Odborníčka na odpady: Ak samosprávy zavedú zber kuchynského odpadu správne, ušetria tisícky eur

Martina Gaislová je odborníčkou na odpady a riaditeľkou spoločnosti JRK Waste Management

Triedenie musí byť pohodlné, ale aj kontrolované. Systém kontroly a sankcie na Slovensku chýba. Prechod na systém „plať za to, čo vyhodíš” nebude na splnenie recyklačných cieľov stačiť. Najskôr musíme zmeniť odpadovú infraštruktúru, hovorí MARTINA GAISLOVÁ. 

Martina Gaislová je odborníčkou na odpady a riaditeľkou spoločnosti JRK Slovensko, ktoré ponúka poradenstvo v oblasti odpadového hospodárstva s cieľom znížiť množstvo komunálneho odpadu, predchádzať jeho vnizku a zvýšiť mieru triedenia. 

V rozhovore sa dočítate:

  • ako prebieha implementácia povinnosti triediť kuchynský biologicky rozložiteľný odpad,
  • prečo je kompostovanie jedným z riešení klimatickej krízy
  • ako na Slovensku narábame s kompostom a kde môžeme hľadať inšpiráciu
  • prečo sú talianske mestá lídrami v triedenom zbere odpadu
  • prečo prechod na množstevný zber nestačí na splnenie recyklačných cieľov.

Na Slovensku máme od prvého januára novú povinnosť triediť kuchynský rozložiteľný biologický odpad (BRKO). Platí to približne dva týždne. Vieme už čiastočne zhodnotiť, ako prebehla implementácia, alebo je ešte priskoro?

Ešte je priskoro. Už teraz ale vieme povedať, že máme samosprávy, ktoré sa na to veľmi dobre pripravujú. Niektoré samosprávy už začali so zberom kuchynského odpadu, čo je skvelé. Potom máme samosprávy, ktoré vedia, že majú ešte pol roka na doladenie procesov, a len teraz sa začínajú zaujímať, ako by sa mohli tejto témy chopiť.

Zatiaľ nemáme konkrétne výsledky. Zrealizovali sa prvé zbery. Vieme povedať, že všetky samosprávy už nad spôsobom zberu uvažujú a sú v nejakom štádiu príprav.

Vieme povedať, koľko samospráv už začalo kuchynský odpad triediť?

Bohužiaľ, takéto údaje nemáme.

Samosprávy dostali od ministerstva životného prostrediu výnimku polročného prechodného obdobia (Keď kuchynský odpad ešte nemusia triediť, ale už sa musia pripravovať, pozn. red.). Ďalšia výnimka, vďaka ktorej sa môžu obce vyhnúť povinnosti triediť kuchynský odpad, je stopercentná miera kompostovania. Je to pomerne prísna hranica. Je pre väčšie obce vôbec možné ju splniť?

Legislatíva hovorí, že obce, ktoré preukážu stopercentnú mieru kompostovanie odpadu domácnosťami, nemusia zaviesť zber kuchynského odpadu. Môže však ísť aj o jednotlivé mestské časti. To znamená, že dané mesto nemusí zbierať kuchynský odpad v častiach s rodinnými domami, ktoré si odpad kompostujú. V tomto scenári mesto zavedie zber iba v častiach s bytovými jednotkami. Týmto spôsobom nemusia zaviesť zber v celom meste, ale iba v častiach s komplexnou bytovou výstavbou.

Kompostovanie je jedna možnosť, ako s kuchynským odpadom nakladať. Aké sú ďalšie?

Začnem odzadu. Prečo vôbec zbierame kuchynský odpad? Mohli sme dať ľuďom podpísať čestné prehlásenia o tom, že si odpad kompostujú, a my nemusíme robiť nič. To by ale bolo veľmi nesprávne hlavne z environmentálnych dôvodov. Zber kuchynského odpadu a bioodpadu je dôležité realizovať preto, lebo na Slovensku sa tento odpad štandardne dostáva na skládku. Je súčasťou zmesového komunálneho odpadu, preto ide na skládku, kde sa rozkladá bez prístupu vzduchu. Takto skládky produkujú skleníkové plyny, čim prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Myslím, že dnes už nikto nepochybuje, že klíma reaguje na počiny ľudstva. Je vidieť, že podnebie sa zásadným spôsobom mení. Samozrejme, keď nechceme, aby sa bioodpad skládkoval, musíme ho vytriediť a takpovediac vytvoriť novú koncovku.

