Francúzska expertka: Zálohovanie má zmysel, len ak sa PET fľaše opätovne použijú

Anne-Fleur Hug pred parížskym sídlom Zero Waste France. [EURACTIV/Pavol Szalai]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Spotreba bez odpadu. Utópia?

Z dlhodobého hľadiska možno znovu naplniť až 100 percent plastových fliaš. Systém vratných záloh však treba uplatniť na maximum obalov vrátane kartónových, odporúča odborníčka zo Zero Waste France ANNE-FLEUR HUG.

Anne-Fleur Hug pôsobí v organizácii Zero Waste France ako expertka pre plastový odpad a zálohovanie.

Francúzska vláda schválila návrh zákona o obehovom hospodárstve, ktorý počíta aj so zálohovaním podobne ako na Slovensku. Na jeseň o ňom bude rokovať parlament. Francúzska novela je zatiaľ vágna, ide však podľa vás v princípe o dobrý nápad?

Áno, je vágna. Vláda k zálohovaniu vytvorila riadiaci výbor, ktorý svoje odporúčania predloží na konci septembra. Zatiaľ nám chýbajú detailnejšie informácie, aby sme sa dokázali vyjadriť. Zostávame obozretní v niekoľkých bodoch. Prvým je, že zmyslom zálohovania by malo byť opätovné použitie. Obaly by mali byť zozbierané, umyté, znovu naplnené a opätovne použité. Existujú veľa iniciatív v tomto smere napriek mnohým technickým, regulačným a legislatívnym prekážkam. Vláda môže veľa urobiť pre to, aby prekážky odstránila. Ak sa zákon obmedzí len na PET fľaše a plechovky a len na recykláciu, nebudeme súhlasiť.

Prečo?

Zákon zakotvuje hierarchiu narábania s odpadom. Recyklácii predchádza obmedzenie tvorby odpadov a opätovné použitie. Zero Waste France sa 20 rokov sústredí na to, aby sme neplytvali surovinami a zdrojmi pre výrobu nových produktov. Až 50 percent plastov sa vo Francúzsku spotrebuje na výrobu obalov a až 50 percent obalov je iba jednorazových. Prioritou je obmedziť jednorazové použitie.

Zálohovanie PET fliaš, zákaz ničenia nového tovaru, odpadová polícia. Francúzsko robí ekologický obrat

Ambiciózny francúzsky odpadový zákon prichádza so systémom vratných záloh aj zákazom vyhadzovania nepredaných výrobkov. Obce sa obávajú narušenia triedenia ostatných obalov, mimovládky príliš vágnych ustanovení.

Akú časť plastových fliaš možno podľa vášho odhadu opätovne použiť?

V dlhodobom horizonte môžeme cieliť 100 percent.

To by prakticky znamenalo zastaviť výrobu plastových fliaš.

Áno. Mnohé krajiny sú v tomto ďalej, ale aj vo Francúzsku sa opätovne využívajú fľaše na vodu alebo sladké bublinkové nápoje v sektore kaviarní, reštaurácií a hotelov. Vedia to robiť, treba však odstrániť prekážky, napríklad nespravodlivú konkurenciu jednorazových produktov.

Výrobcovia neplatia skutočné náklady za dopad plastov na životné prostredie. Systémy opätovného použitia majú problém presadiť sa, lebo na začiatku treba vybudovať infraštruktúru a investovať. Keď je však už vybudovaná, systém opätovného použitia je lacnejšou alternatívou. Vo francúzskom regióne Alsasko sa podarilo zachovať systém opätovného použitia sklenených fliaš aj vo veľkých obchodoch. Najúspešnejší predajca piva v Alsasku, Meteor, má dva typy fliaš: opätovne použiteľné a jednorazové. Keďže už vybudoval infraštruktúru, napĺňanie už použitých fliaš ho vychádza lacnejšie ako platiť za výrobu nových.

V akých ďalších bodoch budete obozretní?

Celkové fungovanie systému a zodpovednosť jednotlivých aktérov. Zvlášť miestne samosprávy vo veľkom investovali do triedeného zberu. Treba sa vyhnúť tomu, aby sme stratili najlepšie zhodnotiteľné suroviny.

