Internet podporuje i ohrozuje jazykovú diverzitu

zdroj: flickr, autor: bigpresh

S nástupom internetu sme sa v 21. storočí stali svedkami znovuzrodenia jazykovej diverzity, uviedol na minulotýždňovej konferencii v Bruseli Daniel Prado, lingvista s francúzsko-argentínskymi koreňmi. „Niektoré jazyky možno resuscitovať, či dokonca znovu zrodiť.“

„Medzi jazykmi sa odohráva nová súťaž,“ ktorú podľa Prada poháňa určitá online „prestíž“. Druhým najrozšírenejším jazykom na internete  sa po angličtine stal mandarínsky jazyk. Po ňom nasleduje španielčina, japončina a francúzština.

Vďaka arabskej jari sa zase prostredníctvom sociálnych médií zvýšila aktivita v krajinách Blízkeho Východu a severnej Afriky.

„Niektoré jazyky môžu vďaka webu 2.0 znovu získať novú hodnotu,“ uviedol a poukázal na to, že po angličtine a japončine je na Twitteri tretí najrozšírenejším jazykom malajský.

Zároveň priznal, že internet môže byť pre jazykovú diverzitu naopak hrozbou. V roku 2005 napríklad Google nerozoznával hindčinu, ktorou hovorí 300 miliónov ľudí na svete, či swahilský jazyk, ktorým hovorí 30 miliónov ľudí.

„Technológie ponúkajú obrovský potenciál pre jazyky, ale predstavujú tiež riziko, keďže dodnes je v kyberpriestore dostupná len menšina zo 6000 jazykov, ktoré sa po svete používajú,“ dodal Prado.

Quentin Dickinson, riaditeľ bruselskej pobočky verejnoprávneho Radio France, uviedol, že angličtina sa stala svetovým „lingua franca“. Asi polovica obsahu na internete je v angličtine, čím sa tento jazyk stal najmenším spoločným menovateľom a zmenil sa na „Globish“.

Georges Kottos z IT riaditeľstva Európskeho parlamentu poukázal na zmenu v práci prekladateľov a tlmočníkov, ktoré internet priniesol. Priznal, že prvé automatické prekladače z 90. rokov boli veľmi slabé čo sa týka kvality obsahu a počítače rozumeli len základnému anglo-saskému jazyku a nerozoznávali napríklad prízvuk v jazykoch. V ére internetu sa však mnohojazyčnosť stáva základnou funkcionalitou webstránok.

Záchrana ohrozených jazykov

Pradova analýza zodpovedá temným predikciám organizácie UNESCO, podľa ktorých do roku 2100 zmizne 50 % jazykov, ktoré sa dnes používajú, ak sa neuskutočnia kroky na ich záchranu. Veľkú časť týchto ohrozených jazykov používa menej ako 10 tisíc ľudí, preto sú podľa Prada obzvlášť zraniteľné v dnešnom globalizovanom svete.

Podľa odborníkov z UNESCO však ich zánik nie je nevyhnutný ani nezvrátiteľný. Pomôcť by mohli aktivity za zachovanie daných komunít alebo revitalizáciu ich materinských jazykov. UNESCO preto tento rok spustilo program za záchranu „ohrozených jazykov“ formou podpory jazykovej politiky vlád a miestnych komunít. Vlajkovou iniciatívou je interaktívny Atlas svetových jazykov v ohrození.

Ak internet môže byť príležitosťou pre jazyky, prvým krokom by podľa Prada malo byť zaistenie prístupu k nim. Naznačil, že v roku 2017 by sa pod záštitou OSN mohol uskutočniť svetový summit jazykovej diverzity.