Do debaty o šifrovanej komunikácii vstúpil terorizmus

(zdroj: Eduardo Woo/Flickr)

Viacero európskych politikov  si želá, aby mali bezpečnostné zložky štátu uľahčený prístup k šifrovaným dátam v mobilných telefónoch, počítačoch alebo v iných zariadeniach. Riaditeľ Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) Udo Helmbrecht však tvrdí, že technologické spoločnosti by sme nemali nútiť nechávať otvorené „zadné vrátka“ pre úrady.

Po minulotýždňových teroristických útokoch v Bruseli zaznieva, že na predchádzanie podobných zločinov potrebujú úrady lepší prístup k obsahu elektronickej komunikácie. Vo svojich prejavoch to spomenul aj nemecký minister vnútra Thomas de Maizière či francúzsky premiér Manuel Valls.

„Vidíme typickú reakciu. Keď sa niečo stane, ľudia takto reagujú prirodzene a niekedy to aj využívajú pre svoje vlastné potreby,“ povedal Helmbrecht pre EurActiv.com. O spolupráci tajných služieb povedal: „Legislatívu, ktorá sa v týchto prípadoch dostatočne nevyužíva, už máme.“

V niektorých krajinách už prebieha debata o zákonoch, ktoré by umožňovali monitorovanie šifrovanej komunikácie. Dolná komora britského parlamentu pred 2 týždňami schválila tzv. Investigatory powers bill. V ňom sa okrem iného píše, že poskytovatelia internetu a mobilní operátori by mali 12 mesiacov uchovávať informácie o webových adresách, ktoré ich zákazníci navštívili. V prípade potreby ich majú poskytnúť polícii, prípadne iným vyšetrovacím orgánom. Zákon by mohol vstúpiť do platnosti už na konci roka.

Vo Francúzsku ráta podobná legislatíva s pokutami pre tých operátorov, ktorí s úradmi nebudú spolupracovať.

„Mám pocit, že vo väčšine prípadov nedokážete preukázať, že tieto bezpečnostné nástroje skutočne predišli páchaniu terorizmu a iných zločinov,“ uviedol Helmbrecht.

Spojené štáty ako čerstvý príklad

Apple, výrobca mobilných telefónov iPhone, sa v USA dostal do centra pozornosti po tom, ako FBI neumožnil rozšifrovať zabezpečenie na mobilnom telefóne teroristu zo San Bernadina. Firma argumentuje, že akékoľvek pootvorené zadné dvierka pre vládu znamenajú to isté aj pre hackerov. Produkty Apple by sa tak stali zraniteľnejšie pre všetkých.

Spor s Federálnym úradom pre vyšetrovanie zašiel tak ďaleko, že Applu hrozil súd. Predvčerom FBI s pomocou externej firmy zabezpečenie prelomila.

Keď sa minulý mesiac EurActiv pýtal na prípad Apple vs. FBI podpredsedu Európskej komisie Andrusa Ansipa, tak komisár zodpovedný za jednotný digitálny trh vyhlásil, že je silne proti vytváraniu zadných dvierok v šifrovanej komunikácii.

S oslabením šifrovania pre potreby úradov nesúhlasí ani riaditeľ Helmbrecht: „Ak potenciálne zadné vrátka vytvoríme, ako zabezpečíme, aby ich nepoužívali teroristi a kriminálnici?“

Technologické spoločnosti tvrdia, že podvolenie sa požiadavkám vlád naruší dôveru ich zákazníkov. „Právo na súkromie je jedným zo základných práv,“ dodáva Helmbrecht. „Všetci sme viazaní európskym právnym rámcom.“