Lucia Morvai zo Správcu systému: Zálohovanie je odsúdené na úspech

Problémy, ktoré riešime sú výsledkom krátkeho času, ktoré sme mali na nastavenie systému, hovorí Lucia Morvai

Nastaviť taký komplexný systém ako je zálohovanie za desať mesiacov je nadľudský výkon. Systém však funguje a v zákulisí teraz dolaďujeme detaily. Je veľmi pravdepodobné, že európske ciele dosiahneme o štyri roky skôr, ako žiada Komisia, hovorí LUCIA MORVAI zo Správcu zálohového systému. 

Lucia Morvai je riaditeľka pre vonkajšie vzťahy a komunikáciu Správcu zálohového systému – neziskovej organizácie, ktorá vytvára, financuje a koordinuje fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov na Slovensku. 

Vstupujeme do piateho mesiaca zálohovania. Je to už dosť dlhý čas na to, aby sme vyhodnotili, či systém funguje?

Január bol prechodný mesiac, keď ešte mohli výrobcovia na trh umiestňovať staré nezálohované obaly. Naplno sa zálohový systém rozbehol od februára. Odvtedy sa vyzbieralo viac ako sedemdesiat miliónov plastových fliaš a plechoviek. Denne sa na Slovensku vyzbiera viac ako dva milióny obalov, pričom predpokladáme, že do leta sa dostaneme na úroveň troch miliónov. To by nám umožnilo nielen splniť stanovené ciele, ale ich aj dosiahnuť rýchlejšie.

Hovorili ste, že denne sa vyzbierajú dva milióny obalov. Koľko je to percent zo všetkých zálohovaných obalov na trhu?

To je ťažká otázka. Za prvé tri mesiace uviedli výrobcovia na trh približne dvesto miliónov zálohovaných obalov, pričom sme vyzbierali viac ako 70 miliónov kusov. No nie všetky obaly sú aj reálne na pultoch alebo predané. Rastúca krivka naznačuje, že dosiahneme stanovené ciele, a teda minimálne 60 percent zberu v roku 2022.

Kedy budete mať k dispozícii konkrétne údaje?

Na konci roka. Ako správca máme povinnosť predložiť správu o činnosti za uplynulé obdobie na ministerstvo do konca januára 2023. Ďalej budeme predkladať polročné správy o činnosti. Keďže do konca júna môžu distribútori predávať nezálohované obaly, prvé analýzy a výsledky očakávame na jeseň.

Keď ministerstvo životného prostredia zavádzalo zálohový systém, hlavným cieľom bolo zvýšiť nízky podiel vyzbieraných fliaš. Darí sa to?

Tieto ciele súvisia so smernicou o jednorazových plastoch, ktorá stanovuje cieľ zberu 90 percent nápojových plastových obalov do roku 2029. So súčasným plánom by Slovensko malo splniť ciele do roku 2025 a získať tak štyri roky náskok oproti európskym ambíciám. Navyše, okrem plastových obalov zbierame aj plechovky, ktoré v európskych cieľoch nie sú.

Asociácia českého odpadového hospodárstva (ČAOH) nedávno vydala správu o tom, že európske ciele sa dajú splniť aj klasickým zberom, teda separovaním. To na Slovensku nebolo možné?

V praxi hranicu 90-percentného zberu jednorazových obalov doručili iba zálohovacie systémy. Nemáme príklad z európskeho ani svetového priestoru, že sa to dá cez triedený zber. Nevylučujem, že je to možné, ale neviem v akom časovom horizonte a pri akých nákladoch. Sme jedenástou krajinou v Európe so zálohovým systémom, pričom máme pred sebou desať krajín, ktoré cieľ vyzbierania 90 percent pokorili. Avšak nejde iba o mieru zberu, ale aj o čistotu vyzbieraného materiálu, a teda minimalizovanie odpadovosti kontaminovaných obalov na efektívnu recykláciu. Čistý vyzbieraný stlačený materiál triedime podľa farebných prúdov a ďalej predávame recyklátorom, ktorí z nich môžu vyrobiť materiál na nové obaly. Pri plechovkách sa to dá točiť donekonečna. Plastové fľaše približne sedem až osemkrát, počas ktorých sa môžu recyklovať v uzavretom kruhu.

O odber zálohovaných fliaš majú záujem aj malé prevádzky

Obchody s plochou menšou ako 300m2 zálohované fľaše odoberať nemusia. Napriek tomu tvoria takmer polovicu z celkového množstva odberných miest v systéme.

