Brusel zvažuje celoeurópsky copyright

Európska únia je najväčším producentom filmov na svete a zároveň druhým najväčším televíznym trhom. Napriek tomu, potenciál tohto obrovského množstva vyprodukovaných materiálov ostáva často nevyužitý. Z časti je tomu tak aj pre spleť národných copyrightov a následnej fragmentácii trhu.

Jazyková bariéra naďalej predstavuje najväčšiu prekážku pre vytvorenie jednotného trhu s kultúrnymi dielami v Európe. Európska komisia však tvrdí, že harmonizovaný a koherentný systém copyrightu by mohol prekonať niektoré národné bariéry, predovšetkým tie na internete.

„Mohla by sa preskúmať uskutočniteľnosť vytvorenia dobrovoľnej jednotnej úravy copyrightu,“ píše Komisia v dokumente z 13. júla, v ktorom zároveň hovorí o stimulácii verejnej diskusie o internetových možnostiach pre distribúciu audiovizuálnych diel.

„Budúci autori alebo producenti audiovizuálnych diel by dostali možnosť zaregistrovať svoje dielo, ktoré bude podliehať jednotným pravidlám platným po celej EÚ,“ píše sa v dokumente, ktorý predložil Michel Bernier, eurokomisár pre vnútorný trh a služby.

Nápad je zakotvený aj v Lisabonskej zmluve, ktorá jasne hovorí, že inštitúcie EÚ by „mali vytvoriť nástroj pre vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva, ktoré by poskytovali jednotnú ochranu duševného vlastníctva v celej Únii“ (článok 118 TFEU). 

Takýto vývoj by bol dobrou správou pre rozhlasové organizácie, autorov a producentov, ktorí chcú svoje diela propagovať aj za hranicami národných štátov. Podobne to platí aj o konzumentoch. Na druhej strane, tí, ktorí profitujú z národných ochranných bariér, by sa mohli zvýšenou konkurenciou cítiť ohrození.

Posilnenie služby video na požiadanie

Európsky filmový priemysel je silno fragmentovaný podľa národných línií a nikdy nebol integrovaný. Niečo podobné ako americký Hollywood v Európe nikdy nevzniklo a filmy sú vo veľkej väčšine prípadov záležitosťou malých a stredných spoločností.

V porovnaní s USA alebo Japonskom európsky sektor „trpí podfinancovaním“ a priemerný rozpočet na film je iba zlomok toho, čo majú veľké štúdiá, tvrdí Komisia.

Aby sa zlepšila viditeľnosť európskych filmov, chce exekutíva posilniť dostupnosť služby video na požiadanie. Komisia odhaduje, že momentálne funguje v EÚ približne 500 takýchto služieb.

Momentálne existuje komplikovaný systém výdaja licencií, ktorý dovoľuje producentom vyjednávať o dátumoch uverejnenia, čo im pomáha maximalizovať tržby. Tieto chronológie sú iné v každej členskej krajine, ale zvyčajne nasledujú štandardný postup začínajúc spustením premietania v kinách, čo nasleduje predaj na DVD, VoD, platená TV a nakoniec voľne vysielajúce televízie.

Aj keď takáto segmentácia dáva zmysel, môže sa podľa Komisie stať, že bude brániť plnému finančnému využitiu filmu, pretože protirečí vznikajúcim trendom medzi používateľmi, ktorí majú stále väčší záujem o prístup k audiovizuálnym a kinematografickým dielam „takmer okamžite po ich vydaní“.

Stále rastúce množstvo pirátskych kópií filmov, ktoré sú ešte stále premietané v kinách, tiež preniká na rôznych platformách naraz.

Komisia naznačila, že sa treba poberať týmto smerom aj keď pripúšťa, že by to mohlo viesť k strate na ziskoch producentov a teda by sa zredukovali investície v tomto odvetví, ktoré sa už aj tak musí spoliehať na verejnú podporu.