Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch

Letenky za 10 eur nie sú klimaticky zodpovedné, hovorí Martin Hojsík. [EURACTIV/Štefan Bako]

Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť, hovorí europoslanec MARTIN HOJSÍK. Slovensko podľa neho nepotrebuje nové spaľovne odpadu ani nové jadrové elektrárne.

Martin Hojsík je europoslancom Progresívneho Slovenska v liberálnej frakcii Obnovme Európu. V minulosti pôsobil ako aktivista Greenpeace, naposledy sa venoval najmä ochrane zvierat.

V rozhovore sa dozviete,

  • ako sa cíti v jednej frakcii so stranou Andreja Babiša,
  • aké sú jeho tri priority v Európskom parlamente,
  • čo je podľa neho kľúčom v boji proti skládkovaniu,
  • čo sa dá robiť s letenkami za 10 eur,
  • prečo si myslí, že tretí reaktor v Mochovciach by vo Francúzsku nepovolili,
  • či vylučuje návrat na Slovensko, ak bude jeho strana vo vláde.   

Od Ursuly von der Leyen ste očakávali „jasné záväzky v … predchádzaní tvorbe plastového odpadu“ a „veľkú reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky“. O ničom z toho sa kandidátka na šéfku Európskej komisie vo svojom prejave v Európskom parlamente nezmienila. Podporili ste ju napriek tomu? 

Dostali sme od nej program Komisie na papieri, v ktorom bolo viac v oblasti životného prostredia. Bola tam snaha zmeniť k lepšiemu poľnohospodársku politiku, chýbala tam ochrana zvierat. Je na čom pracovať, ale to, k čomu sa zaviazala, je krokom vpred. Z frakcie ľudovcov je to najviac, ako sme mohli dostať. Teraz sa sústredíme na to, aby sa kandidáti a kandidátky na komisárov a komisárky vedeli postaviť k svojim úlohám. Ich jednotlivé vypočúvania budú nesmierne dôležité. Chceme k tomu, ako aj ku schvaľovaniu Komisie ako celku, zodpovedne pristupovať vo frakcii, aby budúce návrhy zákonov od Komisie boli dostatočne silné.

Hlasovali ste napokon za von der Leyen?

Áno.

Šefčovič ako eurokomisár urobil pokrok

Mal by Maroš Šefčovič opäť zastávať portfólio energetika a klíma, ako to robil doteraz vo funkcii podpredsedu Komisie?

Neviem to jednoznačne zhodnotiť. Závisí to od viacerých faktorov vrátane toho, kto budú ďalší kandidáti.

Bol by dobrým kandidátom na tento post?

Ťažko sa mi to hodnotí jednoznačne. Došlo k istému pokroku. Očakával by som ešte radikálnejší alebo intenzívnejší prístup k problematike hroziacej klimatickej katastrofy. Aby sme viac tlačili zelený reštart nielen v energetike, ale v celej spoločnosti – priemysel, poľnohospodárstvo…

Takže na tomto poste by ste si ho vedeli predstaviť, keby dal jasné záväzky v klimatickej politike?

Nevylučujem to.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Bol dobrým eurokomisárom?

Sú veci, ktoré sa mu podarilo dosiahnuť. Napríklad ťahal dopredu iniciatívu o batériách. Strategickú úlohu zohral pri riešení plynovej krízy. Snažil sa, aby Európa nenechala Ukrajinu osamote. To je veľmi dôležité, pretože Ukrajina je náš významný a blízky partner. Považujem ju za jednu veľmi priateľskú krajinu hneď vedľa nás. Na druhej strane sme už aj za minulej Komisie mohli dosiahnuť oveľa viac, čo sa týka transformácie energetiky.

Niektorí mu vyčítajú, že netlačil na potrestanie Slovenska za dotácie do výroby elektriny z uhlia.

