Europarlament volá po ochrane médií pred účelovými žalobami

Podľa Svetového rebríčka slobody tlače pre rok 2017, ktorý publikovali Reportéri bez hraníc, sa podmienky médií v Európskej únii zhoršili. [Jon S/Flickr]

Podmienky, v ktorých pracujú novinári v EÚ, sa zhoršujú, konštatuje uznesenie Európskeho parlamentu. Europoslanci znovu odsúdili vraždu Jána Kuciaka.

Svetový deň slobody tlače (3. máj) si Európsky parlament pripomenul schválením nelegislatívnej správy o slobode a pluralite médií v Európskej únii.

Spravodajkyňou uznesenia je talianska europoslankyňa Barbara Spinelli zo skupiny GUE/NGL (krajná ľavica). Ide o dcéru Altiera Spinelliho, talianskeho komunistického politika, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov hnutia európskeho federalizmu.

Europoslanci v správe predstavili viacero návrhov na zlepšenie situácie novinárov v členských štátoch.

Vražda Jána Kuciaka

Podľa Svetového rebríčka slobody tlače pre rok 2017, ktorý vydáva medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, sa podmienky médií v Európskej únii zhoršujú.

Novinári chcú ochranu na celoeurópskej úrovni

Vaša reakcia na vraždy Jána Kuciaka a Daphne Caruany Galiziovej bude precedensom pre to, čo je prípustné v Európskej únii, napísalo Európskej komisii 17 novinárskych organizácií.

Parlament v uznesení oproti verzii uznesenia schválenej na výbore (LIBE) opakovane odsúdil nie len vraždu maltskej novinárky Daphne Caruana Galizia ale aj vraždu slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Zopakoval výzvu na vedenie Európskeho parlamentu, aby predložilo návrh o možnostiach, ako by EP mohol oceniť prácu Jána Kuciaka, a aby zvážilo možnosť, že po ňom pomenuje stáž pre novinárov.

Monitorovanie

Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila prostriedky na podporu Nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií a vytvorila nezávislý mechanizmus monitorovania rizík v oblasti slobody a plurality médií v EÚ.

Apeluje na členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a informoval o hrozbách a násilí voči novinárom.

Agentúra Európskej únie pre základné práva upozorňuje aj na mnohé hrozby násilia, ako sú incidenty počas verejných zhromaždení, zasahovanie politikov, bezpečnostných a spravodajských služieb, či finančný nátlak.

Europoslanci chcú, aby Komisia monitorovala situáciu vo všetkých členských štátoch.

Žaloby proti verejnej účasti

Parlament tiež píše, že médiá môžu obmedzovať aj právne predpisy o hanobení a s nimi spojené súdne procesy. Kedže sloboda prejavu podlieha istým obmedzeniam, ako je ochrana dobrej povesti, europoslanci chcú, aby členské štáty našli rovnováhu medzi právnymi predpismi o hanobení a slobodou prejavu.

Vyzývajú Komisiu, „aby navrhla smernicu zameranú proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, ktorá bude chrániť nezávislé médiá pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie“.

Vláda podkopáva demokraciu, tvrdia poľskí novinári a opozícia

Piatkové hlasovanie poľskej vlády o rozpočte na rok 2017 sa zmenilo na protesty proti návrhu zákona, ktorý má obmedziť práva novinárov.

Zákaz fake news nie je riešenie

Aj pracovné a ekonomické podmienky novinárov sa podľa správy zhoršili. Na scéne sa objavili veľké korporácie a platformy sociálnych médií. Tieto ovládli trh s online reklamou a skomplikovali situáciu pre verejnoprávne médiá, ktoré sa musia vysporiadať s rozpočtovými škrtmi.

Vďaka digitálnym technológiám už nie sú bežní ľudia len pasívni prijímatelia informácií, ale môžu ich sami vytvárať a šíriť. S tým je však spojené riziko dezinformácii (fake news).

Zákaz falošných správ však podľa europoslancov nie je riešením. Môže sa naopak zneužiť na kontrolu novinárov a obmedzovanie ich slobody.

Falošné správy sa na internete šíria omnoho rýchlejšie ako pravdivé, tvrdia vedci

Podľa rozsiahlej štúdie Massachusettského technologického inštitútu (MIT), ktorá bola minulý týždeň publikovaná v časopise Science, sa falošné správy na sociálnej sieti Twitter šírili sedemkrát rýchlejšie.

Falošné správy sú navyše príliš široký pojem a nevyskytujú sa len na internete, konštatuje text. Verejní činitelia by nemali rozhodovať o tom, čo je pravdivé a objektívne. Umlčali by sa tak kritické hlasy. Rozhodovať o tom, čo je objektívna pravda by nemali ani súkromné spoločnosti ako Facebook.

Zákaz falošných správ je nereálny a neliberálny, uvádza správa.

Zakázať „fake news“ by nepomohlo zabrániť šíreniu nenávistných prejavov a terorizmu, keďže „mnohí si pritom neprávne zamieňajú slobodu prejavu s možnosťou bezbrehého šírenia nenávisti a konšpirácií. Úmyselne sa tak snažia podnecovať napätie v spoločnosti,“ uviedla europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SD/ S&D), ktorá je členkou výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Podľa europoslancov je dôležité, aby sa posilnila mediálna gramotnosť, najmä v oblasti vzdelávania. Mala by sa podporiť odborná príprava učiteľov a spolupráca škôl s médiami a rôznymi organizáciami. Mediálna a technologická gramotnosť by sa mali stať súčasťou osnov.