Hana Nováková: Obávam sa odpadovej krízy

Hana Nováková [ENVI-PAK]

Výkupné ceny odpadu sú tak nízke, že sa dostávajú na hranicu krízy, ktorej asi štát nezabráni, varuje HANA NOVÁKOVÁ, šéfka ENVI – PAK. Dôvodom je, že Ázia postupne zatvára svoje trhy.

Hana Nováková je predsedníčkou predstavenstva a generálnou riaditeľkou organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI – PAK. OZV na Slovensku zabezpečujú a financujú triedený zber komunálneho odpadu s výnimkou zmesového odpadu.

V rozhovore sa dozviete

  • či sa naozaj zlepšuje zber triedeného odpadu na Slovensku,
  • na cenách ktorých výrobkov sa prejaví ich recyklovateľnosť,
  • ako sa môže na Slovensku prejaviť odpadová kríza,
  • kde je cesta pre zvýšenie recyklácie na 50 percent.

Spolupracujete s obcami a výrobcami. Vyplýva z vašich informácií z terénu, že množstvo recyklovaného odpadu sa na Slovensku v posledných rokoch naozaj zvyšuje?

Áno. Spolupracujeme s približne polovicou miest a obcí na Slovensku. A z našich čísel a cieľov, ktoré máme ako organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) stanovené, vyplýva, že triedený zber rastie. Aj ministerstvo životného prostredia vo vyhodnotení Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2016-2020 zistilo, že v našich štyroch triedených zložkách – papier, sklo, plast, kovy – vzrástol triedený zber o 48 percent medzi rokmi 2016 a 2017. Je pravda, že zásadne narástli kovy. Ale aj keď kovy vyjmeme, bol nárast triedenia v ostatných zložkách vo výške 17 percent.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) nedávno uviedol, že lepšia štatistika za rok 2018 sa dá pripísať najmä kvalitnejšej evidencii kovov. Medziročne došlo k zvýšeniu množstva recyklovaných kovov z 220 tisíc na 347 tisíc ton. IEP to označil za hlavný dôvod zvýšenia recyklácie komunálneho odpadu z 30 na 36 percent. U ostatných zložiek došlo k nárastu maximálne 30 tisíc ton.

Hoci OZV platia v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov triedený zber v obciach až od roku 2016, už v minulosti sme ho sčasti pokrývali. Informácie z viac ako polovice slovenských obcí máme od roku 2009 – 2010. V minulosti to tak nebolo, ale dnes už obce chápu, že je ich povinnosťou s nami zdieľať dáta. Pracujeme na tom, aby sa evidencia zlepšila a aby aj obce mali realistické čísla. Ich poplatky za skládkovanie sa totiž odvíjajú od množstva vytriedeného odpadu. Správna evidencia je dnes už aj v záujme obcí.

Lepšie čísla  triedeného zberu však určite nie sú spôsobené len lepšou evidenciou. Vidíme to na kontajneroch, ktoré sa nám prepĺňajú. Rozširujeme a intenzifikujeme sieť triedeného zberu.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Sme ešte ďaleko od toho, aby štatistika zodpovedala realite alebo je už systém zberu údajov blízko dokonalosti? V niektorých obciach sa formuláre stále vypĺňajú rukou.

Zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016 sa všetky obce dostali pod dohľad OZV a každý dbá na správnosť evidencie. Samozrejme nemôžeme vylúčiť ľudský faktor. Keď bude fungovať celoslovenský informačný systém pre odpady, budeme mať možnosť evidenciu triedeného zberu z obcí kontrolovať lepšie. Presnosť dát je však už dnes vo vysokom štádiu.

Hovorím len o našich zložkách, nie o bioodpade. Snažíme sa obce motivovať, zatiaľ však neexistuje metodika evidencie bioodpadu. A práve v ňom je veľký potenciál na to, aby sa splnil európsky cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020.

Novela zákona o odpadoch, ktorá je momentálne v Národnej rade SR v druhom čítaní, ruší väčšinu výnimiek pre zber bioodpadu. Hodnotíte ju pozitívne?

Jednoznačne.

Výnimky sa postupne zrušia medzi rokmi 2021 a 2024. Malo to byť skôr?

Malo by sa vyjadriť Združenie miest a obcí Slovenska. Neviem posúdiť, ako sú obce pripravené. Avšak takéto opatrenie bez zásadných výnimiek malo byť už dávno zavedené. Len tak dokážeme dospieť k zberu a recyklácii 50 percent komunálneho odpadu. Ostatné zložky už nemajú taký vysoký potenciál.