Ďakujem za pripomenutie. Toto je jedna z vecí, kde mám kritický pohľad. Tlak Komisie skrátil obdobie podporovania výroby elektriny z domáceho uhlia. Rok 2023 je skôr ako 2030. Nemyslím si, že Slovensko treba potrestať a požadovať vrátenie dotácií. Lepšie by bolo, keby obdobie povolených dotácií do výroby elektriny z uhlia bolo omnoho kratšie. Argument stability siete je zástupný. Tvrdiť, že stabilitu garantuje elektráreň, ktorá je tretinu roka vypadnutá, je absurdné. Táto elektráreň tiež bude potrebovať investície za desiatky miliónov eur, na ktoré sa budeme musieť poskladať my, daňoví poplatníci v roku 2021, aby mohla spĺňať normy na znečistenie ovzdušia. V roku 2021 sa mohla skončiť nielen podpora, ale aj výroba elektriny z uhlia v nováckej elektrárni.

Medzi Orbánom a Babišom je zásadný rozdiel

Venujme sa ešte chvíľu veľkej politike. Český premiér Andrej Babiš je podozrivý z konfliktu záujmov aj neoprávneného čerpania eurofondov. Protesty Čechov proti sebe zosmiešnil, audit Európskej komisie označil „za útok a pokus o destabilizáciu Českej republiky“. Jeho firmy sú navyše pestovateľom repky olejnej na pre energetické účely na veľkej škále, proti čomu bojujete. Ako sa s ním cítite vo frakcii Obnovme Európu?

Vo frakcii nie som s Andrejom Babišom, ale s poslancami za jeho stranu ANO. Vedieme dialóg. Sedím vedľa jedného z nich na frakčných mítingoch, lebo to tak abecedne vychádza. Nezhodneme sa na všetkom, ale to platí aj pre ďalších členov frakcie. Sú v nej rôznorodé názory, ale je to o tom, aby sme sa navzájom snažili presviedčať a posunúť Európu dopredu.

Európska ľudová strana (EPP) sa snaží vysporiadať s Viktorom Orbánom. Nemali by to urobiť aj ALDE a frakcia Obnovme Európu?

Nejdem obhajovať Andreja Babiša a dianie v Českej republike, ale je tam zásadný rozdiel. Napriek veľmi vážnym podozreniam, ktoré treba vyšetriť a vyvodiť dôsledky, nedochádza v Česku k tomu, k čomu dochádza v Maďarsku a Poľsku, teda k potieraniu základných demokratických inštitúcií. V Maďarsku dochádza k vážnym zásahom do fungovania právneho štátu. Podobné je to so súdnictvom v Poľsku. Proti obom krajinám je vedenie konanie podľa článku 7, a to sa v Českej republike nedeje. Keby sa začalo konanie podľa článku 7, aj frakcia sa úplne inak postaví k členstvu kolegov z ANO.

Tlačili by ste v tomto prípade aj vy na nejakú formu sankcií?

Ako frakcia sme prijali uznesenie, že nepodporujeme kandidátov na funkcie v Európskom parlamente z vládnych strán z krajín, voči ktorým je vedené konanie podľa článku 7. Ja by som teda rozhodne podporil, aby sme podobné opatrenia urobili voči kolegom z ANO, pretože by to boli veci, ktoré nie sú v súlade s právnym štátom. To je dôležitá línia a keď ju prekročia, majú problém.

Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Nepredstavuje Andrej Babiš všetko, čo vy a vaša strana kritizujete? Repku olejnú som už spomínal, je tu tiež spochybňovanie občianskych protestov či potreby boja proti klimatickým zmenám. Nie je pre vás jeho strana ako jeden z vašich najbližších politických partnerov problémom?

Nenazval by som ho jedným z našich najbližších politických partnerov. Už dlhodobo zdôrazňujeme, že vyšehradská štvorka v súčasnom zložení nie je to najlepšie pre Slovensko práve pre to, ako sa správajú ostatné krajiny V4. Vrátane Česka, ktoré vedie ANO s Andrejom Babišom na čele. Slovenská republika potrebuje hľadať spojencov v regióne, ale aj širšie v rámci Európy, ktorí budú mať podobné hodnoty a budú presadzovať podobné veci ako my.

