László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

László Sólymos. [TASR/Jakub Kotian]

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

László Sólymos je podpredsedom vlády a ministrom životného prostredia za Most-Híd. V rozhovore, ktorý sa konal v piatok 8. novembra, sa dozviete:

  • ako vidí tému životného prostredia v parlamentných voľbách,
  • kde je potenciál pre dosiahnutie 50-percentnej recyklácie,
  • prečo sú podľa neho spaľovne lepšie ako skládky,
  • ako vysvetľuje rýchly výber správcu pre zálohovanie,
  • prečo sa mu nepodarilo dotiahnuť zonáciu TANAP,
  • čo považuje za svoj najväčší úspech a neúspech.

V septembri ste sa vzdali postu podpredsedu Mosta-Híd, ale zostali ste členom predsedníctva. Budete za stranu kandidovať v parlamentných voľbách?

Budem kandidovať za Most-Híd. Tým, čo sme dokázali na tomto ministerstve, vieme pomôcť strane. Za štyri roky sme tu spravili dosť, aj keď tieň tejto vlády samozrejme dolieha aj na toto ministerstvo a stranu Most-Híd. Našiel som tu však spolupracovníkov, ktorí vedia, že snaha sa oplatí. Bolo vidieť, že ich to baví. Budem kandidovať a uvidíme, ako to dopadne.

Pokročil Most-Híd v rokovaniach o spoločnej kandidátke s SMK?

Mňa osobne veľmi mrzí, že sme sa nedohodli. Od začiatku som bol jednoznačným zástancom toho, aby sme sa pokúsili nájsť spoločnú cestu. Bola na to vhodná doba. My sme odmietli koalíciu v lete, keďže SMK nebola ochotná ustúpiť z niektorých pozícií. Dal som vtedy najavo svoj názor, že sme mali ešte rokovať. Nakoniec sme sa dohodli na volebnej strane, ktorá bola veľmi vyvážená a korektná. Predsa len by sme mali tie desaťročné zákopy začať pomaly urovnávať. Mrzí ma, že predsedníctvo SMK dohodu odmietlo. U niektorých politikov SMK a hlavne Spolupatričnosti, ktorá je klonom SMK, nenávisť voči niektorým politikom Mostu, najmä predsedovi, jednoducho prevážila zdravý rozum. Už sa tým nezaoberáme, nemá to zmysel. Budeme sa sústreďovať na oslovenie našich voličov.

Už teda nebudete rokovať?

Nie, už nemá zmysel rokovať, oni sa nechceli dohodnúť. Trikrát som bol šéfom kampane a moja skúsenosť je, že sa nemáme zaoberať ostatnými. Máme sa zaoberať sami sebou a tým, ako vieme vysvetliť voličom, prečo sme išli do tejto vlády, čo sme dosiahli a čo chceme v budúcnosti. V nenávistnej kampani nie sme doma, nikdy sme ju nerobili a nebudeme ju robiť ani teraz.

Ambicióznejšie klimatické ciele zablokovalo desať krajín Únie, Slovensko nie

Európski ministri životného prostredia sa v piatok (4. októbra) dohodli, že aktualizujú súčasné ciele Európskej únie v znižovaní emisií skleníkových plynov pre rok 2030, nepovedali však akým spôsobom. So zvýšením nesúhlasilo desať krajín vrátane Česka, Poľska a Maďarska.

Bude podľa vás životné prostredie veľkou témou vo voľbách?

Určite bude témou, vidíme to na celom svete. Nedávno vyšiel článok, v ktorom kolegovia z PS/Spolu (Ivan Štefunko a Dominik Hatiar) kritizujú slovenskú klimatickú diplomaciu. Už predtým europoslanec Martin Hojsík zdieľal na Facebooku neoverené veci, teraz PS/Spolu zavádza druhýkrát, keď píše, že Slovensko nerobí nič v klimatickej diplomacii. Kritizujú, že na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach sa Slovensko zúčastnilo na úrovni štátneho tajomníka. Zo strany nášho štátneho tajomníka Norberta Kurillu (nom. Most-Híd) ide o zastúpenie na vysokej úrovni, minimálne čo sa týka odbornosti. Okrem toho som tam bol aj ja osobne. Bol som na každom COP. Slovensko bolo tiež pritom, keď Európska únia ratifikovala Parížsku dohodu, vtedy sme Rade EÚ predsedali. Slovensko bolo jednou z prvých siedmich krajín, ktoré dohodu ratifikovali. Nie všetci tí, čo sú teraz v PS, za ňu v našom parlamente hlasovali. Viem presne, čo znamená zastupovať EÚ na COP. Nebol ani jeden klimatický summit, kam by nešli spolu minister aj štátny tajomník. Aj meno, ktoré sme si za štyri roky vybudovali, prispelo k tomu, že prezidentka Zuzana Čaputová mohla vystúpiť na septembrovom klimatickom fóre v New Yorku. Samozrejme, aj minister zahraničia Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD) zaloboval. Ale ak má byť nová politika podsúvanie neoverených informácií, tak božechráň.

