Bratislavčania triediť chcú. Potrebujú však pomoc mesta

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Dobrovoľníci triedili odpad zo žltých kontajnerov [INCIEN]

V hlavnom meste sa do žltých kontajnerov vyzbiera len tretina recyklovateľných plechoviek. Svojich obyvateľov by malo lepšie informovať, píše IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

V Bratislave sa plasty, nápojové kartóny a hliníkové kovové obaly zberajú do jednej spoločnej nádoby – žltej. Dňa 24. júla 2018 sa uskutočnila analýza obsahu žltých nádob na triedený zber v Bratislave.

Analýzu realizoval Inštitút cirkulárnej ekonomiky, o.z., v spolupráci s Tetra Pak, a.s., NATUR-PACK, a.s. a OLO a.s.

Cieľom tejto analýzy bolo zistiť a verifikovať skutočné zloženie obsahu žltej zbernej nádoby, ktorá je v Bratislave určená na zber plastov, viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM,  predovšetkým nápojové obaly) a kovových obalov. Zisťovala sa miera znečistenia, pomer jednotlivých zbieraných triedených zložiek, ako aj pomer obalov a neobalových výrobkov u plastov. Výsledky analýz smerujú k nastaveniu ešte efektívnejšieho systému s primeranou nákladovosťou na triedený zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu vytriedených odpadov z obalov a neobalových výrobkov.

Zálohovanie plastových fliaš spôsobí „rozvrat“, tvrdia výrobcovia obalov

Návrh Európskej komisie o plastovom odpade, ktorý podporilo ministerstvo životného prostredia, odmietla časť slovenských producentov a zamestnávateľov. Argumentujú aj nárastom euroskepticizmu.

K čomu sa zaviazalo Slovensko

Ako členská krajina Európskej únie sa Slovensko zaviazalo plniť nasledovné ciele:

  1. rozšíriť opätovné využívanie a recykláciu komunálneho odpadu na minimálne 60 percent do roku 2030 a 65 percent do roku 2035;
  2. zvýšiť mieru recyklácie odpadu z obalov na 70 percent do roku 2030 s priebežným cieľom 65 percent do roku 2025 vrátane cieľov pre špecifické materiály pre rok 2030 (85 percent pre papier, 55 percent pre plasty, 30 percent pre drevo, 80 percent pre kovy a 75 percent pre sklo);
  3. minimalizovať skládkovanie recyklovateľných plastov, kovov, skla, papiera a kartónu, ako aj biologicky odbúrateľného odpadu do roku 2025, pričom by členské štáty mali do roku 2035 prakticky odstrániť skládkovanie (znížiť ho na 10 percent komunálneho odpadu);
  4. ďalej podporovať rozvoj trhov s vysoko akostnými druhotnými surovinami, a to aj prostredníctvom posúdenia pridanej hodnoty kritérií na ukončenie vlastností odpadu v prípade špecifických materiálov.

Ako prebiehala analýza

Cieľom INCIEN je tvorba nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov. Preto je kľúčové vedieť, aký je obsah žltých nádob na triedený zber, a zistiť pomer materiálov, ktoré sú surovinou pre ďalšie spracovanie a s tým súvisiacu mieru znečistenia.

Bratislava má na svojom území rozmiestnených 6 554 žltých zberných nádob na plasty, hliníkové kovy a nápojové kartóny v rôznych objemoch (1100 l, 240 l, 110 l). Analyzoval sa obsah 1100 l nádob, ktorých je v Bratislave spolu 3 784.

Slováci vytriedili viac odpadu

Dobré výsledky v komunálnom odpadovom hospodárstve považujú organizácie zodpovednosti výrobcov za argument v prospech zachovania systému zavedeného v roku 2016.

Nádoby, ktoré boli zobraté ako vzorka pochádzali z mestských častí Nové Mesto a Rača.

Zber odpadov zo žltých plastových nádob zabezpečila spoločnosť OLO v deň analýzy. Miesto, kde sa vykonala analýza, bol areál spaľovne v lokalite Vlčie hrdlo. Dobrovoľníci triedili uvedenú vzorku na nasledovné zložky: plasty – obaly, plasty – neobaly, nápojové kartóny (VKM), kovy a znečistenia, teda materiály, ktoré do danej nádoby na triedený zber nepatria a patria do inej nádoby alebo na zberný dvor.

Jednotlivé zložky sa triedili do vriec, ktoré na konci analýzy boli zvážené na osobnej váhe.

Aké sú závery analýzy

Väčšinu hmotnosti zaberali plasty – takmer 90 percent. Viacvrstvové kombinované materiály boli v rámci vzorky zastúpené 6 percentami a kovové obaly 4 percentami (hliníkové plechovky z nich predstavovali 99 percent). Na trh boli pritom uvedené obaly v pomere 80 percent plastov, 5 percent VKM a 15 percent kovov.

Výsledky analýzy odpadu zo žltých nádob [INCIEN]

Zjavne teda treba urobiť opatrenia na zvýšenie podielu triedenia kovových obalov. Z analýzy tiež vyplýva, že v Bratislave sa vyzbiera len približne 33 percent VKM uvedených na trh. Odporúčame zamerať sa na informovanosť o tom, že do žltých nádob okrem plastu patria aj nápojové kartóny a plechovky. Preto sme navrhli mestu rozsiahlu kampaň, ktorá by ujasnila obyvateľom Bratislavy ako správne triediť.

Mesto by malo zosúladiť informácie o správnom triedení odpadov do žltých zberných nádob v meste vo všetkých navzájom súvisiacich zdrojoch informácií, teda na svojich webových stránkach, na webe OLO a na nálepkách na nádobách. Dnes informácie nie sú zjednotené. Ľudia by mali dostať jasnú informáciu, čo presne patrí do žltých nádob. Dôležité je zdôrazniť, že to, čo tam nepatrí, je potrebné zaviesť na zberný dvor alebo do inej nádoby a upresniť, do ktorej.

Mesto Bratislava, tak ako ostatné partnerské samosprávy v sieti organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, na štvrťročnej báze dostáva vzdelávacie a informačné materiály, ktorých potenciál môže výrazne vzrásť, ak sa dostanú do komunikačných kanálov magistrátu a jeho mestských častí. Napríklad plastami sa zaoberá práve posledný z pravidelne pripravovaných vzdelávacích materiálov pre samosprávy.

Ako vznikla a funguje jedna z prvých cirkulárnych budov na Slovensku

Búdka 22 minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.