Spolupráca vo V4 by mala zostať na pracovnej úrovni, strategicky sa však musíme posunúť ďalej. Klimatická kríza je jeden z prípadov, v ktorých sa Slovensko posunulo ďalej. Mali by sme využiť tento moment a začať spolupracovať s krajinami, ktoré sú nám bližšie. Toto zatiaľ nerobíme. Dúfam, že keď sa podarí veci zmeniť v marcových voľbách a nová vláda to robiť bude.

Ľudskí by sme mali byť aj k zvieratám

Čo sú tri najdôležitejšie priority, ktoré chcete dosiahnuť za päť rokov v Európskom parlamente?

Je toho veľmi veľa. Konkrétne oblasti, na ktoré sa budem sústrediť, budú závisieť od toho, ku ktorej legislatíve sa dostanem. Určite je pre mňa veľmi dôležitá klimatická kríza, ktorá sa nás veľmi silne týka. Je to široká oblasť, do ktorej spadá všetko od dopravy cez energetiku a priemyselnú transformáciu až po adaptáciu. To sa prelína s ochranou biodiverzity a lesov, ktoré sú dôležité pre ukladanie uhlíka. Nehovoriac o potrebe financovania celej transformácie.

Ste náhradníkom vo výbore europarlamentu pre rozpočet.

Áno, a včera (18. júla) sme posielali pozmeňovacie návrhy k európskemu rozpočtu pre budúci rok. Komisia totiž v návrhu nedodržuje sľub 20 percent na ochranu klímy. Je to 19,7 percenta, znížila niektoré položky. Môj tím pripravil veľmi kvalitné pozmeňovacie návrhy, o ktorých teraz diskutujem s predsedom výboru a koordinátorom frakcie.

Ďalšia priorita?

Cirkulárna ekonomika, ktorá sa týka plastového odpadu a jeho predchádzania, ako aj nebezpečných chemikálií. Ak chceme všetko opätovne používať, bolo by to veľmi ťažké s nebezpečnými chemikáliami. Musíme sa ich zbaviť a nahradiť ich.

Michal Wiezik: V Európskom parlamente chcem byť zdvihnutým prstom

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Nie sú európske normy dostatočne prísne?

Nie. Máme problém s niektorými prípravkami na pestovanie rastlín, s látkami narušujúcimi hormonálny systém, ktoré nespadajú pod princíp povinnej náhrady.

Čo to znamená?

Máme nebezpečnú chemikáliu, ktorá môže spôsobiť rakovinu, narušuje hormonálny systém. Ak existuje bezpečná alternatíva, teda chemická látka s rovnakou funkciou, ktorá však nespôsobuje rakovinu, potom neexistuje dôvod, aby sa nebezpečná látka ďalej používala. Výrobca nenesie náklady za zmarené ľudské životy a za zdravotníctvo. Toto sa však v minulosti neporadilo presadiť a treba to zmeniť.

A vaša tretia priorita?

Biodiverzita, ktorá zahŕňa aj ochranu zvierat. Ak sa tvárime, že chceme byť ľudskí jeden k druhému, mali by sme byť ľudskí aj ku zvieratám v poľnohospodárstve i v bežnom živote. To sa týka obchodovania s ohrozenými druhmi. Snažím sa získať pod seba materiál na túto tému. Je to široká téma, ktorá siaha až po záchranu európskych lesov.

Nepotrebujeme nové spaľovne odpadu

Na konci júna ste sa zapojili do kampane proti novej spaľovni odpadu v Drienove medzi Prešovom a Košicami. Nazvali ste ju „nezmyselným projektom“. Množstvo skládkovaného odpadu na Slovensku stagnuje, spaľovanie za posledný rok pokleslo a predstavuje menej ako desať percent. Nie je skutočným problémom Slovenska skôr skládkovanie ako spaľovanie odpadu?

Skládkovanie je samozrejme problém a veľmi veľký. Je to najhoršie riešenie. Spaľovanie je druhé najhoršie riešenie.

Nie je spaľovanie aj druhé najlepšie riešenie?

