Potrebujeme opraviť internet, ale novinári a programátori si nerozumejú

Novinári potrebujú inovovať novými technológiami. [Pexels/Olia Danilevich]

Technologické firmy majú odpovede na súčasné problémy médií, napríklad nedostatok dôvery alebo financovania. Novinári ale technológov berú ako mechanikov, tí zase nie sú zvyknutí na kultúru hrubej kritiky. Pomôcť môžu inovačné inkubátory.

Dezinformácie, úbytok inzerentov a tlak technologických gigantov. Médiá mali problémy aj pred pandemickým rokom 2020, ale COVID-19 ich zvýraznil. Keď spolu technologické firmy a redakcie spolupracujú, dokážu nájsť na tieto problémy odpovede – nástroje na overovanie dôveryhodnosti aj vytváranie obsahu. Spoluprácu ale narúšajú rozdiely v pracovnej kultúre a prístupe k nej. Pomôcť môžu inovačné inkubátory, ktoré vytvárajú podmienky na bezpečné testovanie spravodajských noviniek. Na tie však treba financovanie.

Nové digitálne pravidlá Únie z transatlantickej perspektívy: Ochrana dát a zdaňovanie môžu byť rozbuškou

Washington avizuje, že sa pokúsi o vytvorenie nových rámcov pre reguláciu digitálneho priestoru, aj dodržiavania ochrany osobných údajov. Zvoliť si však môže inú cestu ako Únia. Tá bude v najbližších mesiacoch hľadať spôsoby, ako zatlačiť na prevažne amerických technologických gigantov.

„Notárske“ overenie zastaví tok financií k dezinformátorom

„Ľudia konzumujú viac správ ako kedykoľvek predtým, ale na celom svete sa znížili príjmy z reklám. Lokálne nezávislé médiá po celom svete miznú,“ povedal Fernando de Yarza López-Madrazo, prezident svetovej spravodajskej asociácie WAN-IFRA v stredu (3. marca) na úvodnej konferencii druhého ročníka programu Stars4Europe, ktorý financuje cezhraničnú inovatívnu spoluprácu médií.

Výskumníci z Inštitútu agentúry Reuters a Oxfordskej univerzity za tri hlavné problémy dnešných redakcií považujú nedostatok slobody, financovania a pripravenosti na budúcnosť. Najmä v poslednej z týchto oblastí zdôrazňujú potrebu inovovať a transformovať spravodajstvo od jeho tradičných foriem k tým digitálnym, ktoré používatelia stále viac preferujú. Problémom však ostávajú falošné správy.

Inovatívne nástroje na boj proti dezinformáciám tvoria európske startupy, či väčšie firmy. „Aby sme zachránili svet, potrebujeme opraviť internet,“ hovorí Sebastiaan van der Lans zo startupu WordProof. Ten využíva technológiu blockchain na overenie pôvodu článkov a zaznamenanie zmien, ktorými text prešiel. „Je to akoby každý článok overil notár – ale lacné a rýchle,“ hovorí van der Lans.

Sociálne siete a vyhľadávacie platformy ako Google by podľa neho mali preferovať obsah, ktorý je takýmto spôsobom overený. „Niektorí novinári nechcú, aby celý svet videl ich preklepy, ale väčšia transparentnosť by mala byť odmenená väčším dosahom,“ dodáva. V praxi jeho nástroj môže vyfiltrovať obsah, za ktorý nikto nepreberá zodpovednosť – autori falošných správ sa totiž pod ne málokedy chcú podpísať.

Riešenie problému s falošnými správami by médiám pomohlo aj v súvislosti s ich financovaním. Global Disinformation Index odhaduje, že príjmy dezinformačných webov z reklám dosahujú celosvetovo až 76 miliárd dolárov ročne. Inzerenti ale majú záujem, aby ich reklamy boli zobrazované vedľa dôveryhodných informácií. Spoľahlivý nástroj na filtrovanie falošných správ by tak tieto zdroje mohol presunúť do legitímnych redakcií. Napríklad na Slovensku takúto službu ponúkajú konšpirátori.sk, v Českej republike nelez.cz a v Spojených štátoch web Stop Hate for Profit.

Falošné správy a dezinformácie: Terminológia, nástroje a výzvy

Rozširovanie škály nepravdivých a zavádzajúcich informácii v online priestore núti aktívnu spoločnosť hľadať nové druhy nástrojov na obranu. Rovnako rýchlo však narastajú výzvy, ohrozujúce úspech zápasu.

Riziková zaujatosť

Nórska spoločnosť Schibsted pracuje na vytvorení riešenia, ktoré by novinárom pomohlo presadiť ich obsah vo výsledkoch vyhľadávania. To by im uľahčilo prácu, zabezpečilo väčší dosah ich výstupov a v konečnom dôsledku aj viac peňazí, či už z predplatného alebo reklám.