Obce by nemali dotovať odpad

Poďme k odpadovej politike. Podľa údajov Štatistického úradu SR stúpla recyklácia komunálneho odpadu v roku 2018 na 36 percent. Záväzný cieľ pre rok 2020 je však až 50 percent. Akými opatreniami by malo Slovensko dosiahnuť 50-percentnú recykláciu komunálneho odpadu?

Recyklácia v rokoch 2019 a 2020 určite ešte stúpne. Ale neviem, či cieľ pre rok 2020 dosiahneme. V každom prípade sme urobili viac krokov, aby sa to podarilo. Veľmi dôležité bolo – a treba v tom ďalej pokračovať – zvyšovanie skládkovacích poplatkov. Mali sme ambicióznejší plán, ale nie všetko sa dá presadiť vo vláde a v parlamente. Som rád, že sme aspoň začali, aj keď sme zameškali asi desať rokov. Ak by som bol ministrom ďalej – a dúfam, že tak bude aj v prípade môjho nasledovníka – tlačil by som na zvyšovanie poplatkov. Kým bude oveľa lacnejšie skládkovať než recyklovať, nedosiahneme nič. Pri všetkých novelizáciách zákona o odpadoch sa tiež snažíme prijať opatrenia motivujúce ľudí recyklovať a výrobcov vyrábať recyklovateľné výrobky. Tretia vec je, že sme zaviedli zálohovanie. Teraz chceme motivovať obce, aby zaviedli množstvový zber.

Ako chcete obce presvedčiť?

Sú rôzne možnosti. Musíme zvyšovať skládkovacie poplatky. Pri každej príležitosti obciam hovoríme, aby zavádzali množstvový zber, pretože sa im oplatí. Radíme im tiež, aby odvoz odpadu nedotovali. Občan by mal zaplatiť za odpad toľko, koľko obec skutočne stojí. Ľudia musia byť motivovaní správať sa zodpovedne. My môžeme zavádzať hocičo, keď mesto namiesto opravy škôlky dotuje odpad. Môžeme zaviesť zákon, ale keď primátor, starosta, alebo mestské zastupiteľstvo dotujú odpad, aby neboli za zlých a občania ich volili, nedosiahneme nič. Už sa to mení. Nedávno sme hovorili s predsedom Únie miest Slovenska a primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom, ktorý sa chváli, že občania platia toľko, koľko to mesto stojí. Medzi primátormi a starostami to začína byť trend.

Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac

Slovenské ministerstvo životného prostredia sa chváli vyššou recykláciou a nižším skládkovaním. Za prvým údajom je najmä kvalitnejšie výkazníctvo, druhý ukazovateľ je spochybnený nárastom v absolútnych číslach.

Je tu ešte jedna veľká dimenzia: investície do odpadového hospodárstva z eurofondov. Konečnou ambíciou je zabezpečiť čo najvyššie triedenie a následnú recykláciu. Len v poslednom období bolo preinvestovaných takmer 160 miliónov eur v rámci 272 žiadostí. Špecifický je bioodpad, ktorý bol dlhé roky odsúvaný na druhú koľaj a možno aj preto sú tie čísla také, aké sú. Preto sme podporili 254 žiadostí na nákup kompostérov v hodnote 33 miliónov eur. Takisto do mechanicko-biologickej úpravy, budovania kompostární a recyklácie nebezpečných a iných odpadov išlo takmer 65 miliónov pre 55 žiadostí. Kým v roku 2015 sme recyklovali len 18 percent odpadu, o tri roky sme to zvýšili na 38 percent. Ešte dva roky nám ostávajú, aby sme sa priblížili k 50 percentám. Ak vyriešime problém bioodpadu, vieme sa k nim priblížiť. Uvidíme, ako sa zhodnotia investície cez eurofondy a Environmentálny fond.