Nie je. Pred ním je v odpadovej hierarchii na prvom mieste prevencia vzniku odpadu. Prečo chceme ako krajina prejsť od najhoršieho riešenia k druhému najhoršiemu namiesto toho, aby sme to otočili. Ako môžeme znižovať množstvo odpadov, ktoré tvoríme? Medzi 40 a 50 percentami komunálneho odpadu na Slovensku tvorí biologicky rozložiteľný odpad, ktorý možno kompostovať alebo spracovať anaeróbnou digesciou (proces, v ktorom za prítomnosti vzduchu vzniká bioplyn – pozn. red.). Z tej vzniká metán, ktorý možno využiť ako bioplyn alebo na výrobu elektriny. Toto by nám masívne pomohlo znížiť tvorbu komunálneho odpadu na Slovensku a zároveň vytvárať živiny pre pôdu. Prečo sa ďalej nesústredíme na to, ako masívne zlepšiť recykláciu a separovanie a chceme sa baviť o druhom najhoršom riešení? Už tu máme kapacity na spaľovanie odpadu.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Sú podľa vás dostatočné?

Áno. Musíme sa pozrieť na iné možnosti prevencie vzniku odpadu a až potom na to, čo nám zostane.

Recykláciu nikto nespochybňuje. Otázka je, či spaľovanie nie je akceptovateľným strednodobým riešením. Každoročne vzniknú dva milióny ton komunálneho odpadu, z nich sa recykluje len 600 tisíc ton. Aj keď sa niečo spáli a odčítame 50 percent bioodpadu, stále zostanú státisíce ton, ktoré sa budú skládkovať.

Ak z dvoch miliónov ton zoberieme 800 tisíc ton preč ako bioodpad a ďalších 600 tisíc, čo je súčasná, nedostatočná recyklácia, zostane ešte 600 tisíc. Keby sme rapídne zvýšili recykláciu, množstvo odpadu určeného potenciálne na spaľovanie sa radikálne zníži.

A konkrétne k návrhu spaľovne v Drienove: Je zvláštne, že ju chcú postaviť na hranici prešovského a košického kraja, keď 30 kilometrov odtiaľ už stojí existujúca spaľovňa KOSIT v Košiciach.

Košická spaľovňa je už kapacitne vyťažená.

Podľa dát, ktoré mám, nie je úplne kapacitne vyťažená. Investor sa tvári, že bude zvážať odpad až zo Sabinova. Som zvedavý, ako sa mu podarí zhodnotiť vplyv na životné prostredie. Proces teraz beží. Túto kauzu budem ďalej sledovať.

Letenky za 10 eur nie sú klimaticky zodpovedné

Európska komisia navrhuje nové príjmy európskeho rozpočtu – daň z nerecyklovaného európskeho rozpočtu a časť príjmov z predaja emisných povoleniek. Vy súhlasíte?

Treba hľadať nové príjmy európskeho rozpočtu, ktoré budú priamo príjmami EÚ, čiže nás všetkých. Príjmy na základe nezrecyklovaného plastu nemám ešte dostatočne naštudované. Mali by sme však nájsť nástroj, ktorý bude motivovať k znižovaniu tvorby odpadu. Čo sa týka emisných kvót, dezignovaná šéfka Komisie hovorila o uhlíkovom cle, ktoré je akceptované aj naprieč demokratickými frakciami v europarlamente.

Nová plastová daň ako príjem európskeho rozpočtu? Slovensko súhlasí

V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Slovensko by počas siedmich rokov vyšiel na 381 miliónov eur. Otázne je, z čoho by ho zaplatilo.

Uhlíkové clo je ďalším návrhom na vlastný zdroj európskeho rozpočtu.

Je to ďalší veľký potenciálny príjem európskeho rozpočtu. Platí však, že čím menej uhlíkového cla vyberieme, tým lepšie.

Hovorí sa ešte o dani z leteckého paliva alebo leteniek. Zavádza ju napríklad Francúzsko. Vedeli by ste si ju predstaviť na Slovensku alebo dokonca na celoeurópskej úrovni.

