Budaj: Zážitky ľudí z prírody počas pandémie sú pre moju víziu na ministerstve devízou

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). [EURACTIV Slovensko/Štefan Bako]

Porozumenie medzi rezortom životného prostredia a hospodárstva sa testovalo, keď sa Slovensko pridalo k výzve na zelenú obnovu v EÚ po COVID-19, hovorí v rozhovore pre EURACTIV.sk minister JÁN BUDAJ (OĽaNO).

Zverejňujeme krátený a editovaný prepis rozhovoru. Celý si ho môžete vypočuť ako podcast.

V rozhovore s ministrom životného prostredia sa dočítate:

  • v čom považuje koronakrízu za prínosnú;
  • prečo treba obnoviť dôveru v enviro-opatrenia;
  • prečo je členstvo v EÚ pre Slovensko záchranou;
  • ako si rozumie s ministrami Sulíkom a Mičovským;
  • o problémoch odpadového hospodárstva a
  • prečo podľa neho nie je čas na benevolenciu.

Viacero vládnych politikov dnes hovorí o tom, že prebrali vládnu zodpovednosť v najhoršej možnej dobe, teda pod vplyvom koronakrízy. Z hľadiska životného prostredia to ale nemusí byť také jednoznačné. Ako ste osobne nastavený? Stali ste sa ministrom v tej najhoršej alebo najlepšej dobe z hľadiska rezortu, za ktorý zodpovedáte?

Neznižujem riziká pandémie, bola to veľká skúška. Mohli sme sa uistiť, že keď na to príde, tak sa predsa len vieme chovať rozumne, prejaviť vzájomnú solidaritu alebo sebadisciplínu. Prial by som si, aby si z toho ľudia zapamätali, že sme schopní byť lepšími než sa zdáme ako komunita, že sa vzájomne vnímame aj medzigeneračne. Aby sme si odniesli spomienku, že keď príde vážna situácia, tak sa naše konzumné výdobytky javia zbytočné a ani nám nechýbajú, že dôležitejšia je blízkosť dobrých ľudí a čistá príroda a že náš osobný zážitok z nej môže byť oveľa cennejší, než prechádzka po nových chrámoch konzumu. To sú zážitky, ktoré sú pre vízie aké mám ja na ministerstve životného prostredia skôr cennou devízou, než prekážkou.

Bude si životné prostredie pamätať koronakrízu ako pozitívny prelom?

V našej spoločnosti bol silný aj názor, že štát je len na prekážku. Aj keď som liberál a verím na rozumnú mieru štátu a ochranu jednotlivca a jeho slobody, museli sme si uvedomiť, že štát predsa len na niečo je a že od neho čakáme zabezpečenie základného fungovanie v spoločnosti, pokiaľ ide o ochranu životov a zdravia.

Odskúšali sme si, že tu s nami žijú rómski spoluobčania, že sú tu osady ako zo stredoveku, nad ktorými sme zatvárali oči. Teraz, keď sa stali možným rizikom šírenia pandémie sme znervózneli a uvedomili sme si, že nemalú časť spoločnosti nechávame v takej krízovej situácii, že stačí ťuknutie problému a táto spoločnosť môže byť zdrojom ohrozenia nás všetkých. Pomôcť zmeniť rómske osady na niečo normálnejšie a teda aj zdravšie naozaj nie je len estetická ale vitálna otázka Slovenska.

Ste ministrom životného prostredia už niekoľko mesiacov a netajíte sa kritikou k predchádzajúceho vedeniu rezortu. Vedeli by ste povedať  jedno opatrenie bývalého vedenia, ktoré oceňujete a jedno opatrenie, ktoré vám najviac prekáža?

Bývalé vedenie, ale aj mnohé vedenia predtým boli vždy z okrajových strán, ktoré sa pridali k silnému zakladateľovi vlády. Či to bolo HZDS alebo potom neskôr SMER. To je chyba, lebo životné prostredie sa tým stále dostávalo na vedľajšiu koľaj, bol to nezaujímavý rezort. Pod pláštikom tej nezaujímavosti sa popáchali veľké chyby. A aj tam kvitla korupcia.