K júnu 2019 bolo v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP) vyčerpaných len 18 percent z 3,1 miliardy eur pre roky 2014 až 2020. Je to úspech?

Tieto údaje sú aj zrkadlom minulosti. V poslednom období došlo k výraznej profesionalizácii na úrovni riadiaceho orgánu na ministerstve životného prostredia. Keď sa bude 20. novembra konať výročná konferencia OP KŽP, budú čísla oveľa priaznivejšie. Určite nám nehrozí prepadnutie eurofondov alebo nejaký škandál, že nedokážeme napĺňať merateľné ukazovatele. Keď je nové programové obdobie, prvú časť tvorí plánovanie, potom rozhodovanie a až následne sa čerpá. Čerpanie nenabieha lineárne, ale exponenciálne. Pre mňa ako ministra by bolo najhoršie o peniaze prísť.

Naozaj nám nehrozí, že prídeme o peniaze?

Na ministerstve životného prostredia nie. V tomto štádiu ešte nie je taká dôležitá úroveň čerpania, ale miera zazmluvnenia. Tá je výrazne cez 70 percent. Veľké projekty sa napríklad môžu zdržať pri majetkovom vysporiadaní alebo verejnom obstarávaní. Okrem toho sme v režime N+3, takže prostriedky z európskeho rozpočtu do roku 2020 môžeme čerpať až do roku 2023. Veríme, že sa nám to podarí všetko efektívne vyčerpať.

Špecifikom tohto operačného programu je tiež veľkosť projektov. Kým pri doprave sa spravia tri projekty a zakontrahuje sa tým 600 miliónov eur, u nás musíme pre takúto čiastku vyhodnotiť tisíce projektov. Kompostér nie je diaľnica.

Spaľovne sú lepšie ako skládky

V septembri ste na otázku o potrebe spaľovní odpadu odpovedali: „Momentálne na Slovensku nemáme dostatočné kapacity. Musí sa však urobiť analýza, či, koľko a kde Slovensko potrebuje mať spaľovne a v akej kapacite, aby sme sa vedeli popasovať s odpadom.“ Už máte túto analýzu vypracovanú?

Analýzu ešte nemám, ale už sa na nej pracuje. Som však presvedčený, že sa nedá všetko recyklovať. Myslím si tiež, že ak môže fungovať spaľovňa v centre Berlína alebo Štokholmu, môže fungovať aj na hornej Nitre. U nás sú ľudia k spaľovniam zatiaľ negatívne nastavení. Podľa mňa sú však lepšou alternatívou ako nechávať odpad našim deťom na skládkach.

Veríte teda, že na hornej Nitre sa bude namiesto uhlia  spaľovať odpad, aj keď sa proti tomu postavili občania?

Nemusí to byť na hornej Nitre. Dôležité je, že nebudeme môcť skládkovať a opakujem, nie všetko sa dá recyklovať. Tým pádom je najefektívnejšie energetické zhodnotenie – spálenie a získanie tepla alebo elektrickej energie. Musíme ľuďom, ktorí sa spaľovní boja, vysvetliť, že už nefungujú ako kedysi, keď z komína vychádzal hustý čierny dym a žiadne technológie nezachytávali nebezpečné látky. Dnes je už lepšia technológia spaľovania aj filtrovania. Musíme upokojiť verejnú mienku. Analýza ukáže, aké kapacity a kde potrebujeme.

Potrebuje Slovensko nové spaľovne komunálneho odpadu? Závisí to od priemyslu aj dovozu

Minister životného prostredia si myslí, že na Slovensku nie sú dostatočné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Chce si však nechať vypracovať analýzu.

Bude analýza k dispozícii ešte počas tohto volebného obdobia?

Áno. Potom je už na ďalšej vláde či sa ňou bude riadiť alebo bude chcieť vlastnú analýzu. Nemáme žiadny iný záujem, len aby to bolo logické a čo najhospodárnejšie pre krajinu ako takú.