Určite sa to bude riešiť na celoeurópskej úrovni. Je nespravodlivé, že lodná a letecká doprava sú mimo Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS).

Letecká doprava nie je úplne mimo EÚ ETS.

Je však zvýhodnená tým, že neplatí daň z paliva. Keď tankujete auto, platíte daň z benzínu. Keď sa tankuje lietadlo, daň z kerosénu sa neplatí. Tieto veci sú na programe dňa. Myslím, že ich podporím. Nemusí to byť nevyhnutne daň. Ide skôr o to, aby všetko znečisťovanie skleníkovými plynmi bolo podchytené a malo svoju cenu, ktorá bude tlačiť na jeho znižovanie.

Chápem princíp znečisťovateľ platí. Neobávate sa však, že takéto návrhy – či už hovoríme o plastových obaloch alebo leteckom palive – sa premietnu do cien a v konečnom dôsledku ich zaplatia spotrebitelia? Že to možno povedie k vzdoru proti klimatickej politike, ako sme to videli napríklad vo Francúzsku?

Je to o tom, ako veci robíte. Vo Francúzsku došlo k chybe. Ľudia nemajú problém robiť niečo s klimatickou zmenou, musia však mať možnosť napríklad cestovať inak. Musíme omnoho viac budovať zelenú mobilitu. Teraz som videl na facebooku reklamu na letenky za desať eur do Severného Macedónska, čo mi príde ako nie úplne klimaticky zodpovedné. V Severnom Macedónsku som bol, je to krásna krajina, ktorú odporúčam, ale dá sa tam cestovať autobusom.

Spotrebitelia to nemusia nevyhnutne pocítiť, keď budú tlačiť. Nemecký spotrebiteľ nemusí trpieť pre zálohovanie PET fliaš, pretože sú nielen zálohované, ale sa aj opätovne plnia. Firmy dokážu reagovať a znižovať množstvo odpadu alebo emisií, ktoré produkujú. Je na nás, ako ich k tomu dotlačiť. Aby si nepovedali, že nový náklad hodia na spotrebiteľa.

Bezplatné emisné povolenky budú končiť

Vo vplyvnom výbore pre životné prostredie, ktorého ste členom, sa bude riešiť uhlíkové clo. Vy ho podporujete. Zároveň hovoríte o „spravodlivých podmienkach“ pre priemysel. Neobávate sa obchodnej vojny, ktorá by nebola veľmi spravodlivá pre európsky priemysel?

Nespravodlivé voči nášmu priemyslu by bolo, keby sme mu povedali, že musí dodržiavať prísne kritériá, pretože máme len jednu planétu, ale nezaujímalo by nás, že Číňania alebo Američania k nám vyvážajú svoje výrobky, ktoré nedodržiavajú rovnaké štandardy. Toto opatrenie je veľmi legitímne. V stredu večer (17. júla) som o tom diskutoval s kolegom z nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP, tiež člen frakcie Obnovme Európu – pozn. red.). Je to veľmi ekonomicky liberálna strana, pre ktorú je voľný trh základom. A pre nich je jasné, že toto opatrenie potrebujeme. A podporujú ho dokonca aj vo frakcii EPP, pretože vidia, že ide nielen o ochranu nášho hospodárstva pred nespravodlivým dovozom, ale súčasne o vyvinutie tlaku na iné krajiny. Automaticky neplatí, že keď nie ste v EÚ, uvalíme na vás uhlíkové clo. Je to o rovnakom znižovaní emisií. Cieľom nie je niečo zdaniť, ale zachrániť našu planétu.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Akokoľvek pateticky to možno znie, výzva, ktorej čelíme, sa dá porovnať len s druhou svetovou vojnou. Musíme zmobilizovať všetky sily. Keď si túto civilizáciu zničíme, neviem, komu budú chcieť akékoľvek firmy niečo predávať.

