Holandská aktivistka: Želám si, aby ľudia o desať rokov nemali doma žiadne plasty

Tirsa van der Laanová. [Slovakia Going Zero Waste/archív TVDL]

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.

Tirsa van der Laanová je koordinátorkou v holandskej nadácii Precious Plastic, ktorá presadzuje svojpomocnú recykláciu. Na Slovensku spolupracuje s iniciatívou Umelohmotné. Van der Laanová vystúpila v nedeľu (7. apríla) na bratislavskej konferencii Slovakia Going Zero Waste.

Poradilo sa vám pricestovať do Bratislavy vlakom, ako ste plánovali?

Áno. Trvalo to dosť dlho, asi 14 hodín. Ale za problém považujem stav klímy aj lietanie. Ak je to možné, vždy sa snažím cestovať vlakom.

Čomu sa nadácia Precious Plastic venuje?

Vznikla v roku 2013 a vyrába stroje pre prácu s plastom v domácnosti. Zakladateľa, Davea Hakkensa, trápilo, že plastový odpad zaplavil životné prostredie. Môžete ísť do obchodu a kúpiť si domáce nástroje na prácu s kovom, nepredáva sa však nič pre prácu s plastom. Hakkens sa preto išiel pozrieť, čo sa využíva v priemyselných prevádzkach. A navrhol zjednodušené verzie štyroch typov strojov. Sú cenovo dostupné a vyrobiteľné z celosvetovo dostupných materiálov. Na internet zavesil konštrukčné plány. Myšlienkou bolo, aby mohol plast spracovať ktokoľvek na svete.

Cieľom je, aby tieto stroje dokázal postaviť ktokoľvek vďaka plánom na internete?

Áno. Treba mať základné technické zručnosti, ale je to naozaj dosť jednoduché. Keď Hakkens rozbehol webstránku, dostával veľa otázok. Uvedomil si, že veľa ľudí chce niečo urobiť s plastovým odpadom. Potom vytvoril internetovú komunitu a fóra, aby ľudia spolupracovali, mapu, cez ktorú sa ľudia môžu prihlasovať. Precious Plastic je dnes 40 tisíc ľudí, ktorí cez internet spolupracujú na riešeniach pre plasty. Nachádzajú sa takmer vo všetkých krajinách sveta.

Slovensko v ekoinováciách zaostáva

V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše PETRA CSÉFALVAYOVÁ.

Aj v strednej Európe?

Áno, všade.

Čo dokážu vaše stroje vyrobiť z plastového odpadu?

O plastoch uvažujeme ako o materiáloch podobných kovu alebo drevu s tým, že majú svoje špecifické vlastnosti. Dá sa z nich vyrobiť takmer všetko. Jeden stroj drví plast na malé granuláty. Ďalší má vytláčací lis, z ktorého vychádzajú tenké nite. Ukrajinská spoločnosť Zelenew, ktorá používa stroje Precious Plastic, z nich vyrába lampy. Z plastu vieme vyrábať nosníky a tyče. Užívatelia však musia sami uvažovať, aké produkty vedia vyrobiť, aké sú potrebné v ich krajine.

Aký typ plastu dokážu stroje spracúvať?

PET sa doma spracúva dosť ťažko. Existuje presne stanovená teplota, pri ktorej sa buď znehodnotí alebo stane novým produktom. V našich strojoch však možno PET lisovať na granuláty a predávať ich priemyselným prevádzkam. Najľahšie sa využíva polypropylén alebo polyetylén s vysokou hustotou. Z nich sa pôvodne vyrábajú obaly na šampóny, zubné pasty či saponáty.

Koľko stojí vybudovanie jedného stroja?

Cena dosť závisí od krajiny, v ktorej žijete. Pohybuje sa v rozmedzí od 100 do 1 000 eur.

Máte nejaký konečný cieľ – napríklad, aby sa vaše stroje dostali do všetkých domácností?

Bolo by fajn, keby sa stroje nachádzali v každom menšom meste či štvrti. Aby tam ľudia mohli nosiť svoj plastový odpad. My však nepodporujeme využívanie plastov. V ideálnom prípade by sme ich mali používať čo najmenej. Na druhej strane v mnohých chudobných krajinách nie sú odpadové riešenia a odpad sa tam povaľuje všade. Pracujeme tiež na novom type stroju, ktorý bude spracúvať šupky zo zemiakov. Z nich budeme vyrábať alternatívny materiál na balenie. Naša sila však spočíva v komunite 40 tisíc ľudí, ktorá si zdieľa vedomosti a môže ich bezplatne kopírovať.

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo pre zálohovanie PET fliaš od roku 2022. Je to dobrý nápad?

Je to ten najlepší nápad. Zálohovací systém sa ukázal ako najefektívnejší spôsob zberu jedného typu plastového odpadu. Priemysel vyrábajúci PET fľaše je pripravený ich recyklovať, no má problém získať vytriedenú surovinu vo veľkom množstve. Depozitná schéma je jedinou cestou. Vytvára tiež hodnotu. Ľudia začnú PET fľaše zbierať z ulíc namiesto toho, aby v nich videli len niečo na vyhodenie.