Keď sa riešila spaľovňa v Štúrove, vysvetľoval som tam poslancom a občanom, že môžu spaľovňu zamietnuť, ale musia rátať s rastúcimi skládkovacími poplatkami. Doprava tiež nebude lacnejšia. Keď sa bude odpad z regiónu odvážať nie 50 kilometrov, ale 150, budú to musieť zaplatiť občania.

Čiže hlavnou motiváciu by mali byť poplatky? 

Musí to byť ekonomické aj ekologické. Momentálne je na Slovensku miera spaľovania odpadu menej ako  10 percent. V Európskej únii je v rámci hierarchie odpadu úzus, že 20 percent je zdravý podiel. Vo Švédsku a Rakúsku je napríklad oveľa vyšší. Aj keď prikladáme najväčšiu váhu predchádzaniu vzniku odpadu, opätovnému použitiu a recyklácii, myslíme si, že stále bude nejaké množstvo odpadu, ktoré bude najefektívnejšie energeticky zhodnotiť.

So zálohovaním sa neponáhľame pre voľby

Prejdime k zálohovaniu. Odberné miesta pre PET fľaše a plechovky budú povinné len vo veľkých supermarketoch. Väčšina obyvateľov Slovenska však žije pri malých prevádzkach na vidieku. Nebolo by rozumné trvať na odberných miestach aj v malých prevádzkach a vo verejnom priestore, aby bola ekologická stopa čo najmenšia, aby systém nediskriminoval malé obchody a aby sa vyzbieralo čo najviac fliaš?

Správca nastaví systém tak, aby bol pre neho ekonomicky efektívny a aby vedel splniť naše najdôležitejšie kritérium – zákonné ciele. Tými sú vyzbierať 77 percent PET fliaš do roku 2024 a 90 percent do roku 2027. Správca má voľnú ruku v tom, či bude každý deň autom obchádzať každú predajňu alebo postaví zberné miesta na parkoviskách… Správca musí však dbať na dostatočný komfort občanov. Inak fľaše radšej zahodia a on nesplní ciele. Vysoká miera zberu sa dosiahla všade, kde sa zálohovalo, aj keď nie rovnakým spôsobom. Dosiahne sa aj u nás. Vždy bolo zálohovanie prispôsobené danej krajine. Nech ho správca nastaví tak, aby fungovalo na Slovensku.

Zákon je nastavený veľmi benevolentne. Nezakazuje postaviť zariadenia na zber PET fliaš a plechoviek aj na menšej ploche ako 300 metrov štvorcových. Od tejto plochy je to povinné. Je samozrejmé, že nie je nákladovo efektívne urobiť to všade.

Francúzska expertka: Zálohovanie má zmysel, len ak sa PET fľaše opätovne použijú

Z dlhodobého hľadiska možno znovu naplniť až 100 percent plastových fliaš. Systém vratných záloh však treba uplatniť na maximum obalov vrátane kartónových, odporúča odborníčka zo Zero Waste France ANNE-FLEUR HUG.

Pýtal som sa preto, že správcu bude vyberať ministerstvo. Možno budete mať viac ponúk a bude na vás, koho vyberiete.

Dúfam, že ponúk bude viac. Budeme vyberať podľa jednoduchej logiky – kto nám vie najistejšie a najefektívnejšie zabezpečiť splnenie cieľov. Tie nám vyplývajú jednak z európskej  smernice a jednak sú dôležité, aby sme mali čo najčistejšiu prírodu. Ak niekto povie, že sa vie priblížiť k 100 percentám, budeme sa tešiť.

Výzvu na správcu zálohovania vypíšete v decembri a víťaz má byť vybraný už pred voľbami. Prečo sa tak ponáhľate, keď má byť zálohovanie zavedené až od roku 2022?

Nemyslím si, že sa s výberom ponáhľame. Mám informácie, že záujemcovia sa už intenzívne pripravujú na vyhlásenie výzvy. Ťažšia časť spustenia zálohovania nastáva až vtedy, keď správca začne realizovať svoj projekt. Vtedy bude potrebovať čas. My vieme vyhodnotiť projekt za mesiac. Aj záujemcovia nás tlačili do toho, aby sme výzvu vypísali čím skôr. Treba zabezpečiť stroje, systém, nájsť ľudí… Neviem, čo všetko na to potrebujú, ale keď si to rozmeníme na drobné, dva roky nie je taká dlhá doba.

