Expert OECD: Plast má najmenší dopad na životné prostredie

Peter Börkey v Bratislave. [SBA]

Ak v balení nahradíme plasty kovmi, zvýši sa ekologická stopa, varuje PETER BöRKEY z OECD. Slovensko podľa neho musí posilniť obehovú ekonomiku v oceliarskej výrobe.

Peter Börkey sa venuje oblasti životného prostredia už viac ako 20 rokov. Posledných 18 rokov pracoval pre OECD, kde je expertom pre nakladanie s odpadom a produktivitu zdrojov. Vo februári vystúpil v Bratislave na seminári, ktorého cieľom bolo zapojiť podnikateľskú obec a ďalších aktérov v obehovom hospodárstve do budovania vznikajúcej platformy Obehové Slovensko. Na seminári bola zároveň oznámená jeho spolupráca s Holland Circular Hotspot.

Cirkulárna ekonomika ponúka mnoho príležitostí. Na ktoré odvetvie by sme sa mali na Slovensku sústrediť?

To v súčasnosti analyzujeme v kontexte tvorby cestovnej mapy. Hoci v tomto okamihu je predčasné robiť závery, na určité sektory je dobré sa intenzívne sústrediť. Z pohľadu spotreby materiálov pre produkciu a jej dopadu na životné prostredie je to v mnohých krajinách takmer rovnaké. Ide napríklad o stavebníctvo. V krajinách ako Slovensko má veľmi silný dopad na životné prostredie aj priemyselný či textilný sektor.

Slovensko je chudobnejšie ako Holandsko. Môže to spôsobiť rozdiely v prechode na obehovú ekonomiku?

Jeden z hlavných rozdielov je úroveň spotreby, V krajinách ako Holandsko je omnoho väčšia ako na Slovensku. Hlavnú rolu bude preto v Holandsku zohrávať spotrebiteľ.

Dopyt po plastoch bude v budúcnosti ešte väčší, myslí si expert na recykláciu

Nie je možné, aby sme prestali baliť potraviny do plastových obalov, pretože za ne nemáme ekologickejšiu náhradu, myslí si holandský expert na recykláciu plastov TON VAN DER GIESSEN.

Na Slovensku sa diskutuje o tom, že obehová ekonomika je skôr pre bohatšie krajiny.

To si nemyslím, pretože obehová ekonomika sa týka všetkých. Súvisí s tým však aj hospodárska zrelosť. Na Slovensku je dôležitá kapacita trhu. Na Slovensku je však pre prechod na obehovú ekonomiku ten správny čas aj preto, že už vieme, ako to funguje v Holandsku a v iných krajinách.

Aká je budúcnosť plastov?

Obavy z plastov rastú, pretože sa rýchlo zvyšuje ich výskyt a zachytávajú sa v životnom prostredí, predovšetkým v oceánoch. Miera recyklácie je zároveň veľmi nízka. Krajiny ako Holandsko zrecyklujú viac odpadu, ale na Slovensku je to veľmi málo. Okrem plastov sa pritom nesprávne recykluje aj papier či kov. Je to výzva pre celý svet.

Pre riešenie už máme nastavené určité politiky. Príkladom je rozšírená zodpovednosť výrobcov či  šírenie povedomia o recyklovateľnosti prododuktov prostredníctvom štítkov. Vieme, že existuje mnoho opatrení, ktoré by sa mohli robiť a v súčasnosti sa nerobia. Zvyšujú sa aj požiadavky na recykláciu od Európskej únie.

Vlády na Slovensku a v ďalších krajinách však musia pochopiť, že nahradzovanie plastov inými materiálmi – čo sa javí ako nový trend – nie je najlepšie riešenie. Plast nie je len „pekelný” vynález, ale veľmi užitočný materiál napríklad pre energetickú účinnosť. Plast sa používa všade a zvyčajne ide o materiál s najmenšou ekologickou stopou. Používame ho napríklad na balenie. Ak nahradíme plasty napríklad kovmi, zvýšila by sa ekologická stopa.

Ktorý sektor má najhoršie environmentálne dopady?

To je veľmi ťažká otázka. Každý sektor má iné potreby a iné dopady na životné prostredie. Napríklad výroba ocele a ďalších kovov na životné prostredie má veľmi veľkú ekologickú stopu. Kovy sa vo veľkom využívajú na Slovensku. Preto sa dá povedať, že na túto výzvu by sa mohlo sústrediť.

Na Slovensku sa diskutuje, či je ekologickejšie zálohovanie plastových alebo sklenených fliaš. Čo si myslíte?

Najlepšie je každopádne opätovné použitie. Je jasné, že sklenené fľaše sú oveľa ťažšie ako plastové. Výroba tiež vyžaduje väčšie množstvo energie. Z hľadiska recyklácie ich nie je možné okamžite recyklovať. V mnohých krajinách však veľmi dobre funguje systém vratných sklenených fliaš. Ešte z časov, keď fľaše neboli prepravované na také veľké vzdialenosti.

Existuje mnoho analýz, ktoré porovnávajú plasty a sklo. Jednoznačná odpoveď neexistuje. Závisí od toho, ako vyzerá váš trh, ako ďaleko musíte fľaše dopraviť. V relatívne malých krajinách ako Slovensko je užitočné sústrediť sa na sklenené fľaše.

Prioritou ekodohovoru by podľa Slovákov mal byť boj proti plastom

Viac než polovica Európanov by ako prioritu Európskeho ekologického dohovoru chcela vidieť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov. Na Slovensku to takto vníma iba 35 percent respondentov.

Hovorme o textilnom priemysle na Slovensku. Oblečenie sa bude vyrábať z ekologických materiálov, čo znamená, že jeho cena bude vyššia. Aké môže byť riešenie v chudobnejších častiach krajiny, kde nemusí byť dostatočne silná vôľa platiť viac za oblečenie len preto, že je vyrobené z ekologických materiálov?

Opäť platí, že nie je možné len jedno riešenie. Syntetické či biologické vlákna sú jednou z alternatív. Aj v tomto prípade je plast materiál s najmenšou environmentálnou stopou. Napríklad bavlna zanecháva obrovskú ekologickú stopu aj pre vysokú spotrebu vody a chemikálii potrebných na jej spracovanie. Jej vypestovanie si vyžaduje väčšiu plochu krajiny. Mnoho ľudí má však pochybnosti, či substitučné látky nespôsobia ešte väčší problém ako ten, ktorý chceme odstrániť. Takže v konečnom dôsledku má byť ambíciou hľadať spôsob, ako môžu byť syntetické vlákna odolnejšie. Potrebujeme tak vyrábať oblečenie menej z mikroplastov a viac z recyklovateľných a odolných materiálov, ktoré sa dajú použiť znova a majú „viacero životov“.

V Holandsku existujú požičovne oblečenia, napríklad džínsov. Sú populárne?

Nie som expert na tento podnikateľský model. Existuje mnoho projektov, ktoré sa snažia vrátiť materiálom druhý život, mnohé z nich sú stále pilotné, niektoré priamo v Holandsku. Otázkou je, či sa budú rozširovať. Je tiež otázkou, či sú ľudia ochotní veci si len prenajať a nevlastniť ich. Nahrávala by tomu rýchlosť, ktorou sa dnes mení móda.

Na Slovensku fungujú second handy, kde si ľudia kupujú oblečenie z druhej ruky. Je to lepšie ako holandský model prenajímania oblečenia?

Bolo by potrebné to zanalyzovať. Z môjho pohľadu je však lepšia alternatíva oblečenie si požičať, pretože v takom prípade bude znova využité.