Ja som však presvedčená, že s technologickým pokrokom budeme môcť raz recyklovať aj plastové fľaše donekonečna a nebude potrebný primárny materiál na ich výrobu.

Recyklačné spoločnosti aj pred zavedením zálohovacieho systému hovorili, že na európske pomery sú vyzbierané fľaše na Slovensku pomerne čisté.

Materiálu na recykláciu a jeho opätovné využitie na ten istý účel nebolo a nie je dostatok. To je ďalší z cieľov zálohového systému – uzavrieť materiál v rámci odvetvia. Keď sa totiž recyklát z plastových fliaš použije v automobilovom alebo textilnom priemysle, jeho životnosť končí. Vo výrobe nových fliaš ho vieme používať znova a znova. To je zmysel obehovosti. Zároveň ho so zálohovaním vieme vyzbierať viac a je vyššej kvality.

Predpokladám, že prvé fľaše sa už dostali k recyklátorom, máte od nich nejakú odozvu?

Zatiaľ to nie sú veľké množstvá. Na kusy to vyzerá veľa, ale na hmotnosť to nie sú závratné čísla. Máme ale s recyklačnými spoločnosťami zmluvy o spolupráci. V rámci nich by nám mali aj spracovať spätnú väzbu, aby sme vedeli nastaviť procesy čo najefektívnejšie, čo zase prinesie kvalitnejšiu recykláciu. Zatiaľ je to ale priskoro hodnotiť.

V posledných týždňoch sa objavil problém s nedostatočnou frekvenciou zberu vyzbieraných fliaš. Prezidentka zväzu obchodu Slovenskej republiky Nadežda Machútová uviedla, že „systém ešte nefunguje tak, ako sme očakávali“. V čom je problém?

Nápor na zvoz je naozaj veľký a frekvencia návratu obalov je väčšia ako sme očakávali. Sme v intenzívnom kontakte s odbernými miestami, takže sme vedeli rýchlo identifikovať kritické prevádzky, kde sa nahromadilo viac obalov naraz.

Je to spôsobené tým, že máme nastavenú plnú automatizáciu objednávok a tak komplexný systém potrebuje čas, aby sa vyladili procesy na oboch stranách. Za tieto dva mesiace sme mali možnosť vychytávať tieto detaily. Posilnili sme frekvenciu zvozov a vozový park, zabezpečili sme mimoriadne zvozy počas Veľkej noci aj po nej a prijali sme strategické opatrenia, ako sa pripraviť na letnú sezónu, aby bola frekvencia zvozov plynulá a dostatočná. Miera návratnosti rastie a my tomu musíme prispôsobiť frekvenciu zvozov.

Chápem správne, že problém mali iba niektoré konkrétne prevádzky?

Áno. Išlo o nahromadenie fliaš v niektorých miestach. Zvozy sa nastavujú automaticky, to znamená, že po uzavretí určitého počtu vriec sa generuje objednávka. Avšak na začiatku sa objednávky na strane niektorých odberných miest nerobili správne, čo spôsobilo, že k nám do systému neprepadali a museli ich dohlasovať. Marec sme preto využili na dočistenie miest, v ktorých s problémy vyskytli. Zvozy robíme od pondelka do piatku, no teraz zvažujeme mimoriadne zavedenie sobotných zvozov.

Sťažovali sa hlavne malé prevádzky, ktoré nemajú toľko priestoru na uskladnenie fľiaš alebo mali problém aj väčšie obchody?

Nebolo to iba o malých prevádzkach. Mali sme lokality, kde sa všetky tieto faktory nahromadili.

Česko a Slovensko patria k najväčším exportérom recyklovateľného odpadu v Únii (INFOGRAFIKA)

Obchod s odpadom v Únii dosiahol v roku 12,2 miliardy dolárov. Až 69 percent z prevezeného odpadu tvorí železo. Slovensko patrí v jeho exporte k lídrom Únie. 

Na zvoz je naviazané aj vyplácanie peňazí prevádzkam. Ak teda zvoz v niektorých obchodoch neprebiehal, ako mal, chýbali im potom peniaze?

Bolo to skôr nepochopenie. Zmluvy máme nastavené tak, že záloha a manipulačný poplatok sa preplácajú na základe odobratého množstva od obchodníka. Vo februári sme robili zber iba za dva týždne, takže v uzávierke vykazovali zálohy za zbery, ktoré ešte neprebehli. V marcovej fakturácii dostali preplatené to, čo si mysleli, že im chýba.

