Odpadový zákon nenabáda k inováciám

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nové karosérie áut sú bezpečnejšie, ale ťažšie sa recyklujú. [TASR/Lukáš Grinaj]

Európske predpisy vo všeobecnosti viedli k zvýšeniu miery separovania a recyklácie komunálneho odpadu. Slovensku sa však nedarí zavádzať ekodizajn výrobkov a predchádzať tak vzniku odpadu, píše TOMÁŠ KOLENČÍK.  

Tomáš Kolenčík pracuje na oddelení medzinárodných projektov v Slovak Business Agency. Venuje sa predovšetkým téme cirkulárnej ekonomiky a sociálneho podnikania. Text vznikol v spolupráci so Slovak Business Agency v rámci projektu MOVECO, ktorého cieľom je vytvoriť platformu na prepájanie domácich aj zahraničných aktérov obehového hospodárstva.

Odpoveď na otázku, či rozšírená zodpovednosť výrobcov zvyšuje aj ich motiváciu k cielenej zmene dizajnu svojich výrobkov, vďaka ktorej by mohli ušetriť na platbách do systému, sme hľadali v prieskume realizovanom v rámci 10 krajín zapojených projektu MOVECO.

Oslovené bolo celé spektrum subjektov od výrobcov, organizácií zodpovednosti výrobcov, až po spracovateľov odpadu.

Ako ukázali výsledky prieskumu, lepšie riadenie a úspešná implementácia legislatívy v oblasti odpadového manažmentu nepriniesla zmenu vo fáze dizajnu výrobkov. Stimuly pre výrobcov navrhovať výrobky tak, aby ich bolo možné jednoducho rozobrať, opätovne používať, či výrobkov vyrobených z materiálov, ktoré je možné recyklovať, tak stále nie sú postačujúce.

Ekodizajn čelí prekážkam

Oslovené subjekty zo Slovenska ďalej identifikovali ako problematický fakt, že poplatky za skládkovanie na Slovensku patria medzi najnižšie v EÚ. Skládkovanie je naďalej najdostupnejšou možnosťou zneškodnenia odpadu.

Respondenti tiež poukázali na zložitosť samotného zákona o odpadoch a jeho časté zmeny, pričom pozitívny vplyv na inovačnú aktivitu firiem nepotvrdil žiadny z oslovených subjektov.

Ako podstatný a dlhotrvajúci problém subjekty uviedli protirečenie legislatívy upravujúcej na jednej strane bezpečnosť a na druhej strane ekologické aspekty výrobkov. Príkladom sú zmeny materiálového zloženia karosérií áut v dôsledku uplatnenia nových legislatívnych požiadaviek. Pôvodná karoséria bola vyrobená z jedného materiálu – hliníka. Nová karoséria je konštruovaná z viacerých materiálov, ktoré zlepšujú výsledky nárazových testov a zároveň umožňujú ľahkosť vozidla a teda znižujú emisie CO2. Je však nemožné ju efektívne recyklovať.

Elektromobily budú pre recykláciu áut výzvou

Obehová ekonomika v automobilovom priemysle sa musí vyrovnať s novými technológiami, ale aj s porušovaním zákona.

Obdobné situácie nastávajú pri elektrospotrebičoch alebo potravinových obaloch. Opakovanému použitiu elektronických výrobkov napríklad bráni legislatíva, ktorá znemožňuje návrat funkčných komponentov z výrobkov späť do obehu.

Samostatnou kapitolou pritom ostáva inovačná výkonnosť firiem na Slovensku ako taká. V krajinách umiestnených na vyšších miestach v ekoinovačnom rebríčku (napríklad Nemecko, Rakúsko, Slovinsko) vnímali respondenti ekoinovácie ako ekonomickú príležitosť a výhodu. V prípade krajín ako Maďarsko, Chorvátsko alebo Slovensko, ktoré majú problém dosiahnuť stanovené ciele v oblasti recyklácie odpadov, obyčajne meškajú legislatívne opatrenia či infraštruktúra zameraná na túto oblasť. Fáza ekodizajnu produktu má teda pochopiteľne nižšiu prioritu.

Výskum sa robí mimo Slovenska

Výsledky prieskumu zároveň poukázali na skutočnosť, že v prípade nadnárodných firiem prítomných na Slovensku sú vedecko-výskumné pracoviská spravidla umiestnené mimo nášho územia.