Vďaka systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, kde títo hradia zber triedených zložiek, sa mali obciam uvoľniť prostriedky na zmesový odpad a bioodpad. Viete potvrdiť, že sa to skutočne stalo?

Od roku 2016, keď sme na seba prevzali náklady za triedené zložky, som nepočula o žiadnej obci, ktorá by znížila poplatky za zmesový komunálny odpad. Za uvoľnené peniaze obce zavádzali zber bioodpadu.

PET fľaše sú čerešničkou na torte

Novela zákona zavádza aj ekomoduláciu, čo znamená, že cena výrobkov by sa mala odvíjať od ich recyklovateľnosti. Ako to bude fungovať v praxi?

Na 99,9 percenta sa ekomodulácia týka plastov. Väčšina plastových výrobkov je vyrobená z viacerých typov plastov. Je ľahké recyklovať samotné PET fľaše. Ale ak je na nich napríklad reklamný rukáv z PVC, je to ťažšie. Ekomodulácia má motivovať výrobcov, aby čo najviac zjednodušili život odpadu. My ako OZV by sme mali určovať poplatky výrobcom podľa toho, ako sme v našich podmienkach schopní zbierať, triediť a recyklovať konkrétne výrobky. Pre nadnárodných výrobcov je dôležité, aby v Európe fungovali rovnaké pravidlá. Keď nejaký výrobca urobí pozitívny krok k životnému prostrediu napríklad v Rakúsku, mal by byť pozitívne hodnotený aj na Slovensku. Zmena technológie totiž znamená investície.

Mala by ekomodulácia fungovať na celoeurópskej úrovni, aby sa výrobcom oplatili investície do zmeny balenia? 

Áno. Malo by to viesť k investíciám do hľadania nových možností balenia aj prostredníctvom výskumu a vývoja s dôrazom na recyklovateľnosť obalov. O obaloch niektorí hovoria, že sú zlé. Lenže keď sme ešte nevedeli napríklad vákuovo baliť mäso, pokazilo sa do troch dní. Takto vydrží možno týždeň.

Hodnotíte slovenskú legislatívnu úpravu pozitívne?

Určite. Na zavedenie ekomodulácie sa pripravujeme. Dôležité však bude, aby pre všetky OZV platili rovnaké pravidlá. V Česku je iba jeden hráč, ktorý bude ekomoduláciu implementovať, a nikto jeho prístup nemôže použiť v konkurenčnom boji. Keď sa napríklad povie, že zelené sklo má pozitívne dopady na životné prostredie, nemôže jedna OZV súhlasiť a druhá nie.

Prenesie sa ekomodulácia do cien pre spotrebiteľov?

Akékoľvek ceny, ktoré platí výrobca, sa prenesú do cien pre spotrebiteľov. Na druhej strane zatiaľ stále platí, že obal predáva. Je to teda aj o výchove a vzdelávaní spotrebiteľa, či chce svojím životným štýlom chrániť životné prostredie.

Euroúradníci navrhujú zjednotenie triedenia odpadu a šrotovné pre staré mobily

Separovaný odpad by mal byť v celej Európe rovnako označený, staré prenosné telefóny by sa mali vykupovať a malo by vzniknúť právo na opravu, odporúčajú experti Európskej komisie.

Novela zákona tiež obmedzuje jednorazové plasty. Dôjde podľa vás k obmedzeniu používania jednorazových výrobkov alebo budú plasty len nahradené inými jednorazovými materiálmi?

Výrobca sa vždy snaží o to, čo je preňho ekonomicky výhodné. Niektorí sa naozaj snažia nahradiť jednorazové výrobky a obaly opakovane použiteľnými. Ale napríklad opakovane použiteľné vatové tyčinky do uší by zrejme spotrebiteľ neakceptoval. Uvidíme, čo život prinesie.

Na Slovensku sa od roku 2022 zavádza zálohovanie. Triedenie komunálneho odpadu zvýši o pol percenta, ide teda o dosť drahý spôsob zvýšenia zberu. Na druhej strane platí, že krajiny so zálohovaním majú veľmi vysokú mieru zberu PET fliaš, zatiaľ čo v ostatných krajinách je oveľa nižšia. Je ENVI – PAK so zálohovaním zmierený a už len vyhodnocuje dopady?

