Región s vysokou mierou triedenia máme aj na Slovensku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nádoba na bioodpad. [TASR/Radovan Stoklasa]

Slovensko skládkuje celkovo 66 percent komunálneho odpadu a triedi, recykluje a kompostuje len 23 percent. Ponitrianske združenie obcí však dosahuje oveľa lepšie výsledky, ktoré majú európsku úroveň, píše IVANA MALEŠ.

Ivana Maleš je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Ciele zhodnocovania a recyklácie majú všetky krajiny Európskej únie úplne rovnaké. Spoločne sme sa na nich dohodli a odsúhlasili ich dodržiavanie. Tieto povinnosti sme prebrali aj do našej národnej legislatívy. Do roku 2020 máme dosiahnuť 50-percentnú mieru triedenia a recyklácie. Do roku 2035 máme dosiahnuť 65 percent.

Kým ostatným krajinám EÚ sa darí a priemer EÚ už minulý rok dosahoval 46 percent, Slovensko je na predposlednom mieste a dosahuje mieru triedenia a recyklácie približne 23 percent (vrátane kompostovania biologicky rozložiteľného odpadu).

Môže za to legislatíva?

Slovenská republika má vlastný zákon o odpadoch, v rámci ktorého sú zapracované povinnosti všetkých zúčastnených aktérov. V rámci tohto zákona a jemu prislúchajúcich vykonávacích predpisov sme prebrali aj povinnosti zadefinované v smerniciach EÚ. Tieto povinnosti sú vždy zadefinované iba rámcovo, spôsob ako sa odpadové hospodárstvo bude riešiť na lokálnej úrovni si krajina zadáva sama. Slovenská legislatíva je v mnohom podobná legislatíve iných krajín a rozdielov je naozaj málo.

Ako je potom možné, že sa nám stále nedarí tak dobre plniť ciele recyklácie ako v iných krajinách?

Minister Sólymos: Zálohovanie plastových fliaš zaplatia výrobcovia

Bez systému vratných PET fliaš nedosiahneme ich vytriedenie na úrovni 90 percent, hovorí LÁSZLÓ SÓLYMOS. V rozhovore pre EURACTIV.sk tiež avizuje kontroly u výrobcov obalov, ktorí platia prinízke ceny za separovaný zber.

Rovnako ako smernica, aj náš zákon definuje povinnosti, ktoré sa majú plniť. Spôsob, akým by mali byť splnené, si zvolí každá povinná osoba sama.

Práve toto býva častokrát veľkým problémom. Nie všetky subjekty dodržiavajú podmienky rovnako a správajú sa férovo. Odpadové hospodárstvo sa takýmto spôsobom rieši veľmi individuálne, nie sú nastavené ciele na rôznych úrovniach.

Z analýz, ktoré v posledných rokoch vykonali INCIEN a Priatelia Zeme – SPZ, vyplýva, že jasné ciele a dobre premyslené kroky v rámci stratégie rozvoja odpadového hospodárstva prinášajú výsledky.

Spoločné ciele prinášajú lepšie výsledky

V krajinách ako Nórsko, Rakúsko, Švajčiarsko a iných krajinách, ktoré dosahujú lepšie výsledky, sme zistili, že jedným z dôvodov lepších výsledkov je to, že obce a mestá sa združujú do prirodzených celkov a tento problém riešia spoločne. Spoločne si vytýčia ciele, riešia infraštruktúru, logistiku odpadov a ich zhodnotenie tak, aby dosiahli výsledky.

Na Slovensku je každá obec samosprávou, ktorí si sama rieši odpadové hospodárstvo. Často majú obce vedľa seba iné zberové spoločnosti a zmluvu s inou organizáciou zodpovednosti výrobcov, čo si vyžaduje, aby individuálne riešili všetky podmienky v odpadovom hospodárstve.

To môže byť problémom pri tvorbe uceleného systému a dosahovania cieľov v rámci menších regiónov.

Príklad zo Slovenska

Na Slovensku existuje niekoľko obcí a miest, ktoré majú naozaj výnimočné výsledky v triedení a recyklácii.

Triedenie odpadu má nové ciele. Výrobcovia žiadajú transparentnosť

V roku 2021 má byť vytriedených 80 percent papiera, skla či plastov z potenciálu v komunálnom odpade.

Ponitrianske združenie obcí (PZO) pre separovaný zber a nakladanie s odpadmi bolo založené v roku 2005 spojením piatich mikroregiónov z okolia Nitry. Samotný projekt vznikol a je realizovaný v úzkej kooperácii so spoločnosťou ENVI-GEOS Nitra, s.r.o. Združenie v roku 2018 združuje 57 obcí (80 951 obyvateľov). Vzniklo s cieľom nastaviť rovnaké podmienky pre triedenie odpadu v členských samosprávach, vytvoriť komfortný systém pre obyvateľov a dosiahnuť maximálnu mieru triedenia, aká je možná.