Chyby často zavinila aj celá komunita environmentálne citlivých ľudí, lebo sa nechala nachytať na slogany. Ešte v 90. rokoch bola detinská viera, že si postavíme malé vodné elektrárne a budeme môcť zrušiť jadrovú elektráreň. Malé vodné elektrárne sa porozdávali protekčne, sproblematizovali celý Hron z environmentálneho hľadiska a z hľadiska rybného hospodárstva a v energetike neznamenajú dohromady nič.

Ďalšia falošná ilúzia bola fotovoltaika. Potom prišlo kradnutie cez biomasu. Toto všetko treba očistiť, treba znovu obnoviť aj dôveru verejnosti v enviro-opatrenia, aby v tom nevidela, že fotovoltaika je vždy zlodejina. Fototovoltaika je veľká nádej alternatívnych zdrojov.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

Je niečo, za čo by ste vedeli bývalé vedenie pochválili?

Bývalé vedenie dávalo najmä koncom volebného obdobia viacero v zásade pozitívnych legislatívnych návrhov, ale znovu trpeli chorobou, že išlo hlavne o dobrý dojem. Predložili návrh napríklad zákon o zálohovaní PET fliaš, po ktorom som ja volal už pred 20 rokmi.

Teraz to prešlo ale keď som sa na zákon znovu pozrel, našiel som, že je tam zabudovaný trik ako neplatiť žiadne pokuty, ak sa sľubovaná recyklácia neudeje. Pokiaľ ide o politikov, predstieranie environmentálnej politiky prenasleduje náš postoj k životnému prostrediu odkedy rezort životného prostredia vznikol. Únia od nás chce sľuby, my jej ich radi dávame a keď má prísť naplnenie, tak sa nič nestane alebo sa stane niečo polovičné, štvrtinové. Európska únia to urguje a takto sa nám to vlečie. Aj v tejto chvíli máme niekoľko hrozieb za veci, ktoré sme už roky sľubovali, odsúvali a nesplnili.

Dá sa podľa Vás povedať, že Únia je hlavný hnací motor environmentálnej agendy na Slovensku?

Až by som povedal, že je to záchrana, keď vidím, ako dokážu skryté záujmy brzdiť napĺňanie sľubov, ktoré pre členstvo v EÚ naši predstavitelia, dávali. Čo by sa prosím vás dialo, keby tu bol tento divoký post-komunistický kapitalizmus, bez členstva v EÚ?

Európska komisia má v oblasti životného prostredia voči Slovensku otvorených viacero konaní o porušení predpisov, tzv. infringementov. Podarí sa Vám niektoré z nich vyriešiť?

(Bývalá) Vláda sa iste v Bruseli zapáčila, keď odsúhlasila termín, že od januára budúceho roku musia všetky obce separovať biologický odpad. Európa to už roky žiadala, lenže bývalá vláda na to obce nijak nepripravila. Nemajú na to peniaze ani dobré legislatívne pravidlá. Celý systém nakladania s odpadmi sa pred voľbami rúcal.

V skutočnosti si riešenie bioodpadu vyžaduje veľmi dlhodobú prácu s ľuďmi, ktorí majú rodinné domy, prípadne zabezpečiť triediace linky pre čistenie tohto zmesového odpadu, v ktorom by sa oddeľovala rozložiteľná zložka.

Slovensko má takmer 3 tisíc miest a obcí a veľká časť obyvateľov žije v bytových domoch, ktoré nemôžu mať v domácnosti zariadenia na kompostovanie biologického odpadu. Ako hovorí známy fór: „slibem nezarmoutíš“. Sľuby sa dávali ale obce vôbec nemajú pocit, že sa vláda starala o to, aby boli pripravení na túto chvíľu. Toto sme zdedili a moji odborní pracovníci aj externí experti si lámu hlavu nad tým, ako postupovať.

