Michal Sebíň: Kľúčom k 50-percentnej recyklácii je bioodpad

Michal Sebíň [NATUR-PACK]

Keby som bol starosta, nebojoval by som proti skládkovacím poplatkom, hovorí riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK MICHAL SEBÍŇ.

Zástupcovia ministerstva životného prostredia priznali, že nesplníme európsky cieľ pre rok 2020 recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Ako si to vysvetľujete?

Sám som bol prekvapený, keď ministerstvo jasne deklarovalo, že cieľ sa nedá splniť.

Ste prekvapený z úprimnosti alebo z toho, že sa to nedá?

Skôr z úprimnosti. Čakal som viac entuziazmu – áno, sme na tom zle, ale budeme robiť všetko pre to, aby sme cieľ splnili. Na druhej strane chápem, že keď je rozdiel medzi cieľom a realitou v našej krajine jeden z najväčších v Európskej únii, treba zaujať pragmatický prístup. Ten má možno viesť k výnimkám alebo prechodným obdobiam, aby sme sa vyhli vysokým pokutám.

Slovensko už vie, že recyklačný cieľ pre rok 2020 nesplní

Envirorezort sa chce v budúcom roku zamerať na biologický odpad.

O výnimkách sa rokuje len v súvislosti s novými cieľmi pre rok 2030. Pre platnú legislatívu pre rok 2020 si už zrejme žiadne výnimky nevymôžeme.

Ak nie je možné nič si vymôcť, potom oceňujem úprimnosť.

Aby som to upresnil, ministerstvo sa snaží robiť „všetko možné“, aby sa k cieľu aspoň priblížilo.

Pre mňa je dôležitá ešte iná vec. Na rozdiel od minulosti začalo ministerstvo intenzívnejšie komunikovať novelu zákona o odpadoch v celom rozsahu. Pred dvoma, troma rokmi hovoril minister, že princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov (obalov) je ten nástroj, ktorý nás priblíži k recyklácii na úrovni 50 percent. My sme vždy tvrdili, že to nestačí. Komodity, ktoré tam spadajú, tvoria pomerne malú časť komunálneho odpadu. Keď z odpadu vytiahneme všetko sklo, papier a plasty, zostane nám ho stále viac ako 50 percent. Kľúčom k 50-percentnej recyklácii je bioodpad. Tvorí 45 – 50 percent komunálneho odpadu. Naše komodity tvoria približne 25 – 35 percent.

Minister už vlani povedal, že sa musíme zamerať na bioodpad. Ministerstvo avizovalo, že k bioopadu chystá stratégiu a chce lepšie komunikovať s verejnosťou.

Triedenie bioodpadu sa stáva realitou. Ako Bratislavčan som spokojný s prístupom mesta. Všetky rodinné domy v Bratislave majú nárok na nádobu na bioodpad, ktorý sa aj vyváža, alebo na bezplatný kompostér. Bioodpad tvorí zelený odpad zo záhrady a zvyšky zeleniny z kuchyne. Aj ľudia na sídliskách sa spojili a žiadajú mesto o spoločné kompostéry pre komunitné záhrady, ktorých postupne pribúda. Bývam vedľa budovy Fakulty ekonomických a sociálnych vied UK, kde si študenti prerobili staré záhradníctvo na komunitnú záhradu a kompostujú odpad zo školy.

Vráťme sa k prvej otázke. Aký je dôvod neúspešnej cesty k 50 percentám?

Starý zákon umožňoval v praxi výnimku z povinnosti triediť bioodpad pre takmer každé mesto. Až dnes sa začína triediť. Len v posledných mesiacoch beží výzva, v ktorej môžu obce a mestá žiadať o príspevok z Environmentálneho fondu na nádoby a kompostéry.

Podľa aktuálnej štatistiky Eurostatu, ktorá je za rok 2015, triedilo Slovensko 14,9 percenta komunálneho odpadu. V predchádzajúcom roku sme triedili 10,3 percenta. Jedným z dôvodov však môže byť aj iná metodológia výpočtu. Vidí NATUR-PACK zlepšenie v teréne?

Kompletné dáta za súvislejšie obdobie ešte nemáme. Na trh sme ako organizácia zodpovednosti výrobcov vstúpili 1. júla 2016 a máme len údaje za druhý polrok. Ja dokonca tieto údaje beriem s rezervou, pretože nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa vtedy len zavádzal. Prvý kompletne ukončený bude rok 2017. Dáta budeme mať najskôr v januári.

Každú jednu obec, ktorú máme zazmluvnenú, však sledujeme individuálne. A môžeme skonštatovať, že množstvo vytriedeného odpadu narástlo.