Ako funguje financovanie systému zálohovania? Je v ňom dosť peňazí?

Systém nie je financovaný z verejných zdrojov, ale poplatkami výrobcov, ktorí uvádzajú obaly na trh. Ďalším zdrojom financovania sú výnosy z predaja materiálu a neuplatnené zálohy. Funguje to podľa základných princípov, ktoré sa v Európe osvedčili a rezonuje pravidlo „znečisťovateľ platí“. To znamená, že ak spotrebiteľ obal nevráti, záloha zaň ide tiež na financovanie systému. Keďže ide o neziskovú organizáciu, akýkoľvek zisk musí byť použitý na rozvoj systému. Obyčajne sú tieto systémy deficitné. My počítame, že pri plnej návratnosti 90 percent sú prevádzkové náklady odhadom 35 miliónov eur a výnosy 30 miliónov eur. Rozdiel zaplatia výrobcovia na poplatkoch za uvedenie na trh.

Správca záloh bol určený začiatkom minulého roku, to znamená, že času na prípravu nebolo až tak veľa, len desať mesiacov, ak sa nemýlim. Sú tieto problémy výsledkom takého krátkeho časového okna?

Určite áno. Vytvoriť a otestovať taký komplexný systém za desať mesiacov je naozaj nadľudský výkon. Z nášho pohľadu ako správcu systému, ale aj výrobcov a obchodníkov systém funguje úspešne. Máme spustených 2300 odberných miest, 1800 automatov a ľudia denne vracajú množstvá obalov. Dokázali sme pripraviť niekoľkoročný projekt za desať mesiacov a teraz v zákulisí vylaďujeme detaily. Je dobré, že prevádzky komunikujú problémy, pretože o nich vieme a môžeme ich spoločne riešiť. Systém sme postavili na nohy diskusiou s výrobcami a distribútormi o oblastiach, ktoré bolo potrebné zlepšiť. Preto si myslím, že zálohový systém je odsúdený na úspech, lebo ho tvoria tí, ktorí v ňom majú povinnosti.

Čím si vysvetľujete krátke obdobie, ktoré ste mali na prípravu? Bola to nerozhodnosť ministerstva alebo odpor obchodníkov?

Hoci sme boli v procese príprav a chystania projektu už v roku 2019, kým ministerstvo neukončilo proces výberu Správcu zálohového systému, nemohli sme nič robiť. Desať mesiacov je krátky čas a aj keď sme to zvládli, iným krajinám by som to neodporúčala. Adekvátne obdobie je 18 mesiacov až dva roky, keďže krátkosť času vytvára tlak na robenie kompromisov.

V Lotyšsku zaviedli zálohovací systém mesiac po Slovensku. Máte informácie, ako tam prebieha rozbeh?  

Prvé čísla z Lotyšska ešte nemáme. Aj keď si myslím, že máme vyššiu mieru návratnosti, oni majú inak nastavené prechodné obdobie a tým menej zálohovaných obalov na pultoch. U nás ľudia obaly vo vysokej miere vracajú, no je to spôsobené aj rýchlym nábehom vratných obalov na trh, za čo vďačíme svedomitej príprave výrobcov v spolupráci s obchodníkmi. Máme informácie, že do konca apríla by sme na Slovensku mali mať sto percent portfólia v reťazcoch zálohovaného.

Neviem to porovnať s Lotyšskom, pretože systém spustili neskôr a majú menej obalov v obehu. Ale môžem povedať, že Litva mala za prvý rok 75-percentnú mieru návratnosti. Uvidíme na konci roka, ako sme to zvládli my.

Komunikovali ste počas príprav s Lotyšskými partnermi?

Boli sme v kontakte s viacerými partnermi naprieč Európou – s Holanďanmi, Nórmi, Švédmi či Dánmi. Tieto krajiny už ale zavedenie nemali v čerstvej pamäti. Veľmi nám pomohli kontakty s Estóncami a Litovčanmi. S Lotyšskom sme nemali spoločnú prípravu, ale konzultujeme s ľuďmi, ktorí pripravovali systémy v iných krajinách. Od nich sme pozbierali najlepšie praktiky v otázkach procesu registrácie, označovania či logistiky.

Výrobcovia nápojov tlačia na štandardy pre zálohovanie, Komisia váha

Európska komisia dodnes nezaviedla minimálne štandardy pre zálohovacie systémy. Výrobcovia nápojov to chcú v novej obalovej smernici zmeniť. Komisia tvrdí, že potrebuje viac informácií.