Výrobcovia chceli posunúť zálohovanie PET fliaš, envirorezort trvá na roku 2022

Príprava zákona o vratnom systéme nápojových obalov vstupuje do ďalšej etapy. Jeho kritici poukázali, že ide nad rámec európskej legislatívy, ochranári ho privítali.

Holandsko je v oblasti obehového hospodárstva veľmi pokrokovou krajinou. Prečo nezaviedlo zálohovanie PET fliaš?

Ja by som nepovedala, že je tak pokrokové. Príznačný je príklad, ktorý uvádzate. Firmy vyrábajúce plasty v Holandsku pred niekoľkými rokmi vyzvali ľudí, aby triedili a zberali plastový odpad. Osveta je dôležitá, fungovať to však bude len, ak majú ľudia finančnú motiváciu. Robiť kampane nestačí. Vracať ľuďom zálohu, ak prinesú späť PET, je jedinou cestou.

Výrobcovia obalov na Slovensku sú k zálohovaniu skeptickí. Tvrdia, že keď sa PET fľaše vyjmú z prúdu obalov a plastov, zostane v nich len ťažko recyklovateľný a málo hodnotný odpad. Ich finančná motivácia sa stráca.

Dôvod, prečo je tento odpad podradný, sú neexistujúce pravidlá pre vhodné obaly. Ak zavedieme pravidlá, že obaly môžu byť len z istého druhu plastov a že v jednom obale nemôže byť desať druhov plastov, ale len jeden, potom bude odpad menej pravdepodobne podradný. Pre spotrebiteľa by nebolo také ťažké správne triediť plasty. Holandská skúsenosť ukazuje, že ľudia sú ochotní triediť plasty. Problém je, že časť z nich sa pravdepodobne nerecykluje. Spaľuje sa, čo sa nazýva termorecyklácia. Podľa mňa to však nie je recyklácia. Pravidlá musí vytvoriť štát a výrobcovia obalov. Spotrebiteľ bude triediť.

Napriek tomu si myslíte, že zálohovanie je dobrý nápad?

Áno, určite. V nádobách na obaly nikdy nebude prúd z jedného plastu.

Veľa sa hovorí o nahradení tradičných plastov bioplastami. Sú riešením?

Bioplasty sú krok vpred, ale samé osebe nie sú riešením. Sú lepšie ako normálny plast, lebo sa v prírode rozložia skôr. Budúce generácie ich neuvidia v prírode. Tiež sa však často správajú ako tradičné plasty: končia v žalúdkoch živočíchov. Nie sú vyrobené z ropy, ale ani sa nerozkladajú v domácom komposte – aspoň väčšina z nich. Biodegradoveľné sú pri vysokej teplote.

Na Slovensku sa budú vo veľkom vyrábať bioplasty. Ich triedenie doriešené nie je

Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.

Niektorí ľudia tvrdia, že bioplasty sú zlé, lebo končia v kontajneroch s normálnymi plastami. Ale je to lepšie ako znečistenie prírody. V nádobách sa navyše znečistenie nachádza tak či onak. Percento bioplastov znečisťujúcich prúd plastov nie je hlavným problémom recyklácie plastov.

Aká je vaša vízia o desať či dvadsať rokov? Budeme ešte používať plasty alebo budeme používať len bioplasty?

Keby to bolo na mne, o desať rokov by sme už v domácnostiach nevyužívali plasty. Stále by sme ich používali v medicíne či v priemysle, teda tam, kde sa dajú ľahko kontrolovať. Nekončili by v prírode alebo v našich telách. V ideálnom svete by sa už plasty nevyrábali z fosílnych palív. Obaly môžu byť aj z papiera, ktorý môže byť uhlíkovo neutrálny. Stromy možno opäť vysadiť. Na výrobu papiera máme už pokročilé technologické procesy.

Môžeme sa bez plastov zaobísť v obchodoch s potravinami?

Ak si ľudia budú nosiť vlastné sáčky… V budúcnosti budeme musieť vyvinúť väčšiu námahu a chodiť do obchodu častejšie.

Výhodou plastových obalov je, že potraviny udržujú dlhšie čerstvejšie a uľahčujú tak boj proti potravinovému odpadu. Takisto poskytujú informácie pre spotrebiteľov.

Existuje firma, ktorá dokáže vytlačiť informácie priamo na zeleninu. Tá firma tvrdí, a ja s ňou súhlasím, že keď kupujete uhorku, neviete, kedy ju zjete. Možno v aktuálnom týždni, možno v ďalšom. Možno by sme mali zvážiť, že keď niečo kúpime, hneď to zjeme. Tým by sme bojovali aj proti potravinovému odpadu. Potrebu obalov vytvorila možno skôr lenivosť spotrebiteľov ako ich nedostatok.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

Partneri

NATUR-PACK