Slovensko v ekoinováciách zaostáva

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Biodegradovateľné okuliare z iniciatívy, ktorá vznikla na Slovenskej technickej univerzite [Crafting Plastics!]

V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Petra Cséfalvayová je spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Text vznikol v spolupráci so Slovak Business Agency v rámci projektu MOVECO, ktorého cieľom je vytvoriť platformu na prepájanie domácich aj zahraničných aktérov obehového hospodárstva.

Na prvý pohľad sa cirkulárna ekonomika môže zdať ako ťažko uchopiteľný pojem, ktorý býva často zjednodušený iba na proces recyklácie odpadov. Jej cieľom je však komplexná zmena ekonomického systému tak, aby boli suroviny, materiály a výrobky čo najdlhšie udržané v obehu.

Nastaviť princípy obehovej ekonomiky nemusí nevyhnutne predstavovať zložitú úlohu.

Vývoj vhodných technických riešení vo všeobecnosti predstavuje iba 20 percent problému. Zvyšných 80 percent spočíva v hľadaní správnych partnerov, dodávateľov, odberateľov či expertov, a v ich vzájomnej spolupráci.

Pre úspešné zavádzanie prvkov obehového hospodárstva je teda nevyhnutné vytvoriť podmienky pre spoluprácu v rámci životného cyklu určitého výrobku a medzi sektormi ekonomiky, ktoré prichádzajú s materiálom, výrobkom, alebo jeho odpadom do kontaktu.

V ekoinováciách zaostávame

Rebríček Eco-Innovation Index ilustruje ekoinovačný výkon krajín EÚ na základe 16 indikátorov ako napríklad financovanie vedy a výskumu, zavádzanie ekoinovácií vo firmách, export ekoproduktov, alebo materiálová produktivita. Slovensko sa v ňom v roku 2017 umiestnilo až na 21. mieste. Okrem západoeurópskych krajín nás predbehli aj Česká republika, Litva a Chorvátsko.

Zaostávanie v oblasti ekoinovačných aktivít vo verejnom i súkromnom sektore je spôsobené rozdrobenosťou politického rámca na podporu (eko)inovácií, nedostatočným financovaním vedecko-výskumných aktivít, ako i nepostačujúcim ľudským kapitálom a dopytom po ekoproduktoch zo strany spotrebiteľov.

Zelené podnikanie na Slovensku zostáva vecou osobného presvedčenia

Podnikanie s prívlastkom zelené by nemalo byť o farebnom odtieni (viac hovorím, ako konám), ale o trvalo udržateľnom rozvoji, píše Juraj Plesník, konateľ spoločnosti Stered

Na Slovensku sa podnikanie definuje v praxi zďaleka najčastejšie ako sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne …

Jedným z nástrojov pre zlepšenie rámcových podmienok pre ekoinovácie a zároveň podporu inovačných aktivít je aj projekt MOVECO, ktorý realizuje Slovak Business Agency v spolupráci s INCIEN a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.

Mapovanie vedecko-výskumných aktivít realizované v rámci projektu MOVECO ukázalo, že aj na Slovensku je možné nájsť zaujímavé príklady. Na pôde Slovenskej technickej univerzity vzniklo niekoľko projektov pre znižovanie alebo recykláciu odpadu. Nedávno medializovaný vývoj druhej generácie bioplastov z fritovacieho oleja predpokladá ich komerčný úspech v oblasti medicíny, hygieny, nábytku, či módneho priemyslu. Textilný odpad ako vstupnú surovinu pri výrobe využívajú zase spoločnosti SK-TexStered. A príkladom ekoinovácií v oblasti produktového dizajnu sú kefky CURAPROX či opakovane použiteľné fľaše spoločnosti Refillcase.

