Eurokomisia predložila prvé odporúčanie na ochranu novinárov a novinárok

Novinári a novinárky okolo Viktora Orbána pred bruselským summitom. [EPA-EFE/Julien Warnand]

Minulý rok bolo v Únii zaznamenaných viac ako 900 útokov na novinárov. Každý tretí incident sa odohral na proteste. Eurokomisia preto vyzvala členské štáty Únie, aby zriadili nezávislé vnútroštátne služby ich podpory.

Európska komisia vo štvrtok (16. septembra) predložila svoje prvé odporúčanie na zvýšenie bezpečnosti novinárov a iných pracovníkov médií v EÚ.

Novinári v EÚ v posledných rokoch podľa eurokomisia čelia čoraz väčšiemu počtu útokov, ktoré v tých najhorších prípadoch končia aj vraždou. Pandémia koronavírusu im prácu ešte viac sťažila znížením príjmov a obmedzením vstupu na podujatia.

Len v roku 2020 bolo v EÚ zaznamenaných viac ako 900 útokov na novinárov.

O nutnosti zvýšenej ochrany novinárov hovorila aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen počas jej včerajšieho (15. septembra) prejavu o stave Únie.

Ursula von der Leyen v prejave roka vyzdvihla vyšetrovanie korupcie na Slovensku

Predsedníčka eurokomisie pri pochvale vychádzala z dokumentu, ktorý Slovensko hodnotil ešte v júli. Menovala tiež Jána Kuciaka a sľúbila legislatívu o slobode médií.

Komisia na tento trend zareagovala opatreniami na zvýšenie bezpečnosti novinárov, v reálnom živote i na internete. Vyzvala členské štáty na vytvorenie nezávislých vnútroštátnych služieb podpory vrátane liniek pomoci, právneho a psychologického poradenstva či útulkov pre novinárov a pracovníkov médií, ktorí čelia hrozbám.

Vyzýva tiež na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že žiaden novinár by nemal zomrieť ani utrpieť ujmu kvôli svojej práci.

„Novinárov musíme podporovať a chrániť; sú nevyhnutnou súčasťou demokracie. Žiadame členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky a urobili z EÚ bezpečnejšie miesto pre novinárov,“ uviedla komisárka.

V rámci všeobecných odporúčaní Európska komisia apeluje na členské štáty, aby využili vnútroštátne a európske právne predpisy a vyšetrili a súdne riešili všetky trestné činy voči novinárom. Do tohto procesu môžu zapojiť aj agentúry EÚ Europol a Eurojust.

Reportéri bez hraníc upozorňujú na veľké rozdiely v slobode tlače v Únii

Európske krajiny sú síce na čele svetového rebríčka slobody tlače, rozdiely medzi členskými štátmi sa ale stále viac prehlbujú. Tvrdí to správa o Svetovom indexe slobody tlače za rok 2021 od Reportérov bez hraníc.

Štyri konkrétne návrhy

V súlade s odporúčaniami by štáty mali zaistiť lepšiu spoluprácu medzi poriadkovými zložkami a mediálnymi radami v snahe lepšie identifikovať a riešiť hrozby, ktorým sú novinári vystavení, a poskytovať ochranu tým, ktorí to potrebujú.

Odporúčania týkajúce sa protestov a demonštrácií vychádzajú z toho, že takmer každý tretí incident voči novinárom sa odohrá počas takýchto podujatí. Členské štáty by mali poriadkovým zložkám poskytovať pravidelnú odbornú prípravu, aby mohli novinári a iní mediálni pracovníci na týchto podujatiach pracovať bezpečne a bez obmedzení.

Tretí súbor odporúčaní sa týka posilnenia postavenia novinárov na internete, kde často čelia prejavom nenávisti, hrozbám fyzického násilia, kyberneticko-bezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Členské štáty by preto mali podporovať spoluprácu medzi  platformami a organizáciami, ktoré majú skúsenosti s bojom proti takýmto hrozbám. Vnútroštátne orgány by tiež mali pomôcť novinárom, aby mohli využiť služby forenzných vyšetrovateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Posledné z odporúčaní je zamerané na ženy – novinárky a na novinárov z menšinových skupín a tých, ktorí sa venujú témam rovnosti. Táto kategória je najviac vystavovaná hrozbám a útokom. Členské štáty by v tejto oblasti mali zlepšiť transparentnosť a efektivitu nahlasovania útokov a prípadov diskriminácie, ako aj poskytovanie informácií o poskytovaní pomoci a podpory.

Europoslanci chcú chrániť novinárov pred zastrašujúcimi žalobami

Súdne konania, v ktorých nejde o výhru, ale o umlčanie médií, sú problémom aj na Slovensku. Europoslanci chcú umožniť ich rýchle zamietnutie. Pravidlá ale treba nastaviť tak, aby nechránili aj konšpirátorov. 

Eurokomisia bude očakávať, že členské štáty podajú o zavedených opatreniach do 18 mesiacov od prijatia odporúčaní správu. Komisia bude hodnotiť dosiahnutý pokrok a zároveň bude naďalej monitorovať bezpečnosť novinárov vo všetkých členských štátoch.