Profesor Joseph Sitglitz, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, nedávno napísal, že ide o výzvu, ktorá nie je o tom, čo to náhodou nebude príliš drahé. Keď Slováci pred 75 rokmi povstali proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní, nebolo počuť hlas Imricha Karvaša, že náklady na povstanie a celé narušenie hospodárstva budú príliš drahé, nechajme to Tisovi. (Karvaš ako guvernér Slovenskej národnej banky počas Slovenského štátu pomohol povstalcom presunutím finančných aj materiálnych rezerv, neskôr ho prenasledoval nacistický aj komunistický režim – pozn. red.)

Musíme sa zmieriť tým, že boj proti klimatickým zmenám a adaptácia nás bude stáť veľa peňazí a budeme musieť zľaviť z nášho blahobytu?

Bude to veľké úsilie, ale je na nás, či ho využijeme ako príležitosť. Kvalita života sú kvalitné elektrické autobusy alebo pravidelné a pohodlné vlaky, ktoré sa dostanú zo Žitného ostrova do centra Bratislavy, namiesto toho, aby ste sa nervovali v zápche. Môžeme túto zmenu brať ako katastrofu, ale využiť ako príležitosť.

Vráťme sa ešte k EÚ ETS. Dnes chránia slovenský priemysel pred nekalou konkurenciou bezplatné povolenky. Boli by ste za ich zachovanie v prípade zavedenia uhlíkového cla na hraniciach EÚ?

Bezplatné emisné povolenky budú končiť. To nie je o mne, to je prevládajúci názor. Do EÚ ETS potrebujeme zahrnúť všetko, aby bol spravodlivý. Uhlíkové clo má do istej miery nahradiť bezplatné povolenky. Na týchto témach nachádzam zhodu aj s veľmi ekonomicky liberálne orientovanými ľuďmi v Európskom parlamente – na rozdiel od kolegov zo Slobody a solidarity, podľa ktorých až toľko toho nemusíme robiť. Musíme. Veda nám hovorí, že máme veľký problém.

Nový slovenský reaktor by vo Francúzsku nepovolili

Pôsobili ste v Greenpeace, ktorá ostro vystupuje proti jadrovej energie. Zároveň ste veľkým bojovníkom za uhlíkovú neutralitu EÚ v roku 2050. Nie je práve využívanie jadrovej energie podmienkou pre jej dosiahnutie?

Nemyslím si, že je podmienkou. Zároveň ani Greenpeace nehovorí, zajtra všetko vypnime. Je to o prechode. Už minulú jeseň som však poukazoval na otvorené otázky bezpečnosti na bloku číslo 3, ale aj na bloku číslo 4 rozostavanej jadrovej elektrárne v Mochovciach. Stále sú nezodpovedané. V tejto súvislosti ma šokuje predloženie novely zákona, ktorá ďalej utajuje informácie a sprísňuje prístup k nim. Som veľmi rád, že prezidentka Zuzana Čaputová tento zákon vrátila do Národnej rady SR aj s výhradami, teda s tým, že je v rozpore s Aarhuským dohovorom o účasti verejnosti a prístupe k informáciám o životnom prostredí.

Traja prezidenti V4 a české predsedníctvo sa nadchli pre jadro. Bude Čaputová striedmejšia?

János Áder po stretnutí so slovenskou prezidentkou tvrdil, že obaja považujú jadrovú energiu za nenahraditeľnú. Jej poradca hovorí, že Zuzana Čaputová len skonštatovala dôležitý podiel jadra v energetickom mixe. 

Keď je všetko v poriadku, čoho sa boja? Prečo Slovenské elektrárne a Úrad jadrového dozoru (ÚJD) podporujú zvyšovanie utajovania? Prečo sa snažia všetko chrániť pomaly už aj listovým a telekomunikačným tajomstvom? Prečo si obmedzujú možnosti podávať mimoriadne opravné prostriedky, ktoré mimochodom nemajú odkladný účinok? Podľa právneho názoru, ktorý som počul, takýto zákon zabráni samotnému ÚJD podať mimoriadny opravný prostriedok proti vlastnému rozhodnutiu. Ak príde na to, že počas povoľovacieho procesu nedajbože dochádzalo k falšovaniu alebo závažným skutočnostiam a podarilo sa – hovorím hypoteticky – podviesť ÚJD, nemohol by napadnúť vlastné rozhodnutie.