Vylučujete, že hlavným dôvodom vypísania výzvy v decembri je to, aby ste stihli správcu vybrať ešte pred voľbami?

To určite nie je hlavný dôvod. Hlavný dôvod je ten, aby sme celý systém vedeli čím skôr spustiť.

Zálohovanie spôsobí vyradenie najlukratívnejšej suroviny z triedeného zberu v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov – PET fliaš. Odpadári sa zároveň boja krízy vzhľadom na medzinárodný vývoj. Nebojíte sa, že triedený zber veľmi zdražie?

Nemyslím si, že to bude problém. Keby nebol takýto tlak, bolo by to to isté, ako keď obec dotuje zmesový odpad namiesto, aby platil občan. Výrobca nerecyklovateľného jogurtového tégliku, ktorý ako odpad nemá žiadnu hodnotu a tým pádom je drahý na spracovanie, necítil, že vytvára odpad bez hodnoty. Zaplatil za neho výrobca, ktorý využíva plastové fľaše alebo plechovky. Keď PET fľaše a plechovky vyberieme zo separovaného zberu, nič to nezmení na základnej premise, že výrobca je zodpovedný za svoj odpad. Výrobca obalu, ktorý sa ako odpad nedá predať, bude buď platiť viac alebo vymyslí iný, recyklovateľný obal. Toto je ten tlak a myslím si, že spravodlivý.

Hana Nováková: Obávam sa odpadovej krízy

Výkupné ceny odpadu sú tak nízke, že sa dostávajú na hranicu krízy, ktorej asi štát nezabráni, varuje HANA NOVÁKOVÁ, šéfka ENVI – PAK. Dôvodom je, že Ázia postupne zatvára svoje trhy.

Povedie zálohovanie aj k väčšej zodpovednosti ostatných výrobcov?

Som o tom presvedčený. Za všetkým sú peniaze. Veľkí výrobcovia už dnes hovoria, že v budúcnosti chcú mať recyklovateľných 100 percent obalov, pričom dnes je to asi 20 percent. Zbaviť sa odpadu bez hodnoty je pre nich obrovská finančná záťaž. Odpad sa musí draho spáliť alebo draho uložiť na skládku. Nedá sa predať ako tovar na recykláciu.

Po vyňatí PET fliaš a plechoviek zo separovaného zberu sa upravia ciele zberu, podľa ktorých sa obciam určujú poplatky za skládkovanie. Čím viac obce separujú, tým menej platia za skládkovanie. Keď im vyberieme PET fľaše a plechovky, ciele zberu vedia ťažšie dosiahnuť. Dohodli sme sa preto s obcami, že percentá prerobíme, aby ich zálohovanie nezaťažovalo.

Máte už spôsob ako do cieľov separovaného zberu započítať bioodpad obciam, v ktorých sa nezbiera, keďže občania ho spracovávajú vo vlastných kompostéroch?

Na to potrebujeme vykonávací predpis od Európskej komisie. Má byť známy do konca roka. Všetci naň čakajú. Je pravda, že keď majú občania kompostéry, obec si nemôže započítať do triedeného zberu biologicky rozložiteľný odpad a tým pádom ťažšie dosiahne percentá triedenia. Obce, ktoré investovali do domácich komostérov sú preto znevýhodnené oproti tým, ktoré to riešia centrálne.

V lesoch je spleť záujmov

Tvrdíte, že v zákone o ochrane prírody ste presadili, aby sa prísne chránené zóny v národných parkoch rozšírili na 50 percent rozlohy. Podpredseda opozičnej strany Spolu-OD Erik Baláž však v reakcii na vás napísal, že „zákon neobsahuje nástroje, ako tento cieľ dosiahnuť“. Má pravdu?

Zákon neuvádza, ktoré pozemky sa majú stať prísne chránenými zónami a kedy, pretože ani nemôže. Najdôležitejší nástroj, ako to dosiahnuť, je zonácia. So zonáciou Tatranského národného parku (TANAP) sa borím už štyri roky. Keď už to vyzerá, že v tej spletitej mase záujmov sa dá niečo dosiahnuť, príde niekto, kto zrazu nesúhlasí s tým, čo sa dohodlo pred rokom a pol.

Kto je „niekto“?

