Právo upadnúť do zabudnutia

zdroj: TASR

Niektoré detaily pripravovanej revízie smernice z roku 1995 o ochrane osobných údajov prináša exkluzívne španielsky server público.es v článku „Brusel proti pamäti internetu“. Podľa verzie návrhu, ktorú videl jeho redaktor, je celá kapitola venovaná „právu na zabudnutie“. Nové pravidlá ktoré budú myslieť na internetové prostredie majú jasne zadefinovať právo človeka stiahnuť/odvolať svoj predošlý súhlas s spracovaním svojich osobných údajov na sieti.

Pôjde teda o právo na vymazanie informácií z internetu, ktoré v minulosti používateľ na ne sám priniesol a ktoré sa ho týkajú. Odborníci podľa publico.es upozorňujú, že rovnaké ustanovenia, ktoré posilnia právo na ochranu súkromia môžu ľahko viesť aj k potlačeniu slobody vyjadrovania na internete.

Firmy operujúce v online prostredí majú z takto navrhovaných opatrení strach, píše publico.es.  Dôvodom je ekonomický potenciál týchto údajov. Pripomína, že sociálna sieť Facebook len nedávno ohlásila zmenu vo svojich nastaveniach podľa írskych zákonov, kde má svoje európske sídlo. Predtým Facebook uchovával po neobmedzenú dobu všetky typy komerčne zaujímavých informácií, ktoré popisovali správanie každého používateľa. Írske úrady boli toho názoru, že to dáva sociálnej sieti nepatričnú moc. Tieto údaje preto musí po krátkom čase anonymizovať, aby neboli spojiteľné  s konkrétnym používateľom. Facebook sa írskym odporúčaniam podriadil s tým, že ich pravdepodobne aplikuje na všetkých používateľov, nie len tých európskych.

„Mnoho firiem si myslí, že osobné údaje miliónov osôb sú ich, že im patria,“ cituje španielsky web Katarzynu Szymielewicz z Poľska, ktorá sa téme ochrany súkromia venuje.

Nové európske pravidlá predpokladajú právo na prístup k informáciám, ktoré o nich má akákoľvek spoločnosť na internete, ako aj právo vedieť účel spracovania týchto údajov a v neposlednom rade kto sú tí, ktorým sú odhalené. Každý musí mať možnosť žiadať od firiem úpravu či vymazanie všetkých informácií o sebe, prístupné cez niektorý z vyhľadávačov a záväzok, že vymažú všetky ich kópie.

Španielsky web cituje v k téme aj text bývalého riaditeľa francúzskeho Národného audiovizuálneho inštitútu Emmanuela Hooga, ktorý tvrdí, že ak si cez digitálnu pamäť bude spoločnosť o každom pamätať všetko, v konečnom dôsledku to znemožní spolužitie. Môcť selektívne zabúdať, čo súčasný internet sťažuje, podľa Hooga garantuje spoločenský zmier. Právo zabudnúť definuje zároveň ako „demokratickú povinnosť“.