Teraz sa dostávam k odpovedi na vašu otázku, čo s bioodpadom. Kompostovanie je jedna z možností. Kompostovať môžeme rôznymi spôsobmi, ale legislatíva nám umožňuje dva spôsoby. Buď kompostujeme bioodpad – zelený alebo kuchynský, vo svojom záhradnom kompostéry alebo zavedieme zber. Z tohto zberu sa biologický odpad dostane buď na bioplynovú stanicu, ktoré z neho vyrobia zelenú energiu, alebo sa spracuje v priemyselnej kompostárni. Ak sú dodržané pracovné postupy pri výrobe kompostu, tak kompost je skvelým riešením mnohých problémov, vrátane spomenutej klímy. Ak pôdu obohatíme kompostom, tak zlepšíme jej vodozádržnú funkciu. To znamená menej záplav, pretože pôda vie prijať viac vody. Takisto sa obohatia podzemné vody. Vďaka kompostu pôda tiež zlepší svoju schopnosť viazať uhlík, čo znamená menej oxidu uhličitého v atmosfére. Kompost je liekom na najväčšie problémy planéty. Nie je to niečo, čo by sme museli vyrábať za veľké náklady, lebo kompost nám vie vzniknúť z nášho vlastného odpadu. Odpad máme k dispozícii, každý z nás ho produkuje. Nemusí skončiť na skládke či v spaľovni. Vieme z neho naspäť dostať výživnú hodnotu do pôdy, ktorá sa nám zas odvďačí tým, že planéta bude zdravšia.

Vie Slovensko týmito spôsobmi, ktoré ste opísali, kompost aj reálne využívať? Ozývajú sa totiž hlasy, že kompost nevyužívame tak, ako by sme mohli.

Na Slovensku ho, žiaľ, naozaj nevyužívame ako by sme mohli. Sme v štádiu učenia sa od iných krajín. Veľmi dobrý príklad máme v Rakúsku, ktoré je kompostovaciou veľmocou Európy. Rakúsko má viac ako 400 kompostární. Už na začiatku sezóny, v marci, mávajú opcie na celoročnú produkciu. Tamojší poľnohospodári majú o kompost veľký záujem. Podporuje ich v tom aj legislatíva. Napríklad, ak chce poľnohospodár byť certifikovaný ako biohospodár a predávať produkty s označením bio, musí používať na svojej pôde kompost triedy A plus, čo je v Rakúsku najvyššia kategória.

U nás nie sú žiadne kategórie kompostu a naša legislatíva je veľmi odlišná. V Rakúsku tvorí kompostavacia vyhláška hrubú knihu, u nás má niekoľko strán. Na našich kompostárniach sa síce vyprodukuje kompost, ale nepoužíva sa v dostatočnej miere, pretože nie je takej kvality ako by poľnohospodári chceli a potrebovali. Produkcia slovenských kompostární sa väčšinou využíva pre záhradky obyvateľov, ktorí si ho môžu bezplatne vyzdvihnúť z mestskej kompostárne. Aj to je veľmi dobré, lebo aj z takéhoto domáceho použitia sa zvýšením kvality kompostu dokážeme dostať na úroveň Rakúska. Ak používame kompost na obohatenie pôdy, o to menej potrebujeme použiť rôzne chemické hnojivá, čo je tiež jeden z výrazných benefitov.

Na portály menejodpadu.sk ste v novembri v tlačovej správe upozornili aj na nedostatok zariadení na spracovaniu bioodpadu, kompostární a bioplynových staníc. Ako to vyzerá dnes?

Nemyslím si, že medzičasom vznikli nejaké nové. Ide o to, ako sa na to pozrieme. Inštitút environmentálnej politiky (IEP) napísal správu o tom, že koncových zariadení pre kuchynský odpad je dostatok, len nie sú ideálne rozmiestnené. Niektoré samosprávy majú k najbližšiemu spracovateľovi kus cesty.

