Euroskeptici kritizujú rastúcu cenu „Domu histórie EÚ“

Európsky parlament

„Dom európskej histórie“, ktorý bol nápadom už bývalého predsedu Európskeho parlamentu Hans-Gert Pötteringa, sa má otvorí pre verejnosť v roku 2014.

Práca na výstavbe sa má ešte len začať a kontroverzia sprevádzala projekt  už od vzniku samotnej myšlienky. Najmä niektorí poslanci Európskeho parlamentu sa pýtali na účel takejto stavby a na jej cenu.

Múzeum je považované za „dôležitú súčasť informačnej a komunikačnej stratégie Parlamentu“ a bude sa zameriavať na „politickú, ekonomickú a sociálnu históriu Európy a európskej integrácie, spolu s pozadím celého procesu a jeho úspechmi. Múzeum by malo tieto informácie podávať z európskej perspektívy a nie len čisto národnej, píše sa v dokumente, ktorý sa podarilo získať EurActivu.

Podľa dokumentu o financovaní tohoto projektu, zrenovovanie a prispôsobenie budovy Eastman Building v Bruseli, ktorá sa má stať domovom múzea, by malo stáť 52,4 milióna eur. Ročná prevádzka celého projektu by mala výjsť na 13,5 milióna eur.

Podľa denníka Daily Telegraph, cena celého projektu sa ešte pred začatím stavebných prác viac ako zdvojnásobili na takmer 156 miliónov eur.

Podľa prepočtov denníka, úvodné náklady, ktoré v sebe zahŕňajú prenájom budovy, renováciu a začatie prehliadok, vzrástli z pôvodných 58 miliónov na 129 miliónov eur. Telegraph zároveň tvrdí, že dnešná výška prevádzkových nákladov 13,5 milióna eur je o 80 percent vyššia ako bolo pôvodne predpokladané.

Hovorcovia Parlamentu odmietli komentovať otázky EurActivu týkajúce sa týchto zistení.

Poslanci europarlamentu požadujú zníženie nákladov a podnikateľský plán

Poslanci včera žiadali, aby sa predtým než dôjde k akejkoľvek dohode o financovaní tohoto projektu vypracoval podrobný podnikateľský plán. Mal by obsahovať „dlhodobú obchodnú stratégiu pre Dom európskej histórie“.

Poslanci zároveň hlasovali o správe k predpokladanému rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2012, ktorý vypracoval španielsky europoslanec José Manuel Fernandes (EĽS). Posudok bol prijatý väčšinou 479 hlasov, pričom proti bolo 179 poslancov a 23 sa zdržalo.

Po tom, čo si poslanci „uvedomili“ celkové predpokladné náklady projektu Domu európskej histórie, podporili pozmeňujúci návrh Fernandesovho správy. Žiadali v ňom predsedníctvo Parlamentu, aby „boli znížené prevádzkové náklady“ múzea.

Pre projekt žiadaju poslanci „vytvorenie dlhodobého podnikateľského plánu tiež to , aby „boli čo najskôr informovaní o stavebnom projekte“.

Do prijatia podnikateľského plánu sa Parlament dohodol na vytvorení rezervy v hodnote dvoch miliónov eur, aby mohol projekt aj naďalej pokračovať. Rozpočtový výbor pôvodne žiadal 2,5 milióna eur.

Návrh na oddialenie hlasovania nevyššiel 

Euroskeptikom z britskej Strany nezávislosti (UKIP) sa nepodarilo odsunúť hlasovanie o zriadení múzea. Plánovali presunúť včerajšie hlasovanie na máj s tvrdením, že ide o konflikt záujmov.

Francúzsky europoslanec Alain Lamassoure (frakcia EPP), predseda parlamentného rozpočtového výboru, ktorý dal projektu múzea zelenú, je zároveň aj členom dozornej rady múzea.

„V prvom rad je už dosť zlé, že tomuto neuváženému, zbytočnému a absurdne nákladnému projektu sa vôbec dovolilo uzrieť svetlo sveta,“ povedala europoslankyňa za UKIP Marta Andreasenová.