Zatiaľ však nevieme povedať, či vzrástlo aj celkové množstvo vzniknutého odpadu. Rastie každý rok, hoci Slovensko produkuje jedno z najnižších množstiev odpadu na počet obyvateľov v EÚ.

S istotou teda nevieme povedať, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov viedol k vyššej recyklácii.

To budeme vedieť povedať až na začiatku budúceho roka.

Zákon, ktorý nadobudol účinnosť vlani, však priniesol dva pozitívne faktory. Prvým je samotné zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V minulosti boli náklady na triedený odpad roztrúsené medzi rôznych aktérov na trhu, od obyvateľov cez obce a recyklačný fond až po výrobcov. Nový systém preniesol náklady výlučne na výrobcov, teda niekoľko organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré ich zastupujú. Prenos prebehol v zásade veľmi hladko v priebehu jedného mesiaca. V júni 2016 sa náklady na triedený zber hradili z rôznych zdrojov. Z poplatkov od občanov, z príspevku z Recyklačného fondu, od oprávnených organizácií alebo z iných rozpočtových kapitol obcí. V júli 2016 už tieto náklady hradili výlučne výrobcovia.

Druhým pozitívnym faktorom, ktorý z tejto skutočnosti vyplýva je objektivizácia nákladov na triedený zber. Tie sú teraz hradené z jedného zdroja, dajú sa analyzovať a optimalizovať.

Keď sme sa rozprávali pred poldruha rokom, povedali ste: „Najzásadnejšie je, že obce samotné nezreálnili svoje náklady. Úplným štandardom na Slovensku je, že obce financovali nakladanie s odpadom z iných rozpočtových kapitol.“ Je dnes celý systém transparentnejší, aj na strane obcí?

Prenesenie nákladov na výrobcov vytvorilo predpoklady pre vyššiu transparentnosť systému triedeného zberu. Bohužiaľ nič sa nezmenilo v zmesovom odpade. Do každej z noviel zákona o odpade sa ministerstvo snažilo dostať jednu vetu: Náklady na zmesový odpad prenesú obce v plnej miere na občana.

Skládka je najhoršia možnosť. Bohužiaľ to je slovenská realita

Keby neboli dotácie, nikto by nezbieral možno ani PET fľaše, hovorí o biznise s očakávaným ročným obratom 30 miliónov eur riaditeľ NATUR-PACKu Michal Sebíň.

Čo sa s ňou stalo?

Zástupcovia ministerstva hovoria, že na priame požiadanie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) sa toto ustanovenie vždy vypustilo.

V našom poslednom rozhovore ste tiež povedali, že váš obrat za rok 2015, keď ste ešte fungovali v starom systém, bol tri milióny eur. Potvrdilo sa troj- až päťnásobné zvýšenie obratu, ktoré ste predpovedali?

Áno. V roku 2016, ktorý bol spolovice v starom a spolovice v novom systéme, bol náš obrat vyše 9 miliónov eur. Za tento rok očakávame obrat 12 – 13 miliónov eur. ENVIPAK nedávno publikoval predpokladaný obrat 18 miliónov eur. Celkové náklady a teda objem trhu je na úrovni viac ako 30 miliónov eur.

Advokát Jozef Semančín vás nepriamo obvinil z monopolizácie trhu s tým, že dvaja najväčší hráči majú zazmluvnených 92 percent obcí. Napísal tiež:  „Situácia v oblasti odpadov z obalov je kritická. Poplatky stúpli výrobcom desaťnásobne, miestny poplatok za odpady sa neznížil a Slovensko nijako výrazne neprekročilo v recyklácii, hoci je v systéme výrazne viac peňazí.“ Necítite ako dominantný hráč na trhu zodpovednosť za dnešnú situáciu?

Pán Semančín sa dotkol troch oblastí. Áno, náklady výrobcom stúpli v priemere 10-násobne, v prípade NATUR-PACKu 7 – 10-násobne v závislosti od komodity. Náklady na triedený zber sa v plnej miere preniesli na výrobcov. Je to prirodzený vývoj. Náklady na Slovensku boli v skutočnosti dlhodobo poddimenzované a teraz sme sa dostali na európsky priemer.

Pripravovaná novela zákona o odpadoch podporuje monopolizáciu na trhu

Ak návrh ministerstva životného prostredia prejde, vytvorí podmienky pre monopol, ktorý bude ťažké zvrátiť.

Tiež je pravda, že sa neznížil miestny poplatok za odpad. Nezaregistrovali sme žiadnu slovenskú samosprávu, ktorá by ho znížila. Na druhej strane pribudlo obciam a mestám množstvo nových povinností, napríklad nakladanie s bioodpadom. To je však skôr otázka na samotné obce. V Česku sa už rozbiehajú pilotné schémy podľa princípu „zaplať, koľko vyhodíš“. Je len otázkou času, kým dorazia aj k nám.