V prípade slovenských firiem sú v mnohých prípadoch prekážkou nedostatočné interné kapacity či chýbajúce finančné zdroje. Fragmentovaný strategický rámec pre podporu eko-inovácií je jednou z príčin nedostatočnej spolupráce medzi podnikmi a vedecko-výskumnými inštitúciami.

Rozdiely existujú tiež v spôsobe implementácie schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Kým európska legislatíva vytvára rámcové podmienky pre zavedenie tohto princípu, za jeho implementáciu sú zodpovedné jednotlivé členské štáty. Výsledky prieskumu realizovaného v rámci projektu MOVECO potvrdili, že kým v prípade elektrických a elektronických zariadení sú schémy menej komplikované a priamočiarejšie, prístup v oblasti obalov je omnoho rôznorodejší.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva

V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Celoeurópska štúdia Development of Guidance on Extended Producer Responsibility ďalej identifikovala niekoľko spoločných príčin zlyhávania existujúcich schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov v oblasti zmeny dizajnu výrobkov v EÚ:

  • Náklady spojené s nakladaním s výrobkom po ukončení jeho životnosti nezohľadňujú skutočné environmentálne náklady spojené so spracovaním odpadu.
  • Náklady za nakladanie s výrobkom po ukončení jeho životnosti sú prenášané na spotrebiteľov, čím dochádza k zníženiu motivácie výrobcov investovať do zmeny produktového dizajnu – ekodizajnu.
  • Výrobcovia obvykle zabezpečujú splnenie povinností zadefinovaných schémami rozšírenej zodpovednosti výrobcov kolektívne, teda prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). Benefit z dizajnu výrobkov, ktorý vedie k zníženiu nákladov na nakladanie s odpadom z týchto výrokov je tak distribuovaný medzi všetkých výrobcov, ktorí majú uzatvorené zmluvy s touto OZV.

Trendy v odpadovej legislatíve

Hierarchia nakladania s odpadmi kladie na popredné miesta prevenciu vzniku odpadov, opakované používanie a recykláciu pred skládkovanie alebo spaľovanie.

Ako naznačuje posledný vývoj, v budúcnosti je možné očakávať rozšírenie schém rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj pre ďalšie skupiny výrobkov. S rastúcim počtom takýchto schém, ale i sprísňujúcimi sa cieľmi pre recykláciu a opakované používanie[1] je možné očakávať rastúci tlak na podniky v oblasti produktového dizajnu či celkovo obchodných modelov.

V nadväznosti na závery prieskumu budú na Slovensku v rámci projektu MOVECO realizované aktivity s cieľom poskytnúť informácie a podporu podnikom, aby mohli úspešne reagovať na tieto požiadavky.

V predchádzaní odpadu sa Slovensko spolieha na dobrovoľnosť. Ako väčšina Európy

Zvýšiť podiel textilu či elektroniky zo second-handu si stanovili ako cieľ len dva štáty Európskej únie.

Príklady slovenských firiem, ktoré implementujú princípy obehového hospodárstva, či workshopy a diskusie s odborníkmi a podnikateľmi môžu poslúžiť ako inšpirácia a hodnotný zdroj informácií.

Platforma, ktorá umožňuje využitie odpadového materiálu ako vstupnú surovinu, produktov či komponentov na opakované požitie, zase dáva priestor na inovácie a šetrenie nákladov v podobe využitia neobvyklých vstupov. Možnosť prepojenia podnikateľov a vedecko-výskumných inštitúcií a inovatívnych firiem je zase jednou z možností spolupráce podnikov naprieč hodnotovým reťazcom.

[1] Článok 10 Smernice 2018/851 rozširuje v porovnaní s rámcovou smernicou o odpadoch z roku 2008 ustanovenia týkajúce sa zhodnocovania odpadu. Rozširujú sa požiadavky týkajúce sa opätovného použitia a recyklácie, stanovené v článku 11 rámcovej smernice o odpadoch, pričom členské štáty sú povinné prijať činností prípravy na opätovné použitie, ako i na podporu recyklácie vysokej kvality. Definuje tiež ciele pre prípravu na opätovné použitie a mieru recyklácie komunálneho odpadu a termíny ich naplnenia, pričom miera prípravy na opätovné použitie a miera recyklácie komunálneho odpadu sa má zvýšiť na:

  • 55 hmotnostných % do roku 2025
  • 60 hmotnostných % do roku 2030
  • 65 hmotnostných % do roku 2035.