„Avšak […] najhoršie zo všetkého je […], že predseda výboru, ktorý rozhoduje o tomto projekte Domu európskej histórie, je zároveň aj členom dozornej rady tohoto múzea, pričom nezáleží na tom, či je alebo nie je tento post odmeňovaný,“ vyhlásila.

„Toto je masívny konflikt záujmov, [ktorý] by v akomkoľvek inom Parlamente […] nebol tolerovaný. Protest verejnosti a médií by bol nesmierny,“ tvrdí Andreasenová.

Konflikt záujmov je nepodložený

Lamassoure obvinenia kategoricky odmieta.

„Existujú nezhody v názoroch medzi jednotlivými stranami. Ale ja nemôžem dovoliť […] Adreasenovej […] aby tvrdila […], že tu je nejaký konflikt záujmov“ medzi predsedníckou pozíciou v rozpočtovom výbore a členstvom v dozornej rade Domu európskej histórie," povedal.

„Nie som tam [Dozorná rada] ako súkromná osoba. Som tam ex officio ako predseda Rozpočtového výboru s cieľom reprezentovať tam túto inštitúciu,“ povedal Lamassoure.

Aj iní predsedovia výborov sedia v dozornej rade múzea vykonávajúc podobné úlohy. Sedí tam napríklad aj predsedmíčka Výboru pre kultúru a vzdelávanie Doris Pack (frakcia EPP, europoslankyňa za Nemecko).

„Pravdu povediac, keď počujem slová ako ‘konflikt záujmov’ vyslovené pri takejto príležitosti, nemyslím si, že vyjadrujú skutočný stav vecí,“ povedal Lamassoure, pričom za to dostal veľký potlesk od svojich kolegov v Parlamente.

Dom európskej histórie sa bude zaoberať iba udalosťami po roku 1946, pretože poslanci neboli schopní sa dohodnúť na forme akou by mali byť prezentované udalosti druhej svetovej vojny.

Namiesto toho bude múzeum zdôrazňovať „korene európskych hodnôt“.

Pozície

Ako reakciu na stredajšie hlasovanie, europoslankyňa UKIPu Marta Andreasenová (frakcia Európska sloboda a demokracia) povedala, že „dnešok jednoznačne a kategoricky ukázal, že keď Európsky parlament hovorí o úspornosti, opatrenia ktoré prijíma platia pre všetkých, len nie pre EP“.

„Dnes mali europoslanci možnosť ísť príkladom a ušetriť milióny a milióny eur v rozpočte na rok 2012. Namiesto toho sa rozhodli ukázať daňovým poplatníkom po celej Európe ich pravú tvár,“ povedala.

Andreasenová sa vyjadrila, že dvojitá funkcia Alaina Lamassoura ako šéfa rozpočtového výboru Európskeho parlamentu a člena dozornej rady múzea „robí z politického procesu absolútny výsmech“ a žiadala, aby bolo včerajšie hlasovanie presunuté až do doby, kým sa táto vec nevyjasní.

Europoslanec Francesco Speroni za Ligu severu (frakcia Európska sloboda a demokracia) podporil návrh svojej kolegyňe na odsunutie hlasovania. „Hovoríme tu len o štyroch či piatich týždňoch a naozaj je potrebné pozrieť sa na túto problematiku zblízka, ktorá sa týka miliónov eur pochádzajúcich z vreciek ďanových poplatníkov,“ povedal.

Frank Furedi, profesor sociológie na Universite v Kente, povedal britskému denníku Daily Telegraph, že meno „múzeum najnižšieho spoločného menovateľa“ by bolo viac vhodné.

„EÚ zvolila politický slovník, ktorý sa vedome snaží dištancovať od svojej minulosti. Namiesto skutočnej Európy, s jej prastarými rivalitami a spornými úspechmi, tu zrejme budeme mať inštitúciu, ktorá bude oslavovať také prázdne pojmy ako ‘diverzita‘, ‘odlišnosť‘ a ‘udržateľnosť‘,“ povedal Furedi.