Zrušiť či nezrušiť striedanie letného a zimného času, pýta sa Komisia občanov

Niekoľko európskych výskumov tvrdí, že zmena času spôsobuje zdravotné problémy u každého piateho Európana. [EPA-EFE/Sandor Ujvari]

Európska komisia pripomína, že v diskusii nejde o zjednotenie časových pásiem v Únii a že prípadné rozhodnutie o tom, či si krajina ponechá letný, alebo zimný čas, ostane na každom členskom štáte.

Brusel pokračuje v diskusií o tom, či zrušiť alebo nezrušiť aktuálnu úpravu letného času. Možností sú dve: buď sa striedanie letného a zimného času ponechá tak, ako to bolo doteraz, alebo si každá členská krajina vyberie, či si nastálo vyberie zimný alebo letný čas.

Europoslanci o zrušení striedania letného a zimného času hlasovali ešte vo februári. Zhodli sa však na tom, že návrh európskej exekutíve vrátia na prepracovanie. Eurokomisia teraz o pomoc žiada občanov.

Európania môžu do 16. augusta vyjadriť svoj názor prostredníctvom online dotazníka, dostupného aj v slovenčine.

Európsky parlament bude hlasovať o zrušení striedania letného a zimného času

Európsky parlament bude vo štvrtok (8. februára) hlasovať počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu o návrhu uznesenia, ktoré požaduje zrušenie striedania letného a zimného času.

Ukončenie striedania letného a zimného času v Európskej únii požaduje návrh uznesenia, ktoré vypracoval parlamentný výbor pre …

Aj krátky dotazník pomôže

Vypĺňanie dotazníka je nenáročné a dá sa kedykoľvek prerušiť, hoci otázok je len päť. Komisia sa pýta na preferencie v striedaní času, ale aj ich dôvody.

Okrem názorov občanov bude v tomto štádiu európska exekutíva zbierať aj názory členských štátov, inštitúcií a ďalších zainteresovaných strán.

Súčasná úprava v Európskej únii posúva čas dvakrát v roku, a to vzhľadom na meniacu sa dostupnosť denného svetla. Tá sa líši v závislosti od geografickej polohy jednotlivých členských štátov Únie.

Severské krajiny, kde sa dostupnosť v priebehu roka výrazne mení, by zrušenie zmien ocenilo. Zimy sú totiž tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. Fínsko Komisiu v nedávnom liste žiadalo, aby sa od polročných časových zmien upustilo, a Litva vyzvala na prehodnotenie súčasného systému s cieľom zohľadniť regionálne rozdiely a zemepisnú polohu.

Vo väčšine členských štátov Únie je letný čas dlhoročnou tradíciou, ktorá siaha až do obdobia prvej a druhej svetovej vojny, respektíve od ropnej krízy sedemdesiatych rokov. Vtedy bolo hlavným účelom letného času šetriť energiu. Dôvodov však bolo viac, napríklad cestná bezpečnosť, viac príležitostí na oddych vďaka dlhším večerom alebo zosúladenie so susednými štátmi či hlavnými obchodnými partnermi, pripomína Komisia.

Najnovší hoax?

Európska komisia pripomína, že predstava o tom, že Brusel ide krajinám nariaďovať to, aký čas majú používať, je mylná.

Ak by sa zrušenie striedania času schválilo, členské štáty by sa samé rozhodli, či si chcú ponechať letný alebo zimný čas. Slovensko, ktoré na východe krajiny víta slnko uprostred leta približne o pol piatej a kde slnko zapadá približne o pol deviatej, by pravdepodobne nerado videlo ustálenie hodiniek na zimnom čase, s ranným slnkom v lete už o pol štvrtej a tmou po pol ôsmej.

Nová smernica by rovnako neznamenala, že sa v Únii rušia časové pásma. Rozdiel medzi časom v Bratislave a Dubline by napríklad stále ostal hodinový.

Európska únia je v súčasnosti rozdelená do troch časových pásiem, ktoré by ostali v každom prípade zachované.

Kratším pracovným časom proti klimatickým zmenám

Skrátenie pracovného času môže podľa nového výskumu znížiť zaťaženie na životné prostredie. Zároveň by mohlo byť riešením problému masovej nezamestnanosti zapríčinenej ekonomickou krízou.

Niekoľko európskych výskumov, na ktoré upozorňuje aj Komisia, tvrdí, že zmena času spôsobuje zdravotné problémy u každého piateho Európana. Energetická úspora, ktorá bola jedným z hlavných dôvodov zrušenia striedania času, sa naopak v tomto kontexte ukazuje ako zanedbateľná.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD) súhlasí, že zmena času negatívne ovplyvňuje ľudské zdravie a ekonomické benefity sú zanedbateľné. Napriek niektorým pozitívam zmeny by mala podľa neho byť podpora zdravia prioritná. „Za dôležité zistenia v oblasti chronobiologického výskumu získali v roku 2017 traja výskumníci Nobelovu cenu. Najnovší výskum ukázal, že účinok na ľudský biorytmus môže byť závažnejší, než sa predpokladalo. Viac ako 20% ľudí má so striedaním času zdravotné problémy. Aj tí, ktorí tieto problémy nepociťujú, by to mali zobrať do úvahy,“ hovorí europoslanec.