Umelú inteligenciu v Schibsted „nakŕmili“ tromi miliónmi existujúcich článkov a tá sama navrhovala nadpisy, ktoré sa vyhľadávaču pozdávali. Napríklad k citátom dopĺňali meno alebo názov ich autora.

Technológia však stále robí chyby. Robotický novinár napríklad pre nadpis vyberal najzaujímavejšie osoby z článku. Grete Thunberg tak pripísal citát, ktorý v skutočnosti vyslovil zriaďovateľ školy. Experti upozorňujú aj na sklony k zaujatosti v rode, či rase. Algoritmy umelej inteligencie, ktoré sa učia na existujúcich textoch, totiž preberajú konštrukty, vytvorené spoločnosťou, a to aj s ich nedostatkami.

Okrem novinárov a programátorov preto vývojárske tímy pozývajú medzi seba aj filozofov, ktorí odhaľujú možné riziká spojené s umelou inteligenciou, napríklad vytváranie informačných bublín, presne zacielenú propagandu alebo zneužívanie osobných údajov. Keď si tieto riziká uvedomujú, dokážu ich predvídať a oddialiť spustenie nástroja, ktorý by urobil viac škody, ako úžitku. „Technológie nesmú ohroziť integritu spravodajstva,“ hovorí Agnes Stenbom, odborníčka na umelú inteligenciu z Schibsted.

Médiá čelia kríze, v Únii vznikajú projekty, ktoré chcú negatívny trend zvrátiť

Európska komisia pripravila akčný plán, ktorý by mal európskym médiám pomôcť s financovaním. S podporou audiovizuálneho sektoru počíta program Kreatívna Európa, ktorého rozpočet na ďalších sedem rokov bude 2,4 miliardy eur.

Programátori nie sú len opravári

Podľa Liny Timm z nemeckého inovačného inkubátora Media Lab novátorské snahy  narážajú aj na neochotu médií. „Startupy a mediálne spoločnosti fungujú vo vlastných svetoch a nerozumejú si,“ hovorí Timm. Podľa jej skúseností sa členovia redakcie s programátormi stretávajú maximálne raz do roka, a to až v momente, keď sa niečo pokazí. „Sociálna interakcia je pritom dôležitá pre lepšiu spoluprácu,“ hovorí Timm.

Andreas Marckmann Andreassen z dánskeho magazínu Journalisten súhlasí, že vedci a novinári pochádzajú „z iných planét“. Odlišnosti sú podľa neho napríklad v prístupe k dokončovaniu úloh. Kým novinári sú zvyknutí na prísne uzávierky, pre programátorov po zverejnení produktu iba štartuje optimalizácia. „Novinári sú tiež zvyknutí na kritiku, ktorá je častokrát veľmi priama, až hrubá. Môže to viesť ku konfliktom,“ myslí si Andreassen.

Riešení môže byť viacero. Timm spomenula príklad Washington Post, kde sa cez problém odlišných pracovných návykov preklenuli tak, že vystavali nový tím zložený z programátorov, do ktorého až postupne pridávali novinárov. Tak mohli vytvoriť projekt s novinárskym obsahom, ale v technologickej kultúre.

Stenbom zase vyzdvihla potrebu lepšieho rámcovania vzťahu médií a technológií. „Nehovorme o technológiách, ale o technológoch, a zdôrazňujme, že novinárom nevezmú prácu, ale im s ňou pomôžu,“ povedala Stenbom.

Nové možnosti financovania

Podľa Trees de Bruyne, koordinátorky inovačného programu belgického média VRT, treba novinárom a programátorom poskytnúť priestor na voľnú spoluprácu. „Nemal by to byť vzťah medzi klientom a zákazníkom, skôr medzi experimentátormi. Majú síce odlišné perspektívy, ale keď si ich dokážu zazdieľať, môžu nakoniec vytvoriť úplne nový produkt,“ hovorí de Bruyne.

Miguel Castro z filantropickej Gates Foundation súhlasí, že na transformáciu žurnalistiky je teraz ideálny čas. „Potrebujeme vybudovať inovácie, ale musíme zabezpečiť aj financovanie, a to kvôli riziku, ktoré je s nimi spojené,“ hovorí Castro. Experimentátorský prístup, ktorý je k zmene potrebný, totiž negarantuje finančnú návratnosť. A redakcie si v ekonomickej kríze takéto investície nemusia vedieť dovoliť, aj keď ich životne potrebujú.

Eurokomisárka Věra Jourová počas stretnutia zdôraznila iniciatívy Komisie na podporu odolnosti mediálneho sektora. „Novinári a mediálne organizácie sa musia adaptovať na digitálnu transformáciu,“ povedala Jourová. Iniciatívy Únie sa venujú osobnej bezpečnosti novinárov, ochrane voči šikane žalobami, ale aj novým formám financovania.

Portugalská europoslankyňa Margarida Marques (S&D) vyzdvihla, že nový únijný rozpočet pre kultúru bol navýšený na 2,2 miliárd eur. Až 58 percent z tejto obálky je vyhradených priamo pre podporu a financovanie médií.