Čo sa týka počtu, záleží od uhla pohľadu. V zbere kuchynského odpady si môžeme zobrať príklad z Talianska. Taliani sú v tomto skvelí a dosahujú úžasné výsledky. Zber tohto typu odpadu majú zabehnutý už viac ako 15 rokov. Napríklad, v Parme vyzbierajú za rok 105 kilogramov na obyvateľa. U nás sa odhaduje, že produkcia kuchynského odpadu sa rovná 100 kilogramov na obyvateľa na rok. Ak si zoberieme, že máme päť milión obyvateľov krát 100 kilogramov, tak na takúto kapacitu nemáme dostatok zariadení. Samozrejme, nemôžeme očakávať, že teraz všetci začnú poctivo triediť, keď prišla nová povinnosť. A Bratislava a Košice majú túto povinnosť odloženú o dva roky. Odhadujem, že 70 percent obcí sa vybaví kompostérmi, čiže zber nebudú realizovať. Domáci kompostér znamená, že odpad nevznikne, pretože prechádza vzniku. Odpad je to, čo vyhodíme do nádob. V dôsledku toho nemôžeme počítať s tým, že tu budeme mať 100 kilogramov odpadu od všetkých obyvateľov. Nech zavedieme akýkoľvek systém, nikdy sa nám doňho nezapojí 100 percent obyvateľov a nikdy sa nezapoja všetci rovnako, intenzívne a kvalitne.

Samosprávam chýbajú zariadenia na spracovanie kuchynského odpadu. Na ich výstavbu mali roky

Samosprávy sa pripravujú na zber kuchynského odpadu. Zariadenia na jeho spracovanie chýbajú najmä na strednom a východnom Slovensku. Ich dostupnosť je pre samosprávy kľúčová.  

Mestá ako Parma a Miláno majú mieru triedenia nad 80 percent. Slovensko sa potáca niekde okolo 40 percent. Štúdia Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN) uvádza, že miera triedenia všetkých slovenských miest je 30 až 40 percent. Je zrejmé, že v Parme pristupujú obyvatelia k triedeniu odpadov úplne inak ako u nás.

Teraz pôjde o to, či samosprávy zavedú triedený zber kuchynského odpadu tak, aby naozaj motivovali ľudí a podvedome ich viedli k tomu, aby triedili kuchyňu. Triedenie musí byť pohodlné. Talianski kolegovia to majú veľmi dobre zvládnuté. Systém majú nastavené tak, aby ľudia nielenže chceli triediť, ale aby nemuseli nad tým ani rozmýšľať.

Ak chceme vedieť posúdiť, či máme dostatočne veľa závodov na kuchynský odpad, tak sa musíme zamyslieť, že či sa vôbec dokážeme dostať na úroveň okolo 100 kilogramov. Ak zavedieme povinnosť triediť, ale ľudia nám vytriedia iba päť kilogramov za rok, potom tých zariadení máme priveľa.

Spomínali ste, že do žiadnej iniciatívy sa nezapojí sto percent ľudí. Preto som sa pýtal, či je vôbec reálne naplniť podmienku stopercentného kompostovania v obciach.

Dnes je to tak, že pri tejto výnimke musia mať domácnosti kompostér. Môžeme povedať, že je to nedokonalosť, ale je to tak. Pri dokladovaní 100-percentnej miery majú samosprávy dve možnosti. Prvou je jednoduché čestné prehlásenie od obyvateľov, že kompostujú. Druhou, že samosprávy zakúpia kompostéry, buď z vlastného rozpočtu alebo cez granty, kompostéry obyvateľom rozdajú a zaviažu ich kompostovať. Potvrdenie o prevzatí kompostéru od domácností stačí na zdokladovanie kompostovania.

Aj na kompostéry sa z hľadiska samospráv dá pozrieť dvomi spôsobmi. Môžu to spraviť iba preto, aby som učinil zadosť legislatíve a nezaujíma ma, či ľudia reálne kompostujú, alebo majú kompostéry neposkladané v pivnici. Ak však zaviažu ľudí kompostovať a oni to budú reálne robiť, nebudú hádzať bioodpady do zmesové odpady a samosprávy ušetria na zbere, pretože nemusia kupovať nádoby, platiť zberovú spoločnosť a ukladať veľké množstvo odpadu na skládku. Kompostéry majú životnosť 15 až 20 rokov, úspora môže byť obrovská.