Zber od domu k domu (door-to-door, D2D)

Každá domácnosť v členských obciach má tri nádoby na triedený zber a jednu nádobu na zmesový komunálny odpad s objemom 110 l. V obciach združenia sú umiestnené aj kontajnery na sklo. Obyvatelia tak majú zabezpečený komfort v triedení priamo u nich doma. Triedia papier + kovové obaly + nápojové kartóny, plasty, sklo a biologicky rozložiteľný odpad (záhradný). Zber zmesového komunálneho odpadu prebieha raz za dva týždne. Zber triedených zložiek prebieha podľa harmonogramu zberu. Nádoby s bioodpadom sa zvážajú v mesiacoch marec až november v dvojtýždňovom intervale. Zberá sa iba záhradný odpad. Druhotné suroviny sa odvážajú na dotriedenie na triediacu linku do Lužianok a biologicky rozložiteľný odpad na kompostáreň vo Výčapoch Opatovciach. Zmesový komunálny odpad sa odváža na skládku Rišňovce – Rumanová.

Nádoby na triedený zber sa pri zbere odvážia a údaje za každú nádobu sa evidujú v samostatnom evidenčnom systéme. Dáta sú momentálne využívané iba na priebežnú evidenciu. Podľa týchto dát sa nastavujú a optimalizujú podmienky v jednotlivých obciach, ale dáta sa zatiaľ nepoužívajú na určovanie poplatkov za jednotlivé domácnosti.

Platia všetci rovnako

Poplatok platia všetci obyvatelia všetkých členských obcí rovnaký – 18 eur na obyvateľa za rok, a to bez ohľadu na to, aká je vzdialenosť od triedičky, kompostárne a skládky, kam sa odpady odvážajú.

Skládkovanie verzus recyklácia. Stihneme termíny?

Zvýšenie poplatku za uskladnenie odpadu na skládku je krok správnym smerom. Výška poplatku však nemusí motivovať triediť a recyklovať odpad, a rovnako aj spôsob rozdeľovania príjmu z poplatku za uskladnenie môže vzbudzovať pochybnosti, píše JOZEF SEMANČÍN.

Jedná sa o tzv. solidárny systém, ktorý je zakotvený v stanovách združenia.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že je tento systém nespravodlivý, nakoľko sa v obciach náklady môžu líšiť vzhľadom na terén, dostupnosť a vzdialenosť od miesta, kde sa suroviny dotrieďujú a kde sa odváža biologicky rozložiteľný odpad na spracovanie. Nie je tomu tak, nakoľko jedine tento systém umožňuje vytvoriť pre 25 tisíc domácností rovnaké podmienky triedenia a nakladania s odpadom.

Naviac z poplatku všetky obce hradia rovnakú časť iba za zber a zvoz komunálneho odpadu a za nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom. Zneškodnenie komunálneho odpadu si hradí každá obec podľa skutočných navezených množstiev a prípadnú úsporu môže obec použiť napríklad na zakúpenie nových nádob. Takto sú obce v PZO motivované k znižovaniu objemu skládkovaného odpadu.

OZV hradí náklady včas a spravodlivo

PZO má uzatvorenú zmluvu s OZV ELEKOS, náklady na separáciu sú hradené včas a v dostatočnej miere na udržanie projektu.

Slovensko dostalo varovanie: Ak nič nezmeníte, nesplníte recyklačný cieľ

Európska komisia navrhuje Slovensku zavedenie minimálnych štandardov pre zber odpadu či zrušenie výnimiek pre bioodpad v Bratislave a Košiciach. Inak mu hrozí, že nesplní záväzok recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Treba podotknúť, že projekt PZO bol financovaný zo štrukturálnych fondov EÚ a materiálno technické vybavenie by z platieb OZV v súčasnej výške určite nebolo možné pokryť a za súčasných podmienok ho nebude možné ani obnovovať. Preto pri náročnejších projektoch ako je tento, sa súčasný systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov javí ako podfinancovaný.

Potenciál rastu

Miera triedenia tohto združenia je v priemere 46 percent.

Takýto výsledok možno dosiahnuť komfortným systémom zberu od domu k domu.

Zo skúseností však vieme, že je možné dosiahnuť oveľa vyššiu mieru triedenia. Z analýz zmesového komunálneho odpadu, ktoré INCIEN a Priatelia Zeme – SPZ realizujú v slovenských mestách a obciach vieme, že pri maximálnom úsilí je možné dosiahnuť aj 85-percentnú mieru triedenia.

Podpredseda ZMOS: Niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov nechcú viac triedenia

Občania nemôžu doplácať na OZV, ktoré si nedostatočne plnia povinnosti, hovorí JOZEF TURČÁNY o zvýšení skládkovacích poplatkov, ktoré chystá envirorezort. Vznik nízkoemisných zón, ďalšia iniciatíva ministerstva, podľa neho potrebuje čas.

Kde je teda priestor na opatrenie, ktoré by umožnilo aj PZO posunúť sa o niekoľko percent vyššie? Odpoveďou je kuchynský odpad, ktorý sa podľa našich analýz tvorí počas celého roka (na rozdiel od záhradného, ktorý sa tvorí sezónne) a jeho podiel je v priemere 20 percent. Kuchynský odpad chce preto PZO riešiť v roku 2019 a dostať sa tak k ešte lepším výsledkom.

Legislatíva je rovnaká pre všetkých, takže je naozaj dôležité, aby odpadové hospodárstvo bolo nastavené efektívne. Nemá zmysel, aby každá obec riešila samostatne odpadové hospodárstvo.

Aj tento príklad zo Slovenska a množstvo príkladov zo zahraničia ukazuje, že je dôležité problémy riešiť v prirodzene vytvorených regiónoch, vytvoriť komfortnú infraštruktúru a mať partnerov v zbere, zhodnocovania a financovaní triedeného zberu, ktorý bude prinášať želané výsledky.