Úžasným príkladom je Francúzsko. Veľmi silne využíva jadrovú energiu. Francúzsky úrad jadrového dozoru je však veľmi prísny a veľmi transparentný. Najlepší spôsob ako u verejnosti vzbudiť dôveru v jadrovú energiu, je byť otvorený. U nás robia presný opak.

Francúzsko je jednou z krajín, ktorá stavia nové jadrové kapacity. Ako europoslanec by ste s tým na Slovensku alebo inde v Európe súhlasili?

Francúzsko a Fínsko, ktoré stavajú, práve ukazujú, že pri jadrovej energii je okrem bezpečnosti najväčším problémom ekonomika. Nie je to len problém Talianov (Enel v Mochovciach), ale naprieč jadrovými projektami v Európe. Jadrová energia je v súčasnosti neekonomická.

Keby bola ekonomická, súhlasili by ste? Zaujíma ma, či ste principiálne proti novým jadrovým elektrárňam.

Mám zásadné výhrady k jadrovej energii z bezpečnostných dôvodov. Riziko prípadnej jadrovej havárie – a ukázala to Fukušima a ďalšie prípady – je nesmierne. Najradšej by som sa mu vyhol. Druhý aspekt je veľký problém s vyhoreným palivom a vysoko rádioaktívnym odpadom. Veľmi ťažko sa viem zmieriť s tým, že svojím deťom odovzdám planétu v procese rapídneho otepľovania. Rovnako ťažké mi príde povedať im: Tu máte odpad, ktorý je veľmi nebezpečný a ktorý vás môže zabiť, a najbližších 100 tisíc rokov sa oň starajte. Všetci hovoria, že to vyriešime, ale to sa hovorí od počiatku.

Ste z tohto dôvodu principiálne proti novým jadrovým zdrojom?

Nerád vidím veci čierno-bielo. Na Slovensku však výstavba ďalšieho jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach skrátka nemá zmysel. A ak chceme spustiť do prevádzky Mochovce 3 a 4, bezpečnosť musí byť veľmi kvalitne preverená. Odhliadnuc od kvality prác, od toho všetkého, čo sa na treťom bloku vŕtalo, aj keby bol tento reaktor ideálne postavený a presunuli by sme ho do Francúzska, kde by sme požiadali o jeho spustenie do prevádzky, nedostal by ho. Prečo? Pretože nespĺňa bezpečnostné normy. Ide o starý dizajn zo 70. rokov, ktorý nie je odolný voči nárazu väčšieho lietadla zvonka. Nemá niektoré základné bezpečnostné prvky, ktoré sa v západnej Európe požadujú. Ale u nás je politické rozhodnutie, že to stačí.

Ako možno uhlíkovú neutralitu dosiahnuť, ak musia emisie veľmi výrazne klesnúť?

Energetickou efektívnosťou. Keď urobíme poriadnu rekonštrukciu budov a zvýšime energetickú efektívnosť, zníži sa nielen spotreba energie, ale sa aj zvýši komfort v budovách. Je tam priestor pre priemysel a tiež celé spektrum obnoviteľných zdrojov energie. Veľká oblasť, ktorú potrebujeme riešiť, je ukladanie energie – od batériových riešení až po zachytávanie CO2 a výrobu „umelého“ plynu, o ktorom sa diskutuje.

Spomínali ste slovenské zákony. Ak sa Progresívne Slovensko dostane po marcových voľbách do vlády, boli by ste pripravený prebrať na Slovensku exekutívnu funkciu?

Nemám kryštálovú guľu a radšej to nechávam otvorené.

Takže nevylučujete, či by ste išli do vlády.

Nerád v živote veci úplne vylučujem. Momentálne však vidím svoje miesto v Európskom parlamente, lebo si myslím, že tam toho dokážem veľa zmeniť.

Partneri

NATUR-PACK