Ako sa dá zaviazať ľudí, aby kompostovali? V teórii to dáva zmysel, ale ako zabezpečiť, aby to ľudia reálne kompostovali, najmä v súčasnom systéme, keď platíme plošné poplatky za odpad?

Každá samospráva vydáva všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je záväzné pre všetkých obyvateľov. V prípade, že podľa neho sú všetky domácností povinné kompostovať a zakazuje sa vyhadzovať biologicky rozložiteľný odpad do nádob na zmesový komunálny odpad, tak obyvateľ je povinný tak robiť. V prípade, že to nerobí, porušuje zákon a mal by byť pokutovaný. Žiaľ, tuto to končí. Na Slovensku to nekontrolujeme. Nepočula  som o niekom, kto by dostal pokutu za to, že hodil do nádoby na plasty niečo iné. Je to pekná teória, ale treba ju uviesť do praxe.

V Taliansku to kontroluje mestská polícia. Povedzme, že v Parme sú na to vyčlenení traja mestskí policajti, ktorí sa venujú len odpadom. Námatkovo kontrolujú odpady domácností a dávajú pokuty. Keďže každá domácnosť aj bytovky má vlastné 40-litrové nádoby na odpad. Takéto nádoby policajti veľmi ľahko skontrolujú. Keď máme tisíc sto litrovú nádobu, tak akurát vidíme jej povrch. To sa skontrolovať nedá.

Chýba nám kontrolný mechanizmus, systém sankcie a motivácia. Ako ste povedali, nakoniec všetci za odpady platíme rovnako, či už triedime dobre alebo zle. Ak ľudia na Slovensku platia za odpady 20, 30, niekde 40 eur, tak do akej miery je zaujímavá motivácia desať percent? Budú niekoho štyri eurá za rok motivovať, aby lepšie triedil? Problém je, že ak platíme za odpady menej ako za paušál na telefón, tak sa nemôžeme diviť, že si ľudia odpady nevážia. Ak by sme to kontrolovali a zaviedli systém, ktorý je pohodlný, tak už len pohodlnosť vyrazí ľuďom z rúk argument, že mám to ďaleko a nechce sa mi. Do pohodlného a adresného systému, ktorý vieme kontrolovať,  sa hneď zapojí veľká časť ľudí. Motivácia je už len čerešnička, pretože z hľadiska peňazí je to drobnosť.

Hovoríte teda, že nestačí zmeniť systém od plošného k množstevnému, keď by sme platili iba za to, čo vyhodíme?

Viem o takýchto snahách. Žiaľ, ide o nepochopenie problematiky. Toto riešenie sa zdá na prvé počutie dobré, ale nebude fungovať. Mám na to jeden príklad. Je rozdiel, keď dám do rúry múku, vajíčka a cukor a až potom to zmiešam, a keď dodržím recept a zmiešam to predtým? So zberom je to presne to isté.

Aj IEP zhodnotil, že by došlo k zlepšeniu miery triedenia o 11 percent. My máme 40 a potrebujeme dosiahnuť 70 alebo 80 percent. Máme záväzok voči Európskej únii, že dosiahneme túto mieru recyklácie. Ako chceme zabezpečiť v roku 2025 mieru recyklácie 55 percent, keď momentálne vytriedime iba 40 percent? Z tých 40 nedokážeme recyklovať všetko. Mieru triedenia musíme mať ešte vyššiu, ak máme dosiahnuť 55 percent.

Tých 11 percent nám neprinesie to, čo potrebujeme dosiahnuť. Za mňa je najlepšie, keď existuje recept. Nemusíme vymýšľať vlastné riešenia. V tomto prípade existuje taliansky recept, ktorý presne popisuje, čo treba spraviť, a v akom poradí, aby sme dosiahli mieru triedenia cez 80 percent. Treba ho zobrať tak, ako je, pretože je osvedčený. Treba ho dodržať a až potom, keď ho zavedieme a naučíme sa s ním pracovať, môžeme pridať slovenské špecifiká alebo iné zlepšenia. Toto je to najlepšie, čo vieme zaviesť. Predtým by sme však potrebovali zmeniť infraštruktúru odpadového hospodárstva. Mali by sme začať od začiatku a nepreskakovať. Množstevným zberom je až ďalším krokom v poradí.