Napríklad majitelia pozemkov. Štát totiž môže pozemky odkúpiť len tam, kde sa oplatí mať územie v bezzásahovom režime, pretože je hodnotné. Sú oblasti, ktoré by štát vedel kúpiť, ale nemali by takú hodnotu z pohľadu ochrany prírody. Dá sa to nastaviť cez zonáciu. Nie je teda pravda, že by štát nemal nástroje, len ich musí využívať efektívne. Je to však naozaj beh na dlhé trate. V TANAP to síce zatiaľ nejde, ale napríklad zonácia Muránskej planiny je už blízko dokončenia, v Slovenskom raji funguje už roky. Intenzívne sa rieši aj v Poloninách, kde sa blížime ku koncu.

Na Slovensku sa môže uloviť 35 vlkov, europoslanci chcú vedieť názor Komisie

Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že populácia vlka je na dobrej úrovni a možno ho loviť bez negatívneho dopadu. Environmentálne mimovládky a 60-tisíc ľudí však vyzývajú na úplný zákaz lovu. Obe strany argumentujú predchádzaním hospodárskych škôd.

Každý však vníma len TANAP. Pred dvomi rokmi som sa tam s urbármi dohodol na určitých podmienkach, rok a pol sme pripravovali legislatívnu pôdu. A keď sme sa už chceli dohodnúť, zrazu sme zistili, že u niektorých to neplatí a boli sme tam, kde na začiatku. Pritom to chcú aj predstavitelia cestovného ruchu, pretože oni vedia, že kým tam nebude poriadok, tak sa región nemôže normálnym spôsobom rozvíjať. Chcú to aj obce aj mestá, pretože tiež potrebujú vedieť, kde sa môžu rozvíjať. Teraz len každý špekuluje a skúša.

Je tam množstvo majiteľov a niektorí sú uzrozumení s tým, že sú v národnom parku, niektorí však nie a chceli by tam ťažiť, ako keby to bol hospodársky les. Samozrejme, sú možnosti kompenzácie, ale nie vždy je podľa ich predstáv. Štát môže tiež pristúpiť k vyvlastňovaniu, čoho však nie som zástanca. Súkromné vlastníctvo si musíme ctiť a keď niekto niečo vlastní, musíme sa s ním dohodnúť. Ale tam je toľko záujmov, že sa to nedá.

V lete ste hovorili, že v prípade schválenia zákona o ochrane prírody by návrh zonácie mohol existovať do konca roka. Už si to nemyslíte?

Nemyslím si to. Požiadavky, ktoré boli pred rokom a pol a ktoré sme teraz schopní splniť, zrazu nie sú aktuálne. A sú iné požiadavky, ktoré jednoducho nevieme splniť. Nehovorím o všetkých, ale pár takýchto vlastníkov sa našlo. Jedna možnosť je nedohodnúť sa s nimi a nechať ich územia bokom, ako sa to stalo pri Karpatských bukových pralesoch.

Máme však skúsenosti napríklad zo Slovenského raja, že keď už zonácia začne fungovať, zrazu chcú do nej vstúpiť aj tí vlastníci, ktorí to predtým odmietli. Otvárajú sa totiž možnosti čerpania eurofondov na programy starostlivosti o územie. Niekedy sa to však ťažko vysvetľuje. Najlepšie je vidieť to.

S Erikom Balážom sa asi zhodnete, že obchodné záujmy bránia väčšej ochrane národných parkov. On napísal že „schválený zákon je len bezzubou deklaráciou, ktorá nijako neohrozuje obchodné záujmy ničiace naše národné parky“. Súhlasíte?

Nie. Pán Baláž je už politik, je v predsedníctve strany. Chápem to v podobnom kontexte, ako keď predstavitelia PS/Spolu napísali nepravdivé informácie o klimatickej diplomacii. Idú voľby a prebieha politický súboj.

Určite by som zatlieskal každému, kto z pozície ministra životného prostredia dokáže presadiť taký zákon, ktorý nebude brať ohľad na nič okrem ochrany prírody, nikto proti tomu nebude namietať a nič mu nebude stáť v ceste. Trvalo však 17 rokov, kým sa niečo pohlo. My sme urobili veľmi veľký krok, aj keď sa to tí na druhej strane snažia spochybniť. Nesúhlasím s tým, že ide o bezzubú deklaráciu. Zakázali sme plošnú ťažbu, v národnom parku sa nič nebude môcť diať bez súhlasu jeho správy. Doteraz mohla správa len nezáväzne pripomienkovať niečo, o čom rozhodoval iný orgán – okresný úrad. Teraz už nemôže vydať rozhodnutie bez súhlasu správy národného parku. To je diametrálny rozdiel.