Pre veľa z agendy vášho ministerstva, najmä pre dosahovanie klimatických cieľov, je kľúčová vaša spolupráca s ministerstvom hospodárstva, ktoré vedie líder SaS, Richard Sulík. OĽaNO vďaka svojmu výsledku vo voľbách v novej vláde rozdávalo karty. Nemrzí vás z tohto dôvodu, že tento rezort neostal u vás, čo by možno uľahčovalo klimatickú agendu?

Uľahčovalo, ale zase OĽaNO nemohlo zobrať všetky rezorty. Richard Sulík je moderný liberálny politik, ktorý dnes vie, že ozelenenie slovenského prostredia je aj podmienkou prílevu investorov. Slovensko nemôže mať za každým rohom enviro-záťaže, príšerné ovzdušie a skazenú vodu, lebo jednoducho do takej krajiny netečú peniaze a investori o ňu nebudú mať záujem.

Porozumenie sa vyskúšalo v okamihu, keď som vláde oznamoval, že sa chcem pridať k dánskemu ministrovi životného prostredia, ktorý vyzval na zelenú obnovu po COVID-19. To bola prvá lastovička, ktorej vážnym dôsledkom je aj to, že dnes sa hovorí o 750 miliardách na obnovu, pričom zelená obnova je jej prvá kapitola.

Pri tejto výzve som potreboval, aby vláda akceptovala moje pristúpenie ako ministra životného prostredia k celoeurópskej výzve a to napriek tomu, že ostatné štáty V4 zostali rezervované. Bol to krok smerom, ktorým Slovensko nechodí často, že sa pridáva k iniciatívam najvyspelejších a enviro-najcitlivejších krajín. Aj Richard Sulík súhlasil s tým, že sa k tejto výzve pripojíme.

Asi ale platí, že väčší súzvuk v enviro-politikách máte s ministerstvom pôdohospodárstva.

Verte tomu, že pôdohospodárstvo je obsadené enviro-citlivým nominantom a odborníkom. Pán Mičovský je lesník, ale lesník-ochranár. Celé desiatky rokov tu tieto dva rezorty viedli tichú vojnu a ich záujmové sféry sa nevedeli nájsť. Pritom prieniky sú veľmi silné. Máme spolu mnohé vízie, lebo uhlíková neutralita sa v slovenskom prostredí dá dosiahnuť aj podporu návratu do krajiny pôvodného hospodárenia v krajine s nízkymi energetickými vkladmi. Slovensko môže svoju rozdrobenosť, ktorá je aj trochu prejavom zaostávania v industrializácii a urbanizácii krajiny, premeniť na vklad.

EURACTIV Podcast | Zelená obnova ekonomiky

Vypočujte si záznam diskusie Zelená obnova ekonomiky vo forme podcastu.

Ako sa bude vytvárať plán reforiem, ktoré majú členské štáty dodať Európskej komisii ako predpoklad pre čerpanie pokrízového balíka? Máte predstavu, kto všetko by mal byť súčasťou týchto diskusií?

O tom musí rozhodnúť vláda. V istom zmysle sa post-covidová obnova predsa týka všetkých rezortov. Aj keď si robím veľké nádeje, že enviro-problémy Slovenska sa pohnú zásadne dopredu, na druhej strane súčasne tvrdím, že treba pomôcť aj transformácii energetiky na nízkouhlíkové techniky alebo transformácii pôdohospodárstva, kde pán Mičovský ohlásil veľmi ambiciózny projekt podporovať len nízke rozlohy.

Pilierom pokrízovej obnovy má byť aj cirkulárna ekonomika. Ako ste spomenuli, tam má Slovensko rezervy. Okrem bioodpadov je problematické aj skládkovanie, kde si Slovensko v rámci Európy drží vysoký podiel. Zdá sa, že zvyšovanie poplatku za skládkovanie zatiaľ neprinieslo až taký efekt, ako sa predpokladalo.