Čo je prvý krok v tom takzvanom talianskom recepte?

Prvé, čo talianske mesta spravili, bolo odstránenie všetkých spoločných zberných nádob. Každá domácnosť a bytová jednotka dostali svoje nádoby, a takto prešli na kompletný zber od dverí. Ako prvé potrebujeme zmeniť infraštruktúru. Je pochopiteľné, že sa to nedá spraviť bez kvalitnej prípravy. Chce to dobrú prípravu a komunikáciu s obyvateľmi. Zmena infraštruktúry síce prebehne z večera na ráno, ale predchádzajú tomu mesiace práce s obyvateľstvom, aby rozumelo, prečo sa to deje a čo majú robiť, keď táto zmena nastane.

Odpadoví policajti a vagóny na odpad: Talianska Parma za desaťročie zdvojnásobila mieru recyklácie

O Parme sa dnes hovorí ako o príklade moderného prístupu k odpadom. V priebehu desaťročia sa jej podarilo takmer zdvojnásobiť mieru recyklácie a ušetriť státisíce eur. Ešte prednedávnom sa tamojšia odpadová politika podobala tej slovenskej.

Každá talianska domácnosť má nádoby na kuchynský odpad, zmesový komunálny odpad, plasty a papier. Jedine sklo sa stále zbiera pouličnými kontajnermi, lebo ho vedia prirodzene veľmi dobre triediť. Všetky nádoby sú načipované a dajú sa monitorovať, takže samosprávy majú údaje o tom, koľko ktorého odpadu domácnosť produkuje a ako často nádobu vykladá.

Druhým krokom je kontrola. To znamená zriadenie kontrolného mechanizmu. Až tretím krokom je zavedenie množstevného zberu. Až keď si ľudia na ten systém zvyknú a dobre sa s ním naučia pracovať, tak potom by mal prísť odlišný poplatok.

Bola to v Taliansku iniciatíva jednotlivých samospráv alebo to prišlo z národnej úrovne?

Prišlo to od samospráv.

Predpokladám, že ak by sme to mali spraviť na Slovensku, tak samosprávy by na to potrebovali peniaze a ľudské kapacity, ktoré mnohé z nich nemajú. Ako toto riešiť? Čo by ste odporučili najmä menším obciam, ktoré sú z tohto pohľadu najproblematickejšie?

Menšie obce u nás majú často už dnes zber od dverí. Keďže sa bavíme najmä o rodinných domoch, tak každý z nich má svoju vlastnú nádobu na zmesový odpad, niekedy aj plasty. Čo nemajú vyriešené týmto zberom je väčšinou sklo, ktoré stále donášajú na spoločné stojisko. Ide o tom, že zber od dverí si vie väčšina samospráv predstaviť pri rodinných domoch. Skôr je problém, že pri bytovkách je takýto zber problematický.

Čo sa týka financií, videli sme výsledky finančných nákladov počas vyhodnotenia projektov v Taliansku, Odtiaľ poznáme reálne čísla. Robili sme tiež veľa kalkulácii a modelov pre slovenské samosprávy. Parma dokáže mať vďaka zavedeniu zberu od dverí nižšie poplatky pre nižšie poplatky pre obyvateľov ako je taliansky priemer. Je to síce drahý spôsob zberu, lebo je veľmi pohodlný, ide o ručný výsyp, čo stojí viac času a peňazí, ale na konci roka dosahuje lepší výsledok ako samosprávy, ktoré majú štandardné systémy zberu.

Slovensko sa zaviazalo nielen k istej miere recyklácie, ale že stlačí mieru skládkovania o desať percent. To znamená, že my, ktorí sme boli za čias socializmu zvyknutí skládkovať takmer všetok náš odpad, potrebujeme prejsť prerodom a dopracovať sa do stavu, v ktorom sa bude skládkovať minimum komunálneho odpadu. Aj legislatíva musí skládkovanie znevýhodňovať, pretože inak by sme tento cieľ nikdy nedosiahli. Nejde len o to, že je to náš záväzok voči Európskej únii a keď ho nesplníme, tak dostaneme pokuty, ale aj z environmentálneho hľadiska je skládkovanie najhoršia možnosť.