Áno, toto je približne náš postoj. V tejto otázke sme vyslovene neutrálni. Uvidíme, či sa očakávaný cieľ naplní. Nám zo žltých kontajnerov (na obaly a plasty) zmizne najlukratívnejšia zložka. PET fľaše sú takzvanou čerešničkou na torte. Bude pre nás dosť ťažké v najbližších dvoch rokoch budovať infraštruktúru triedeného zberu za účelom jeho intenzifikácie, ako nám to prikazuje zákon. Zberové spoločnosti z toho nie sú nadšené, pretože sa už teraz musia pripravovať na to, že v roku 2022 sa časť plastov – PET fľaše – zo systému triedeného zberu stratia. Teraz vývoz zintenzívňujeme napríklad častejším vyprázdňovaním kontajnerov. V individuálnej bytovej výstavbe to riešime najmä vrecami.

Očakávate, že zálohovanie sa veľmi prejaví na financovaní zberu a recyklácii plastov?

Určite sa prejaví.

Viete to vyčísliť?

Robili sme si interné analýzy, ale nerada by som špekulovala. Uvidíme, aké budú výkupné ceny materiálov v roku 2020. Momentálne trh padá. Ceny významne klesajú v prípade plastov aj papiera. Obávame sa, že budúci rok príde kríza v odpadovom hospodárstve podobná tej v roku 2009.

Štát kríze asi nezabráni

Čo by kríza konkrétne znamenala?

Ceny materiálov môžu padnúť na nulu, prípadne až pod ňu, takže by sme museli dotovať recykláciu materiálov. Výrobcom sa môže oplatiť vyrábať z iných materiálov – z dovozu alebo z pôvodnej suroviny – ako zo spracovaného odpadu.

Ako si vysvetľujete pokles cien?

Ázia postupne zatvára svoje trhy pred dovozom odpadu.

Ako sa kríza prejaví?

V kontajneri sú rôzne typy plastov či papiera. Tie dotrieďujú zberové spoločnosti na dotrieďovacej linke – na Slovensku zväčša manuálne. Potom ide odpad do lisov, z ktorých vyjdú balíky. Tie by mali odobrať recyklátori. Keď ich však nechcú vziať, je to problém. Výrobcovia totiž musia splniť limity. Ďalším problémom je, že čím dlhšie balíky stoja, tým sú ich ceny nižšie. Odpad sa postupne rozkladá, čím sa znehodnocuje. Balíkov sa preto potrebujeme čo najskôr zbaviť.

Lenže, ak cena druhotnej suroviny u recyklátora klesne, povedzme, z dvesto eur na sto eur za tonu, tak ten rozdiel bude pri financovaní triedeného zberu v obciach chýbať. S výnosmi z druhotnej suroviny sa totiž v systéme ráta. K takémuto poklesu cien môže prísť napríklad vtedy, ak sa výrazne zníži odbyt výrobkov z recyklátu, alebo klesne cena primárnej suroviny a recyklátorovi sa neoplatí vyrábať z druhotných surovín. Keď sa systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov zavádzal, snažili sme sa ministerstvo presvedčiť, aby motivovalo výrobcov používať výrobky z recyklátu, ako je napríklad recyklovaný papier.

Európsky trh s recyklovaným papierom je v kríze

V dôsledku čínskeho zákazu dovozu sa v Európe hromadí zberový papier a jeho ceny výrazne klesli. Situácia sa pravdepodobne zlepší až o niekoľko rokov.

Môže takto štát kríze zabrániť?

Štát kríze asi nezabráni. My materiál nemusíme predávať len na Slovensku, ale kdekoľvek vo svete, hoci sú s tým spojené dodatočné náklady na prepravu.

Je kríza reálna možnosť?

Výkupné ceny sú tak nízke, že sa dostávajú na hranicu krízy.

Nedávno ste zverejnili štúdiu o možnostiach zvýšenia recyklácie. Aké kroky treba urobiť, aby sa Slovensko dostalo na 50-percentnú hranicu do roku 2020, a potom recykláciu aj ďalej zvyšovalo?

Boli už prijaté nejaké opatrenia, ale nepostačujú. Ďalej by sa mali zvyšovať skládkovacie poplatky, ktoré sú u nás polovičné oproti Českej republike. Tá pritom triedi lepšie. Zatváranie skládok nespĺňajúcich technické európske normy tiež prinúti trh k zvýšenej recyklácii. My musíme intenzifikovať zber. Štandardy zberu, ktoré zaviedol zákon, je pre nás výborný nástroj pre vytvorenie dostatočného priestoru pre triedenie v obciach. Ak ľudia triedia doma, a potom nemajú odpad kam vyhodiť, sú demotivovaní. Z našich výpočtov vyplýva, že triedenie musíme zvýšiť medzi rokmi 2019 a 2020 o 32 percent. To je veľa. Platí to pre každú obec. Ak dnes nejaká obec triedi 70 percent odpadu, každé ďalšie navýšenie je už ťažké.

