opatrení prijatých rezortom životného prostredia. Pri dodržiavaní zákonných povinností (ministerstva) neboli zistené významné nedostatky, niektoré oblasti však boli splnené len formálne a z pohľadu zvýšenia úrovne triedenia odpadu nemali očakávaný efekt.

Envirorezort v reakcii na správu NKÚ uviedol, že audítorom už zaslal zoznam opatrení, ktorými chce nedostatky odstrániť. Do 29. marca musí poskytnúť NKÚ správu o ich plnení.

Spoločnosť NATUR-PACK, a.s., je partnerom podsekcie Obehová ekonomika.