Novinárčina o EÚ sa “zrýchľuje, ale nejde do hĺbky”

Kemppinen, ktorý bol v minulosti šéfom komunikácie na fínskom ministerstve zahraničných vecí a hovorcom Európskej komisie za čias Romana Prodiho, sa sťažuje hlavne na menší počet bruselských korešpondentov.

Mnohé médiá v dôsledku ekonomickej krízy obmedzili alebo úplne zrušili aktivity v Bruseli.

„V čase, kedy sa vydavatelia potýkajú s krízou, sú bruselskými korešpondentmi čoraz mladší ľudia, ktorí sú pod obrovským tlakom oveľa skôr ako to bolo v minulosti,“ tvrdí Kemppinen.

„Časy, keď mal novinár šesť mesiacov, aby sa usadil, poobzeral sa okolo seba, naučil sa reč, poznal dané prostredie a daných ľudí, sú zrejme preč. Nielenže teraz začínajú okamžite, ale ešte musia tú istú správu dať do troch či štyroch formátov: tlačený, audiovizuálny a webový formát,“ dodal.

Výsledok je, že aj v rukách tých najkvalitnejších novinárov kvalita žurnalistiky upadá, argumentuje Kemppinen. Bruselská žurnalistika „sa nemusí stať menej presnou, ale je rýchlejšia a ide menej do hĺbky,“ tvrdí.

Verí však v budúcnosť sociálnych médii. Podľa Kemppinena budú nástrojom, pomocou ktorého bude EÚ schopná komunikovať. Zároveň ich označil za nástroj modernej žurnalistiky.

„Sociálne média je názov pre vývoj, ktorý je dôsledok digitálnej evolúcie a môže nabrať mnohé formy a tvary. Aj v budúcnosti bude naďalej formovať a meniť komunikačné prostredie radikálnym spôsobom. Táto zmena sa podľa mňa ešte len začína. Jedno z povolaní, ktoré bude týmto zasiahnuté, bude v prvom rade novinárčina,“ tvrdí.

Kemppinen zdôraznil, že hlavne Twitter sa stal významným komunikačným nástrojom Európskej rady. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy aktívne využíva Twitter. Po prvýkrát v histórii sa spravodajské novinky dostanú do éteru takmer v reálnom čase uprostred rokovania summitu EÚ. A to všetko vďaka využitiu sociálnych médii.

Kemppinen tvrdí, že je treba lepšie pochopiť národné publikum. Veľakrát sa zdá, ako keby bola komunikácia EÚ uväznená v „bruselskej bubline“. Toto má zohľadniť nová stratégia, vysvetlil Kemppinen.

Stále si ale myslí, že „potrebujeme uvažovať aj za hranice webových sietí ako nástroja komunikácie v krajinách, kde nie sme prítomní alebo v krajinách, ktoré nemajú svojich žurnalistov tu,“ tvrdí.

Aby sme mohli vylepšiť komunikáciu medzi európskymi inštitúciami, musia si byť Komisia aj Parlament „viac vedomé reality v členských štátoch,“ radí Kemppinen.