O zvyšovaní budeme musieť ďalej hovoriť práve preto, aby sa ľudom, ktorí separujú citeľne oplatilo mať menej odpadu. Starostovia sa bránia zvyšovaniu týchto poplatkov, občania ich za to nechvália ani ja to nehovorím rád. Druhá vec je, že musíme obmedziť ak nie úplne zastaviť, dovoz odpadu zo zahraničia.

Vytvoril sa tu veľmi nešťastný ekonomický model, kedy pozdĺž veľkých ciest a hraníc so západnou Európou a južnou Európou vznikli prevádzky, spaľovne alebo cementárne, ktorých ekonomika je spojená so spaľovaním odpadu zo zahraničia. Svoje ceny nastavili na príjmovú úroveň zahraničných obcí a miest, ktoré u nich likvidujú svoj odpad a slovenské obce v ich najbližšom okolí nemajú šancu sa cenovo uplatniť.

V takom prípade obce jednoducho skládkujú. Realita je taká, že máme asi 190 skládok, z ktorých 60 by sme mali zavrieť, lebo nespĺňajú súčasné normy. Ale tí ľudia sa ma pýtajú: okej, ale kde dáme odpad?

Ako jedno z riešení skládkovania sa spomína energetické zhodnocovanie odpadov. Objavilo sa aj  programovom vyhlásení vlády. Ako to vidíte s energetickým zhodnocovaním odpadov vzhľadom na to, že ste proti dovozu odpadov na Slovensko?

Bývalé vedenie predpokladalo výstavbu ďalších spaľovní, pretože kapacity sú teraz vyťažené zahraničným odpadom, ktorý sa honosne nazýva, že je na energetické zhodnotenie. Ja odporúčam pre budúcnosť len jednu otázku. Ak to je vlastne palivo, prečo tá cementáreň za to neplatí a prečo naopak platia cementárni? Keď je to energetické zhodnotenie, asi sa tam získala energia, tak prinajmenšom by to malo byť zadarmo alebo by mali platiť. Kto rozdáva energetické palivo zadarmo? Je to kľučka v zákone a dováža sa odpad, ktorý sa čiastočne v niektorých prípadoch separuje. Žiaľ, možno sa to deje aj bez vedomia majiteľov, ja ich nechcem paušálne obviňovať, niektorí majitelia sú súčasťou medzinárodných sietí, ktorí pracujú kvalitne a snažia sa obmedziť škody, ktoré sú tak trochu takémuto zariadeniu imanentné. Ale zamestnanci sú tunajší a máme informácie a máme aj dôkazy, že neposlúchajú vždy pravidlá, ktoré sú určené.

Pokuty lietajú v desaťtisícoch eur a inšpekcia ministerstva životného prostredia nebude v budúcnosti nežnejšia, bude len prísnejšia. Čaká to od nás verejnosť a vyžadujú si to aj parametre čistoty  ovzdušia a ohrozenia podzemných vody na Žitnom ostrove. Tu nemôže nastať čas benevolencie, ale naopak čas veľkej prísnosti a požiadavky dodržiavať zákon.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Okrem veľkého balíka peňazí, ktorý sem príde v súvislosti s koronakrízou, sme v štádiu prípravy nového programového obdobia, klasických eurofondov. Čo sú pre budúce programové obdobie vaše priority, kam by mali smerovať európske prostriedky?

Myslím si, že to nie je dobré oddeľovať. Musíme aj štandardné európske prostriedky z programového obdobia 2021-2027 zladiť s balíkom COVID-19 na obnovu. Nemôže sa stať, že ľavá ruka na životnom prostredí nebude vedieť, čo chystá pravá. Nechcel by som tie priority teraz ešte uzavrieť. Myslím, že tie peniaze sú šancou aj na niektoré veľké projekty ale na druhej strane chcem aj vám aj verejnosti presviedčať, aby sme aj k tomu pristupovali triezvo.