A čo sa týka peňazí v systéme, áno, tečie ich tam viac od výrobcov. Ale sú to tie isté peniaze, ktoré boli v systéme aj v minulosti, no platil ich niekto iný.

Čo hovoríte na výrok, že „situácia v oblasti odpadov z obalov je kritická“?

Netrúfam si odpovedať na základe tých čísel, ktoré máme zatiaľ k dispozícii. Ministerstvo vykazuje veľmi prudký rast recyklácie, to však môže súvisieť aj so zmenou metodiky výpočtu. Každopádne by som nenazval situáciu kritickou vzhľadom na niektoré pozitívne prvky, ktoré som pomenoval vyššie.

Kriticky vnímam, že systém nebol nastavený na rozvoj. Nevieme doň dostať viac peňazí, ani kvalitnej odbornej práce, ktorú si rozvoj vyžaduje napríklad v oblasti vzdelávania. Ďalším problémom je, že sa nenaplnili očakávania, že autorizácia pre OZV bude akousi zárukou. Na Slovensku vzniklo 11 autorizovaných OZV. Niektoré nemali dostatok zazmluvnených obcí a neplnili si korektne svoje povinnosti voči výrobcom a obciam. Namiesto toho, aby výrobcov pustili späť do systému, ich zazmluvnili ešte viac. My na to dlhodobo upozorňujeme.

Áno, ako jedna z najsilnejších OZV cítime zodpovednosť za trh a za jeden z najpálčivejších problémom považujeme práve toto. Kým ministerstvo nebude vedieť efektívne zasiahnuť, keď systém nefunguje, všetky ostatné problémy sú len druhotné.

Systém je nastavený tak, že niektoré OZV sa nevedia dostať k presahujúcim množstvám (komunálneho odpadu, teda nevedia zazmluvniť obce – pozn. red.), hoci majú výrobcov, pretože poskytovanie presahujúcich množstiev nie je povinné.

Presne to pán Semančín kritizoval. Tvrdí, že na trhu je slabá konkurencia.

To je pravda. Zákon hovorí: Ak má niekto presahujúce množstvá, môže, ale nemusí ich poskytnúť. Kritizovali sme to už pred dvoma rokmi, keď sa zákon o odpadoch pripravoval. Schválená novela zákona to už mení, ale do konca roka 2017 nie je možné dostať sa k presahujúcim množstvám. Každá OZV, ktorá svoj model postaví na viere, že na konci roka sa k presahujúcim množstvám dostane, je tým pádom odsúdená na neúspech.

Veľké OZV sa sťažujú na menšie. Trom z menších OZV ministerstvo odobralo autorizáciu. Vlani mal NATUR-PACK zazmluvnených 4 300 výrobcov a 1 100 miest a obcí. Čo sa zmenilo? Inými slovami, aké sú rozmery problému nespoľahlivých OZV?

V princípe je jedno, koľko OZV je na trhu. Systém je bilančný a jednotlivé OZV sa na financovaní podieľajú podľa výšky svojho trhového a zberového podielu. Počet obyvateľov v zazmluvnených obciach musí zodpovedať podielu na trhu s výrobcami (obalov). Aj my sme pri prvom zazmluvňovaní obcí prišli do stavu, kedy sme vedeli, že viac ich už nepotrebujeme, lebo máme zodpovedajúci trhový podiel. Vtedy sme odmietli až 200 obcí, ktoré si mohol ktokoľvek zazmluvniť. Ale to by malo fungovať aj opačne: Ak raz mám istý balík obcí, nemôžem zobrať nového výrobcu.

Mechanizmus presahujúcich množstiev v mojom vnímaní slúžil len na vyrovnávanie drobných rozdielov, ktoré vždy prirodzene vzniknú.

Nebol problém v tom, že dominantní hráči na trhu mali vybudované vzťahy s obcami ešte pred začiatkom systému OZV? A menšie OZV vám neskôr nedokázali prebrať obce.

Nesúhlasím s tým, že by sme nemali rovnakú štartovaciu čiaru. My sme na začiatku roku 2016 nemali žiadne zmluvy s obcami, a neskôr, keď sme mali dostatočný počet obcí, sme nechali obce v systéme. Keď sme teda mali vyrovnaný zberový podiel, ďalšie obce sme nezazmluvnili.

O koľko obcí ste prišli v tomto roku?

Dali alebo dostali sme približne 150 výpovedí. K 1. januáru 2018 budeme mať približne 940 obcí. Výpovede sme dávali podľa toho, ako sme potrebovali systém vybilancovať.

Máme na Slovensku obce, ktoré nikomu „nepatria“?