Práve PET fľaše sú najlepšie zhodnotiteľné suroviny. Ako možno zabrániť tomu, aby bol systém zberu podfinancovaný po ich vyňatí?

Zistiť to je presne úlohou riadiaceho výboru pre zálohovanie, ktorý sa bude pýtať na názor jednotlivých aktérov. Je veľmi dôležité, aby bolo zálohovanie skoordinované so všetkými, ktorí sú súčasťou hodnotového reťazca.

Sólymos dúfa vo vyššiu recykláciu, obchodníci ďalej bojujú proti zálohovaniu

Envirorezort a zväz obchodu sa zhodujú, že treba vylepšiť systém separovaného zberu. Kým štát sa spolieha aj na zálohovanie PET fliaš, zástupcovia súkromného sektoru ho považujú za „nehoráznosť a nezmysel“.

Je však podľa vás možné, aby fungovali dva paralelné systémy zberu bez toho, aby bol zber komunálneho odpadu podfinancovaný?

Áno, zvlášť, ak budeme inovovať. Existujú krajiny, ktoré zálohujú a dokážu šetriť v samosprávach – či už vďaka nižším nákladom na čistenie ulíc alebo na vývoz komunálneho odpadu.

V princípe teda so zálohovaním súhlasíte, zostávate však obozretní v niekoľkých bodoch?

Áno, sme za, ak bude systém od začiatku podporovať masívne opätovné využívanie. V Nemecku a vo Fínsku, ktoré sa často dávajú za príklad zálohovania, síce podiel zberu dosiahol 90 percent, kleslo však množstvo opätovne použitých obalov. Produkcia plastových fliaš sa zvýšila. Ide o nežiadúce dôsledky.

Máte odhad nákladov na zálohovanie vo Francúzsku?

Nie, ten musí urobiť riadiaci výbor. Združenie predajcov nápojov urobilo odhad, týka sa však len plastových fliaš. Bol preto veľmi kritizovaný.

Aké materiály by podľa vás mali byť zálohované?

Zálohovanie predovšetkým netreba obmedziť na plastové fľaše a plechovky. Znamenalo by to ich zvýhodnenie a zvýhodnenie jednorazového použitia. Od začiatku treba zahrnúť viacvrstvové (kartónové) obaly, ako aj opätovne použiteľné a jednorazové sklenené fľaše. Ak sa už má systém zmeniť, treba to urobiť premyslene a ambiciózne.

Ako možno zabrániť tomu, aby po vyňatí týchto obalov zostali v triedenom zbere len ťažko recyklovateľné materiály, ktoré dnes sčasti končia v spaľovniach alebo na skládkach?

Treba sa opýtať, či sa jednorazové a ťažko recyklovateľné obaly oplatí zachovať. Či netreba na trhu zaviesť povinnosť ekodizajnu pre obaly. Nie je normálne, že len polovica jednorazových obalov je dobre recyklovateľných, štvrtina je ťažko recyklovateľných a pre zvyšnú štvrtinu neexistujú recyklačné technológie. Treba sa opýtať, či túto polovicu obalov netreba zakázať alebo motivovať trh, aby ich nepoužíval. Nie je normálne, že producenti môžu vyrobiť obaly bez toho, aby riešili čo bude po skončení ich životnosti.

Vodák s PET kajakom: Na niektorých dunajských plážach je veľa plastových fliaš

Recyklácia je dobrý začiatok, ale jediná možná cesta je obmedzenie množstva odpadu, hovorí TOMÁŠ ŠČEPKA. Najväčším problémom pre životné prostredie sú podľa neho nerecyklovateľné plasty. 

Jedným riešením je teda zastaviť používanie ťažko recyklovateľných alebo nerecyklovateľných obalov. Je riešením aj vyššia platba od spotrebiteľa výrobcovi, aby dokázal obaly recyklovať?