Časom by sme chceli pristúpiť k modelu švédskej alebo dánskej logistiky, v ktorých sa obaly zbierajú špecializovanými zbernými autami, v ktorých sa ešte viac zlisujú a zefektívnia tak prepravu. Na tento krok sme nemali dosť času a budeme na ňom pracovať teraz.

Sú medzi zálohovacími systémami v Európe veľké rozdiely?

Nepovedala by som, že veľké. Škandinávske a pobaltské systémy fungujú spôsobom, o ktorom by som tvrdila, že je najefektívnejší. Jedna centrálna nezisková organizácia založená profesijnými združeniami, ktoré zastupujú výrobcov a obchodníkov financovaná poplatkami výrobcov z predaja materiálu a nevyzbieraných záloh. Obchodníci tvoria medzičlánok, ktorý na začiatku investuje do odberných zariadení a dostáva za to manipulačný poplatok za kus odobratého obalu, čo je ich odmenou za priamo vyvolané náklady spojené s odberom obalov. Toto je základný systém, ktorý je priateľský k zákazníkovi a má dostatočne širokú odbernú sieť.

Niektoré krajiny, ale zbierajú viac odpadov než len plastové fľaše a hliníkové obaly, napríklad sklo. Má na Slovensku zmysel v nejakom bode systém rozšíriť?

Do zálohového systému sa dáva to, s čím je problém. Na Slovensku bola neuspokojivá miera vyzbieraných plastových obalov a plechoviek, preto sa zahrnuli do systému obaly od 0,1 po tri litre. Je pravda, že v niektorých krajinách sa odoberá aj nevratné sklo.

V tejto chvíli o rozšírení neuvažujeme, ale je to otázka na ministerstvo životného prostredia. Pre plastové obaly a plechovky sa rozhodli pre množstvo odhodeného odpadu a šírku portfólia v týchto obaloch. Ďalšie rozšírenie znamená ďalšie investície a vyvíjanie systému. V prvom rade ho musíme postaviť na nohy taký, aký je. Znovu sa rozvíja segment opakovateľne použiteľného skla, niektorí výrobcovia do neho začínajú baliť nie len pivo, ale aj nealkoholické nápoje a minerálne vody. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, či to bude dávať zmysel z pohľadu zvýšenia miery zberu nevratných sklenených obalov.

Zálohovanie neprišlo ako požiadavka Európskej únie. Komisia ale v návrhu novej smernice o obaloch a odpadoch z obalov premýšľa nad jednotnými európskymi štandardmi pre zálohovanie. Zmenilo by to nejako slovenský systém?

Jednotné štandardy, ktoré podporujú aj UNESDA alebo Federácia výrobcov balených vôd, kopírujú základné princípy, na ktorých sú postavené škandinávske a pobaltské zálohové systémy. Nemyslím si, že by to slovenský systém ovplyvnilo, naopak, stanovenie základných štandardov je veľmi dobrým krokom, pretože to pomôže posunúť ďalšie krajiny smerom k zálohovaniu.

Štandardy by pomohli stanoviť základné kritériá, pretože dnes je to na samotnej krajine, aby si systém postavila. Na Slovensku ministerstvo prijalo zákon a inšpirovalo sa Estónskom a Litvou. To bola veľmi dobrá voľba, pretože sme na tom mohli postaviť systém. Sú však krajiny, ktoré môžu ísť iným smerom, preto to vítam. Potrebujeme zakotviť prístup výrobcov k recyklovanému materiálu zo zálohového systému. Krajina má svoj cieľ, ktorý musí dosiahnuť v rámci miery zberu, ale aj výrobcovia majú ciele, ktoré na nich kladie legislatíva, a to minimálne 25-percentný podiel recyklovaného materiálu v nových obaloch, pričom do roku 2030 to bude 30 percent. Materiál musí byť dostupný v adekvátnej kvalite. A preto je veľmi dôležité, aby súčasťou princípov bol aj prístup výrobcov k recyklovanému materiálu.

Komunikujete o novej smernici s Komisiou?

Áno. Cez strešné organizácie ako UNESDA sme s Komisiou v komunikácii. Oslovili nás, aby sme zdieľali najlepšie praktiky, pretože sme posledný nový systém, ktorý intenzívne rieši, ako zabezpečiť, aby výrobcovia mali prístup k dostatočnému množstvu kvalitného materiálu a aby si mohli plniť svoje ciele a povinnosti zo zákona.