Slabý dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov

V rámci projektu sa zároveň analyzoval hlavný nástroj pre podporu ekoinovácií v obehovom hospodárstve, ktorým je rozšírená zodpovednosť výrobcov (ďalej len RZV). Jej cieľom je motivovať výrobcov k znižovaniu množstva odpadu vznikajúceho z ich produktov, a to prostredníctvom prijatia finančnej zodpovednosti za nakladanie s odpadom z vybraných výrobkov uvedených na trh. Jedným z kľúčových záverov tejto analýzy bolo zistenie, že pôvodnú filozofiu schém sa doposiaľ na Slovensku nepodarilo preniesť do praxe, keďže firmy vnímajú RZV len ako ďalšie finančné a administratívne bremeno.

Jedným z hlavných argumentov pre zavedenie RZV bol aj jej teoretický dopad na ekologický dizajn a prevenciu vzniku odpadov. Predpokladalo sa, že výrobcovia zahrnú do svojho strategického rozhodovania znižovanie produkcie odpadov a prinesú viac ekoinovácií do výrobného procesu.

Tieto vás neprežijú. Slovenka navrhla okuliare, čo sa rozložia v komposte

Rozhodli sme sa spopularizovať biomateriál tým, že ho urobíme viac sexy a viac trendy, hovorí pre EurActiv.sk dizajnérka Vlasta Kubušová.

Je zrejmé, že dopad RZV na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo. Došlo k zníženiu využitia materiálov a zmenšeniu objemu obalov, ako aj k určitej prevencii. Zavedenie RZV v oblasti obalov však neviedlo k žiadnym významným zmenám v dizajnovaní obalov ani k špecifickému výberu ekologickejšej varianty materiálu. Analýza uvádza, že v obalových odpadoch neposkytuje RZV dostatočne diferencovaný cenový signál pre výrobcu na zmenu.

Viac inovácií sa zrealizovalo v oblasti zberu a recyklácie ako vo výrobnom procese. Tam bol dosiahnutý najväčší pokrok v oblasti plastov a kompozitných materiálov.

Na druhej strane bol koncept RZV veľmi úspešný z hľadiska dosiahnutej miery recyklácie. Zavedenie RZV silne koreluje so zvyšovaním triedenia odpadu a mierami recyklácie, pričom krajiny bez RZV recyklujú podstatne menej.

MOVECO ako priestor pre spoluprácu

K slabému záujmu o ekodizajn alebo ekoinovácie do značnej miery prispieva aj nízka informovanosť o možnostiach a výhodách, ktoré cirkulárna ekonomika prináša spoločnosti.

Zavádzanie jej prvkov vo výrobných procesoch sa môže zdať finančne náročné, no častokrát ide iba o lepšiu komunikáciu a vytváranie partnerstiev naprieč reťazcom, ktoré môžu priniesť viditeľné výsledky bez nutnosti veľkých investícii.

Ako vznikla a funguje jedna z prvých cirkulárnych budov na Slovensku

Búdka 22 minimalizuje dopad na životné prostredie a podporuje inovatívne riešenia, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Spotrebiteľ chce dostať atraktívny a užitočný produkt, recyklátor kvalitný odpad, podnikateľ bezpečné dodávky materiálu a odbyt, tvorca politiky plnenie stanovených cieľov.

Výstupom projektu MOVECO bude platforma, ktorá reaguje na viacero vyššie uvedených problémov. Hlavnou úlohou a cieľom je vytvárať príležitosti pre vzájomné prepájanie a nadviazanie spolupráce na národnej i medzinárodnej úrovni.

Nedostatočné kapacity malých a stredných podnikov umožní nahradiť spoluprácou s vedecko-výskumnými inštitúciami. Bude poskytovať informácie o možných zdrojoch financovania, ako aj podporných službách. Spojením rôznych subjektov na jednom mieste – firiem, vedecko-výskumných inštitúcií, podporných inštitúcií a tvorcov politík, ktorí sa zaujímajú o inovácie v oblasti cirkulárnej ekonomiky – vytvorí tiež priestor pre dialóg a ďalšie zlepšenie podmienok pre rozvoj inovácií v oblasti cirkulárnej ekonomiky.