Jedno z existujúcich opatrení je, že z roka na rok rastie zákonný poplatok za uloženie jednej tony komunálneho odpadu na skládku. Zákonný poplatok za uloženie komunálneho odpadu na skládke závisí od miery triedenia, ktorú daná samospráva dosahuje. Čím vyššia je miera triedenia, tým nižší je zákonný poplatok. Napriek tomu je odstupňovaný a z roka na rok je vyšší. Priemerná slovenská samospráva, ktorá má 30-40 percentnú mierou triedenia, má dnes poplatok 22 eur za uloženie jednej tony zmesového komunálneho odpadu na skládku. K tomu sa pripočítava komerčný poplatok s DPH. Pripomeniem, že v roku 2018 to bolo štyri eurá deväťdesiatpäť centov pre všetkých. To znamená, že v roku 2025 to bude oveľa viac. Predpokladá sa, že tak, ako to narastalo posledné dva roky, to bude rásť ďalej. Takže samosprávy už musí zaujímať, či uložia na skládku desať tisíc alebo iba päť tisíc ton.

V Taliansku to pred 15 rokmi bolo rovnako. Museli sa rozhodnúť, čo s tým. Keďže sa v Parme rozhodli pre zber od dverí, tak pri výpočte toho, čo ich to stálo, zistili, že usporili 453 tisíc eur ročne. Vo výsledku dali oveľa menej odpadu na skládku. Takisto, domáce triedenia ukázalo, že dochádza k menšiemu znečisteniu. Možno ste zachytili, že najmä Organizácie rozšírenej zodpovednosti (OZV) volajú po zlepšení v kvalite triedeného zberu. Častokrát je znečistený niečím, čo tam nepatrí. V Taliansku zistili, že pri tomto zbere zistili majú čistejšie zložky. Recyklátori začali mať väčší záujem o tieto odpady, pretože s tým nemali ťažkosti a nemuseli to prácne a nákladne dotrieďovať. Parma takto predaja svoje triedené zložky o jeden a pol milióna drahšie ako rok predtým.

…To je asi dôležité aj pre nás pri kuchynskom zbere, aby ľudia vedeli, čo do toho odpadu patrí.

Áno. Tým, že mali výrazne vyšší príjem z predaja triedených zložiek a nižšie náklady na uloženie odpadov na skládke, usporili presne 453 736 eur. Tieto peniaze mohli následne vložiť do nákupu infraštruktúry.

Takisto je to aj kuchynským odpadom. Máme dve možnosti, ako to môže finančne skončiť. Buď to zavedieme zle a na konci roka zistíme, že náklady na odpady enormne narástli, alebo to zavedieme dobre a vo výsledku nezruinujeme mesto.

Čo považujete za tohtoročnú najväčšiu výzvu v odpadovom hospodárstve?

Bude to práve zavedenie zberu kuchynských odpadov. Bude rozhodujúce, ako to mestá uchopia, pretože ak to neuchopia správne a k súčasným nákladom na odpadové hospodárstvo pridajú nový náklad na spracovanie, tak je logické, že na konci roka budú náklady vyššie. Výzvou je, aby čo najviac samospráv postupovalo múdro a správne sa toho chopili po odbornej stránke. Ak kuchynský odpad tvoril do konca minulého roka 30 percent nádoby na zmesový komunálny odpad, tak v priemere tvorí 30 percent celkovej zmesi. Ak vychádzame z toho, že jeho hmotnosť klesne o 30 percent, tak by sme mali zvážiť frekvenciu vývozu zmesového komunálneho odpadu. Keď to zvážim, tak mal by som znížiť frekvenciu, lebo budem mať o 30 percent odpadu menej. Ak znížime frekvenciu, tak usporíme. Doteraz väčšina samospráv vyvážala pri bytovkách zmesový komunálny odpad dvakrát do týždňa. Štyri týždne v mesiaci po dva vývozy sa rovná osem vývozov zmesového komunálneho odpadu za mesiac. Teraz, vyvážajú kuchynsky odpad štyrikrát do mesiaca, čiže každý týždeň raz. Zmesový komunálny odpad kľudne môže poklesnúť, tak ako v Taliansku, kde ho vyvážajú raz za dva týždne. Dokopy je to šesť vývozov a nie osem, takže môžeme usporiť, ak to zavedú samosprávy správne.