Váha envirorezortu stúpla

Čo považujete za svoj najväčší úspech za štyri roky na ministerstve?

Najviditeľnejšie úspechy sú asi zálohovanie PET fliaš, zákon o ochrane prírody, lex Žitný ostrov a zákon o ochrane ovzdušia. Najdôležitejšie však je, že váha tohto ministerstva, jednak vo vláde a jednak v spoločnosti, výrazne stúpla. Ochrana prírody vo všeobecnosti viac rezonuje nielen u nás, ale aj vo svete. Ale je to aj tým, že na tomto ministerstve sme vedeli jasne deklarovať ciele a jasne naformulovať, prečo to tak má byť.

Máte namysli analytickú jednotku – Inštitút environmentálnej politiky?

Nielen ju. Vo všeobecnosti sme vedeli formulovať naše požiadavky a ciele a vedeli sme ich argumentačne a politicky presadiť. Nie náhodou sme 20 rokov nevedeli presadiť zálohovanie a teraz sme ho presadili. Nevedeli sme sa pohnúť zo zákopov medzi ochranármi a lesníkmi a teraz sme sa posunuli dopredu. Takto by som mohol pokračovať ďalej.

Bioodpad je pre samosprávy aj naďalej problém, viaceré porušujú zákon

Mnohé samosprávy sa spoliehajú na výnimky z triedenia biologického odpadu, ktoré sa majú čoskoro zrušiť. Dve tretiny z nich nezabezpečujú zber použitého kuchynského oleja, hoci im to zákon prikazuje. 

Čo považujete za svoj najväčší neúspech?

Mrzí ma, že sme boli celkom dobre rozbehnutí v zonácii TANAP a nakoniec sa nepodarila. Podarilo sa nám však vyriešiť Karpatské bukové pralesy, s ktorými bol dlhoročný problém.

Priznávate teda v otázke TANAP isté zlyhanie?

Zonácia sa jednoducho nepodarila dotiahnuť. Zlyhanie by znamenalo neurobiť všetko, čo je v našich silách. Problém však je, že veľa z našich tém je nadrezortných. Ale podarilo sa nám spojiť ministerstvá pri viacerých témach. Napríklad pri Karpatských bukových pralesoch sme sa museli dohodnúť s rezortmi pôdohospodárstva a obrany.

Ste zároveň podpredsedom vlády.

To v tomto prípade nič neznamená. Každý rezort je do istej miery autonómny. To, že som podpredseda znamená, že v určitých veciach môžem zastupovať premiéra, keď ma o to požiada. Kompetenčne však nemôžem riadiť iného ministra. Takže ak si niekto myslí, že keď sa stane ministrom, môže si robiť čokoľvek chce… Dobre sa to hovorí, ale potom človek narazí.

Máte ambíciu byť znova ministrom životného prostredia?

Teraz mám hlavne ambíciu dôstojne dokončiť tieto štyri roky. Ešte máme pred schválením v Národnej rade SR dôležitý zákon o odpadoch. Vyzerá to tak, že vnútrokomunitárne hodnotenie bude bez problémov, takže dostaneme zelenú a v decembri môžeme ísť do druhého čítania. Budem veľmi rád, keď tento zákon prejde. Zavádza napríklad zákaz jednorazových plastov a obsahuje aj ďalšie nástroje na zvýšenie miery recyklácie.

Záleží tiež na tom, ako uspejeme vo voľbách. Potom platí, padni komu padni.

Keď kandidujete, asi máte nejaký politický cieľ.

Keď budem v takej vláde, v ktorej by som videl reálnu možnosť presadiť veci, ktoré by som chcel, tak by som nad tým uvažoval. Mám pomerne jasnú predstavu, čo by som chcel v témach životného prostredia dokončiť a čo začať.

Okrem toho si myslím, že sa tu za tie štyri roky podarilo vybudovať naozaj dobrý tím mladých ľudí, s ktorými sa dobre spolupracuje. S takými ľuďmi sa dajú dosiahnuť výsledky aj v budúcnosti.

Partneri

NATUR-PACK