Áno, a nejde len o malé dedinky. Mnohé mestá a obce sa už popálili alebo dostali výpovede, ale nie všetky si našli novú OZV. Z médií tiež vieme, že bez OZV fungoval nejaký čas Liptovský Mikuláš. Definitívne sa to však vyjasní až v januári. Je tu ešte skoro tisíc výrobcov zo zrušených OZV, o ktorých stále definitívne nevieme, či budú k 1. januáru fungovať alebo nie. Títo klienti si pravdepodobne budú hľadať novú OZV.

Tisíc je veľa. Koľko máte výrobcov – klientov?

Máme vyše 7 000 výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

Vaši právnici na našom portáli napísali o zrušených OZV, že v systéme „jazdili na čierno“. Kto má týchto čiernych pasažierov – nespoľahlivé OZV na svedomí?

Ministerstvo životného prostredia viedlo konania o odobratí autorizácie rok. Neboli sme jeho účastníkom, nepoznáme teda detaily. Avšak, či už sú dôvody objektívne alebo nie, trvalo to príliš dlho. Primárny problém je však princíp jedna obec – jedna zmluva.

Triedený zber odpadu bol ohrozený, novela zákona ide správnym smerom

Štát musí zabrániť tomu, aby niektoré organizácie zodpovednosti výrobcov jazdili v systéme načierno.

To nemení ani najnovšie schválená novela zákona o odpadoch. Čo si od nej sľubujete?

Za najdôležitejšie považujeme, že systém OZV sa zachová. Dobrým impulzom je, že máme zákonnú možnosť vykonávať kontrolu efektivity zberu odpadu v zberových spoločnostiach. Tento nástroj by mala využiť každá OZV a začať tak systém spoluvytvárať. Prvý dôvod je, že my sa zodpovedáme výrobcom, ktorí majú záujem na efektivite systému. Druhým dôvodom je naša zodpovednosť za rozvoj systému, a preto ho musíme poznať do hĺbky. Toto je úloha pre rok 2018. V budúcom roku však niečo len naštartujeme a kým sa to prejaví, prejdú mesiace, ak nie roky.

Každý rok nám Európska únia a iné organizácie odporúčajú zvýšiť skládkovacie poplatky. A stále počúvame, že ZMOS je proti. Podľa legislatívneho plánu vlády, ktorý schválila v stredu 13. decembra, má nový zákon o poplatkoch schváliť v marci 2018. Znamená to, že odpor ZMOS sa podarilo zlomiť?

Už dlho som nezachytil žiadnu komunikáciu ZMOS k tejto téme. Nepoznám jeho názor. Zástupcovia ministerstva hovoria o zložitých rokovaniach so ZMOS. Ivana Maleš z mimovládneho Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, ktorý pozná každodennú realitu obcí, že starostovia zvýšenie poplatkov vítajú. Tak to cítim aj ja na osobných stretnutiach so starostami.

Prečo je v záujme ZMOS byť proti poplatkom, ak sú jeho členovia za?

O tom nechcem špekulovať. Na prvý pohľad tu platí logika, že ak ako starosta zvýšim poplatky za skládkovanie, musím zvýšiť aj poplatky občanom, a to pred budúcoročnými komunálnymi voľbami nemôžem urobiť. Podľa návrhu zákona však obec, ktorá triedi viac, bude platiť menej. Zástupcovia ministerstva dokonca hovoria, že obce, ktoré budú triediť 60 percent komunálneho odpadu, budú platiť za skládkovanie toľko, čo dnes.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie je kľúčové pre naše odpadové hospodárstvo

Pre obce je dnes výhodnejšie dať odpad na skládku ako ho nechať zhodnotiť.

Nie som starosta, ale s istou skromnosťou poviem, že keby som ním bol, nesústredil by som sa na boj proti poplatkom za skládkovanie, ale na to, ako platiť čo najmenej. Triedil by som všetko, čo sa dá. Začal by som bioodpadom a mal by som 45 – 50 percent komunálneho odpadu vytriedeného. A tým pádom sa pre mňa poplatky v zásade nezmenia. Pravda, pre obce, ktoré triedia málo, narastú skládkovacie poplatky niekoľkonásobne.

V druhej polovici decembra predložilo ministerstvo do medzirezortného pripomienkového konania zákon o skládkovacích poplatkoch. Aké je vaše prvé hodnotenie návrhu?

Keďže je celé pripomienkovanie ešte len na začiatku, uvidíme ako návrh dopadne. Ale pozitívne je, že je návrh na svete. Verím, že sa vo finále veľmi neodkloní od pôvodného návrhu ministerstva a Slovensko urobí tento nevyhnutný krok. Pokiaľ budú poplatky za skládkovanie komunálnych odpadov vyššie ako poplatky za recykláciu, úroveň recyklácie sa môže u nás v priebehu niekoľkých rokov výrazne zvýšiť.