O zlom stave janovského mosta, ktorého pád si vyžiadal 39 obetí, sa vedelo

Vládnuca populistická strana zľahčovala obavy ohľadom bezpečnosti diaľničného mosta, ktorý sa zrútil v talianskom Janove a vyžiadal si desiatky obetí.

Veľká časť Morandiho mosta sa zrútila v talianskom Janove v utorok (14. augusta) v priebehu prudkého lejaka. Približne 30 vozidiel spolu s mostom spadlo do priemyselnej oblasti, ktorá ležala asi 45 metrov pod ním. Autá a ľudia, ktorí v nich boli, zostali uväznení pod sutinami.

Tragédia si vyžiadala 39 ľudských životo.

Taliansky premiér Giuseppe Conte uviedol, že úrady pracujú na teórii „štrukturálneho zlyhania“, ktoré mohlo byť príčinou kolapsu.

Prvé obvinenia

Vláda okamžite obvinila súkromnú spoločnosť Autostrade per l’Italia, ktorá zodpovedá za diaľnice v krajine. Podľa nej spoločnosť pochybila pri údržbe mosta, ktorá bola nedostatočná.

„Autostrade mala vykonávať údržbu a neurobila to,“ povedal podpredseda vlády Luigi Di Maio a dodal, že tragédii sa preto „dalo vyhnúť“. Vláda vyhlásila, že plánuje zrušiť zmluvu so spoločnosťou a udeliť jej pokutu 150 miliónov eur. Minister dopravy Danilo Toninelli zároveň vyzval manažment spoločnosti, aby odstúpil.

Údržba bola vykonávaná aj v čase kolapsu, uviedla spoločnosť Autostrade vo svojom vyhlásení v utorok (14. augusta). Hovorca Stefano Marigliani opísal zrútenie ako „neočakávané a nepredvídateľné“ a trval na tom, že most „bol neustále monitorovaný a kontrolovaný aj nad rámec toho, čo vyžaduje zákon“.

Marco Bucci, starosta mesta Janov, povedal pre CNN, že pád mosta „nebol až tak nečakaný“.

Kontroverzné vyhlásenie zmizlo

No kritika smeruje aj do radov vládnej strany. Di Maiovo a Toninelliho Hnutie piatich hviezd, opakovane odmietalo varovania o bezpečnosti mosta pred tým aj potom, ako sa dostalo k moci. Hnutie, ktoré sa do vlády dostalo začiatkom roka, bránilo veľkým stavebným a infraštruktúrnym projektom. Tie sa mnohým obyvateľom Talianska nepáčia, pretože im komplikujú každodenný život. Populistická strana si tak ľahko získavala nových priaznivcov.

Hnutie piatich hviezd bolo aj proti veľkému projektu „Gronda di Genova“, hlavnému infraštrukturálnemu konceptu  na zlepšenie diaľnic v regióne, ktorý zahŕňal aj opravy Morandiho mosta.

Na svojej internetovej stránke označili ešte v roku 2013 varovania a obavy o „okamžitom kolapse“ Morandiho mosta za „favoletta“, čo je talianske slovo, ktoré znamená detskú rozprávku alebo bájku, informovalo POLITICO. Hoci pôvodný text s týmto označením strana už zo svojho webu stiahla, kritika neutícha.

Peniaze verzus ľudské životy

Huffington Post tiež uviedol, že na decembrovom zasadnutí mestskej rady Janova odmietol člen Hnutia piatich hviezd tvrdenia, že treba okamžite riešiť bezpečnosť mosta. Samospráva sa už vtedy obávala, že by sa v priebehu desiatich rokov mohol most skutočne zrútiť.

Práce na Morandiho moste pridalo Hnutie na zoznam projektov, ktoré by mohli byť zamietnuté na základe analýzy nákladov a prínosov. Urobil tak samotný minister dopravy, ktorý v súčasnosti píše na sociálnych sieťach o tom, že chystá „Marshallov plán“ na obnovu talianskej infraštruktúry.

Medzi ďalšie infraštrukturálne projekty, proti ktorým Hnutie vystupovalo, patrí nová vysokorýchlostná železničná trať z Turína do južného Francúzska, ktorá bola tiež predmetom protestov. Ministerstvo dopravy celý projekt preskúmalo a označilo ho za plytvanie peniazmi.

Aj štatistiky OECD ukazujú, že Taliansko míňa oveľa viac peňazí na opravy starých ciest ako na výstavbu nových. Ako píše The Economist, rušenie veľkých projektov môže síce šetriť finančné zdroje, no nie ľudské životy.

Vina Európskej únie?

Taliansky minister vnútra Matteo Salvini, líder Ligy Severu, k obvineným pridal aj Európsku úniu a jej rozpočtové pravidlá. Podľa neho bránia hospodárskemu rastu krajiny a znemožňujú jej investovať do bezpečnosti diaľnic.

Únia však nestanovuje členským štátom žiadne obmedzenia v oblasti investícií do škôl a infraštruktúry. Trvá iba na znižovaní deficitu štátneho rozpočtu.

V tohtoročnom odporúčaní pre hospodársku politiku členských štátov Komisia dokonca Taliansku odporučila, aby „podporovalo výskum, inovácie, digitálne zručnosti a infraštruktúru prostredníctvom cielenejších investícii.“

Európski lídri vyjadrili Taliansku svoju sústrasť, pričom Francúzsko a Španielsko mu ponúkli okamžitú pomoc.