Vo vašej štúdii sa píše, že v záujme zvýšenia recyklácie na 50 percent treba do roku 2020 zvýšiť množstvo triedeného zberu o 400 tisíc ton. Asi polovicu z toho tvorí bioodpad. Je to vôbec možné? Predstavitelia envirorezortu už v minulosti priznali, že Slovensko zrejme 50-percentný cieľ nesplní.

V ENVI – PAK o tom sami diskutujeme. Je pravdou, že naše zložky idú významne hore. Hrozba pokút núti OZV k dosahovaniu cieľov zberu. Za ENVI – PAK môžem povedať, že sme blízko k splneniu 50-percentného cieľa. Keby to tak ďalej pokračovalo bez zásahov zvonku, ktoré nevieme ovplyvniť, sme si istí, že ciele splníme. Zber bioodpadu, kde je veľký potenciál, sa však začal rozbiehať až nedávno a my naň nemáme žiadny vplyv.

Môže zvyšovanie recyklácie spomaliť kríza, ktorú ste spomínali?

Áno, veľmi významne. Ak klesne cena surovín, budeme musieť zozbierať viac financií od výrobcov, aby sme pokryli náklady triedeného zberu a následnej recyklácie.

Mohlo by to znamenať vyššie ceny pre spotrebiteľa?

Pravdepodobne áno.

Triedenie sa musí stať životným štýlom

Vaša štúdia hovorí o potrebe dodatočných investícií do triedených zložiek (bez bioodpadu) roku 2020 vo výške 44,5 milióna eur. Odkiaľ tieto peniaze prídu?

Prídu od výrobcov, teda v konečnom dôsledku od spotrebiteľa.

Ale zvýšené náklady predsa len nútia výrobcov rozmýšľať nad obalmi. Už dnes u nich vidíme trend znižovať ich množstvo, napríklad počet vrstiev na jednom výrobku. Vývoj ide vpred.

Kam by mali smerovať investície?

OZV by mali investovať najmä do intenzifikácie triedeného zberu prostredníctvom dodatočných kontajnerov alebo vývozov, aby mohol občan komfortne triediť. Veľa dodatočných nákladov si vyžaduje dotrieďovanie. Je tým drahšie, čím viac zložiek sa dotrieďuje. Na druhej strane aj vytriedený plastový odpad má vyššiu hodnotu, ako keď je zmiešaný.

Financie treba investovať aj do osvety. Triedenie sa musí stať životným štýlom, zvykom ako umývanie zubov. Nie je jednoduché o tom ľudí presvedčiť, hlavne v oblastiach, kde sa boria s pokrývaním základných životných potrieb a kde sa PET fľaše využívajú napríklad na vykurovanie.

ENVI-PAK: Triedený zber sa musí zintenzívniť, výrobcovia by mali platiť viac

Pre splnenie cieľa recyklovať 50 percent komunálneho odpadu v roku 2020 je potrebné vytriediť o 165 tisíc ton viac ako dnes.

Na Slovensku prebieha v odpadovom hospodárstve krutý konkurenčný boj. V štúdii odporúčate štátu lepšie vymáhanie platných pravidiel. Je na trhu OZV veľa hráčov, ktorí ich porušujú a nie sú za to trestaní?

Nerada by som sa k tomu vyjadrovala. Mohlo by to byť vnímané ako ohováranie konkurentov. Nič dobré by to neprinieslo.

Ste jedným z dominantných hráčov na trhu a nesiete zodpovednosť za jeho stav. Máte pocit, že niekedy kritika cenového dumpingu smeruje aj na vás?

Sme významným hráčom na trhu, náš trhový podiel je asi 48 percent. Takže čokoľvek sa o trhu povie, dotýka sa nás to. Výrobcom, s ktorými úzko spolupracujeme, sa snažíme priniesť odbornosť. Raz za štvrťrok s nimi komunikujeme o tom, ako sa plnia ich povinnosti. Oni našu profesionalitu vnímajú. Zákon dodržiavame do bodky. Ak si nie sme znením zákona istí, konzultujeme ho s ministerstvom. Niekto možno hľadá cesty, ako sa to dá robiť lacnejšie, ale to je podľa nás len dočasné. Naším cieľom je poskytovať komplexné služby výrobcom v dlhodobom horizonte, aby sme tu boli o dva, desať, aj dvadsať rokov. Naši akcionári jednoznačne trvajú na tom, aby sme boli spoločnosťou s dlhodobou víziou. Sú vlastníkmi ENVI – PAK, a tak ide aj o ich dobré meno. Keďže sme medzinárodne aktívni, je pre nás dôležité byť transparentní a garantovať výrobcom plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona.

Partneri

NATUR-PACK