Zdravie, dôvera a novinári: Média potrebujú plán

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/ Javier Etxezarreta]

Otvorený list europoslancov a zástupcov mediálneho sektora vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby mysleli aj na dopady súčasnej situácie s koronavírusom na schopnosť médií plniť svoju úlohu piliera demokracie.

List prinášame v krátenej verzii. Celé znenie v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

„Vážená predsedníčka Európskej komisie von der Leyen,

ľudia s obavami trávia čas vo svojich domovoch a sledovanosť médií je veľmi vysoká. Obmedzené sú aj parlamenty a organizácie občianskej spoločnosti. Médiá ostávajú pilierom demokracie a dôvery, za predpokladu, že dokážu poriadne fungovať. Mimo verejnoprávneho vysielania, je prinášanie správ úspech, ktorý visí na vlásku. Novinári odvádzajú skvelú prácu, ale riskujú svoje zdravie v čase, kedy je ohrozená je aj ich práca.

Nepovažujme médiá za samozrejmosť

Mediálny sektor je už aj tak krehký v dôsledku zmien v technologickom vývoji a presunu väčšiny inzercie na americké platformy. Ako vstupujeme do recesie, väčšina zostávajúcich reklamných príjmov sa zastaví. A keďže sa ľudia nemôžu ani stretávať, média strácajú aj hlavnú ziskovú aktivitu – podujatia.

Distribúcia novín je v niektorých miestach pozastavená. Ak nezávislé médiá zmiznú, nebude mať kto kontrovať fake news. Zo zdravotnej epidémie sa stane „informačná epidémia“. Verejnoprávne médiá hrajú zásadnú úlohu, no hlasy zo súkromného sektoru sú tiež potrebné a to najmä v čase, kedy sa obmedzujú občianske slobody. Zdravotná kríza môže priniesť aj veľkú krízu dôvery, ktorá posilní strach, radikálny nacionalizmus, prípadne ešte niečo horšie.

Aby sme sa tomu vyhli, politici sa musia zamyslieť nad tým, kto platí za správy. Potrebujeme stratégie pre mediálny sektor, aby médiá mohli prežiť a adaptovať sa. EÚ to nemôže urobiť sama, kľúčovú úlohu zohrávajú členské štáty a filantropia. Keďže EÚ práve pripravuje rámec politiky pre mediálny sektor, mali by ste viesť príkladom.“

Popri strednodobých opatreniach v politikách EÚ pre mediálny ekosystém navrhuje list aj krátkodobé kroky ako napríklad:

Posilniť mediálne vzdávanie: Okrem malých vzdelávacích projektov, financovať poukážky pre žiakov a študentov na predplatné médií.

Preplatiť odvody pre bona fide novinárov (nie len odložiť platby): Toto je apel na členské štáty a sociálnych partnerov, ale EÚ to môže podporiť. Dali by sa tiež uvoľniť pravidlá pre novinárov – živnostníkov.

Fondy pre médiá na podporu kvalitného spravodajstva a boj proti dezinformáciám: Založiť ich, tam kde ešte neexistujú. Francúzske Aides à la presse, používa objektívne kritériá a rešpektuje nezávislosť novinárov. Na úrovni EÚ by mala vzniknúť nezávislá mediálna rada, ktorá by vyhodnocovala projektové výzvy pre médiá na boj proti dezinformáciám spojených s koronavírusom alebo ďalšími veľkými témami.

Výdavky na reklamu: Reklama je rýchly a dôstojný spôsob, ako podporiť médiá, kedy peniaze idú cez tradičné kanály a na základe zmlúv. Na rozdiel od niektorých dotácií, nezasahujú do nezávislosti žurnalistiky. Masívne verejné informačné kampane (nie Google ads) by udržali verejnú dôveru v politiku a novinárčinu. V Európe sa objem reklamy v novinách pohybuje v objeme 12 miliárd eur ročne. Ak predpokladáme, že sa stratí jedna tretina tento rok, bude to 4 miliardy euro. Európska komisia a Európsky parlament by mohli minúť polovicu z tejto sumy a vyzvať vlády, aby doplnili zvyšok z pripravovaných záchranných balíkov.

Zverte podujatia médiám: Je tu dobrý trend komunikovania s verejnosťou cez online a fyzické eventy. Po tom, čo skončia frustrujúce obmedzenia, bude dopyt po participatívnej demokracii, vrátane Konferencii o budúcnosti Európy. Verejné inštitúcie často platia konzultačné firmy, aby to robili. Médiá sú dobrými organizátormi a nezávislými moderátormi.

Nádej do budúcnosti: Inovácie. Cieľom nie je sektor dotovať, ale ho modernizovať, aby bol udržateľný. Viac zdrojov pre mediálny sektor by sa mohlo nájsť v budúcom Viacročnom finančnom rámci. Momentálne sa pre médiá v programoch  Horizont 2020 a Kreatívna Európa počíta s 61 miliónmi, čo je príliš málo.

Krátené. Celé znenie otvoreného listu v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Signatári listu

Europoslanci

  • Alex Agius Saliba (Socialisti & Demokrati, S&D)
  • Carmen Avram (Socialisti & Demokrati, S&D)
  • Katalin Cseh (Renew Europe)
  • Anna-Júlia Donáth (Renew Europe)
  • Ivo Hristov (Socialisti & Demokrati, S&D)
  • Danuta Hübner (Európska ľudová strana, EPP)
  • Radan Kanev (Európska ľudová strana, EPP)
  • Morten Løkkegaard (Renew Europe)
  • Dace Melbarde (Európski konzervatívci a reformisti, ECR)
  • Karen Melchior (Renew Europe)
  • Martina Michels (GUE/NGL)

Bývalí europoslanci

  • Rebecca Harms (Zelení/EFA)
  • Jens Rohde (ALDE)
  • Helga Trüpel (Zelení/EFA)

Stakeholderi a médiá

  • Gabriele Capolino, Vydavateľ – Class Editori (Taliansko)
  • Miguel Castro, Global Partnerships – Nadácia Billa and Melindy Gates
  • Luciano Morganti, Professor – Media Department, VUB (Vrije Universiteit Brussel)
  • Pier Luigi Parcu, Director – Centre for Media Pluralism & Media Freedom, European University Institute
  • Pedro Ortun, bývalý riaditeľ, Európska komisia
  • Christian Rainer, vydavateľ – Profil (Rakúsko)
  • Francesca Ratti, Co-President – CIVICO Europe
  • Slobodan Sibinčič, Secretary General – European Business Press
  • Marc Sundermann, právnik (Bertelsmann)
  • Adam Thomas, riaditeľ – European Journalism Centre
  • Christophe Leclercq, výkonný predseda – Fondation EURACTIV, founder@euractiv.com & @FondEURACTIV (@LeclercqEU,  #MediaActionPlan.)