Tu treba dávať pozor. Snaha musí existovať na všetkých úrovniach spoločnosti. Ak musia spotrebitelia uprednostňovať zálohy a opätovné použitie, výrobcovia musia samozrejme tiež prevziať zodpovednosť. Musia zvážiť spôsob výroby a investície. Nedávno došlo vo Francúzsku k veľkým investíciám do výrobných liniek na jednorazové plasty namiesto kapacít na recykláciu a opätovné použitie. Náklady nemôže niesť len spotrebiteľ. Práve dnes nesie ako daňový poplatník náklady za ťažko recyklovateľné a nerecyklovateľné odpady. Miestne samosprávy ich totiž premietajú do poplatkov a daní za odpady.

Vo Francúzsku sú za triedený odpad zodpovedné obce?

Obce sú zodpovedné za zber a triedenie odpadu, nie však za celé financovanie. Finančnú pomoc dostávajú od takzvaných ekoorganizmov, do ktorých prispievajú výrobcovia v závislosti od výrobkov uvedených na trh a na základe princípu „znečisťovateľ platí“.

Kedy by mohlo zálohovanie vo Francúzsku začať?

Dúfam, že to bude čo najskôr, ak bude jeho súčasťou opätovné použitie. Vláda cieli na roky 2021 až 2022, každopádne musí dodržať európsku smernicu (ktorá zakotvuje cieľ vyzbierať 90 percent plastových fliaš v roku 2029 – pozn. red.).

V roku 2016 bol európsky priemer recyklácie plastových obalov 42 percent, na Slovensku to bolo 52 percent. Francúzsko ich recyklovalo podľa Eurostatu len 26 percent. Ako je to možné?

Až polovica plastových obalov je ťažko recyklovateľná alebo nerecyklovateľná. Ďalším dôvodom je veľmi okrajová dostupnosť triedeného zberu v uliciach. Keď sú ľudia vonku alebo v kancelárii, majú k nemu veľmi malý prístup. Aj v parížskom metre len jeden (zmesový) typ nádob. Keďže sa veľmi zvýšila spotreba obalov mimo domácnosť, vyhadzujú ich ľudia do verejných košov. Pre miestne samosprávy je to obrovský problém. V Nemecku majú vo verejnom priestore oveľa viac košov na triedený zber.

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Aké je vaše celkové hodnotenie návrhu zákona o obehovom hospodárstve?

Na jednej strane rozširuje rozšírenú zodpovednosť výrobcov na cigaretové ohorky, športové výrobky, alebo stavebníctvo. Na druhej strane sa veľmi málo zaoberá plastovým odpadom. Mnoho ustanovení treba spresniť, čo bude úloha dekrétov. Veľmi teda bude záležať na uplatňovaní zákona.

Francúzsko zažilo škandál Amazonu, keď novinári zistili, že firma vyhadzuje úplné nové produkty, pretože sa nepredali. Zákon má byť svetovou premiérou v zákaze ničenia nepredaných produktov. Je návrh dostatočne silný?

Zákon zakazuje ničenie nepredaného tovaru. Ak je však zrecyklovaný, neznamená to, že bol zničený. S tým nesúhlasíme. Zákon musí umožniť opätovné použitie týchto výrobkov. Ich výroba a distribúcia si vyžaduje veľa surovín a zdrojov.

Niektorí spotrebitelia vyzývajú na bojkot Amazonu. Súhlasíte?

My sa snažíme hlavne propagovať malých a zodpovedných výrobcov a podnikateľov. Vyzývame na alternatívy. Nedávno sme spustili kampaň #NičNové (#RienDeNeuf). Vyzýva k tomu, aby sme sa zamysleli pred nákupom, či je výrobok naozaj nevyhnutný. Ak áno, potrebujem ho pravidelne alebo si ho môžem prenajať či požičať? Alebo môžem opraviť niečo, čo už mám? Ak ho naozaj potrebujem pre seba, môžem ho kúpiť z druhej ruky? Ak musím kúpiť nový výrobok, mala by som zvážiť etický prístup. Ak si pred nákupom na Amazone položím všetky tieto otázky, môžem sa mu pravdepodobne ľahko vyhnúť.

Partneri

NATUR-PACK