Starosta Košece: Občania by mali mať možnosť znížiť si poplatok za odpad svojím správaním

Radomír Brtáň [Facebook]

Občania, ktorí separujú a predchádzajú tvorbe odpadov, by nemali platiť rovnaký poplatok ako tí nezodpovední, tvrdí starosta Košece RADOMÍR BRTÁŇ. Nedávna novela odpadového zákona podľa neho rieši len to najhorúcejšie. Komplexná novela Slovensko ešte len čaká. 

Radomír Brtáň je starostom obce Košeca neďaleko Ilavy a podpredsedom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Vďaka inovatívnemu prístupu k odpadovému hospodárstvu získala Košeca viacero ocenení. Minulý rok zaviedla elektronickú evidenciu odpadov, ktorá jej priniesla titul Úradnícky čin roka 2019. 

V rozhovore sa dozviete:

  • Ako Košeca pristupuje k odpadom,
  • či zelené opatrenia musia ísť na úkor ekonomiky,
  • kde sú problémy plošného zavádzania opatrení v odpadovej politike,
  • či boli nedávne zmeny v odpadovom zákone dostatočné,
  • ako sú samosprávy pripravené na zavedenie triedeného zberu kuchynského odpadu.

V čom sa systém odpadového hospodárstva v Košeci líši od zvyšku slovenských obcí?

Prístupom k odpadovému hospodárstvu. Tie prístupy v posledných rokoch sú rôznorodé. Jeden z nich je chápať odpadové hospodárstvo ako ekonomicky veľmi dôležitú súčasť fungovania v samospráve. Ďalší je, že odpadovému hospodárstvu neprikladám taký dôraz, aký by si zaslúžilo. My sme išli prvou cestou.

Odpadové hospodárstvo sme začali rozvíjať v roku 2007. Už vtedy pre nás inovácie znamenali podstatné zníženie nákladov na odpady. Dali sme ľuďom možnosť si cez svoju peňaženku uvedomiť, že odpady nemusia byť drahé ani ak budem brať ohľad na životné prostredie, a ak budem robiť všetko pre to, aby som vyprodukoval čo najmenej odpadu. Ak už nejaký vytvorím, čo najviac z neho by som mal vyseparovať.

Minulý rok v apríli ste zaviedli systém elektronickej evidencie a odvozu odpadov. O čo ide?  

Systém elektronickej evidencie nám umožňuje veľmi podrobne evidovať produkciu každej domácnosť. To platí pre zmesový aj triedený odpad. Na základe neho vyhodnocujeme, či si daná domácnosť zaslúži zľavu v rámci všeobecne záväzného nariadenia schváleného obecným zastupiteľstvom. Podľa miery triedenia určíme, ako vysokú zľavu domácnosť dostane. Robíme to na základe objemového systému. Nerobíme váženie odpadu. To je technologicky náročnejší postup, ale je to tiež možné. Objemový prepočet znamená, že ak má zmesová nádoba 110 litrov, akonáhle ju vyvážame, domácnosti sa pripíše 110 litrov. Rovnako je to aj pri triedenom zbere. Ak z domácnosti vyvezieme 120 litrové vrece plastu, pripíšeme jej 120 litrov plastu. Koeficientom potom objem prepočítame na váhu. Nie je to úplne presné, pretože niektorá domácnosť môže mať v 120 litrovej nádoby sedem kilo odpadu, iná 11 kilo. Stále je to ale spravodlivejšie, akoby sme to brali čisto paušálne.

Čo zavedeniu nového systému predchádzalo?

Bol to dlhodobý proces. Nedá sa to stihnúť za rok. Myslím si, že aj päťročné obdobie je otázne. Toto všetko súvisí s nastavením osvety, so spôsobom myslenia ľudí, ich správaním.

Ako ste začínali?

Tie začiatky boli v rokoch 2007-2008. V tom čase u nás ešte fungovala ručná evidencia. Všetky vrecia sme si zapisovali pri zvoze. Už vtedy sme zvažovali prechod na množstevný systém. Zrušili sme veľkoobjemové kontajnery, ktoré boli na asi desiatich stanovištiach v obci. V ich dôsledku sa nám veľmi rozmohla odpadová turistika, keď nám ľudia nosili odpad z iných obcí. Toto sme zastavili už v roku 2007, čím sme znížili aj množstvo odpadu.

V rokoch 2009-2010 sme pridali finančné úľavy pre ľudí, ktorí sa zapoja do domáceho kompostovania. Vtedy to ešte zákon dovoľoval. Nebolo to veľa, ale bola to motivácia pre ľudí, aby tento odpad nezahádzali do nádob na komunálny odpad, ale aby sa snažili nechávať si ho doma v silách alebo kompostéroch. Toto bola éra, keď sme do toho vhupli. Výsledky boli veľmi príjemné. V roku 2008 sme znížili objem financií na odpadové hospodárstva z 2 400 000 korún (72 300 eur) na približne 1 400 000 (46 470 eur). Umožnilo nám to nezvyšovať poplatky za odpady pre obyvateľov.

Ľudia sa potom v priebehu rokov naučili využívať zberný dvor, ktorý sme vybudovali. Ten sme otvorili v roku 2013, ak si dobre spomínam. Videli sme na ľuďoch, že majú záujem a my sme ho podporovali napríklad finančnými úľavami. Každý občan má možnosť ovplyvniť, koľko zaplatí svojím správaním. Týmto spôsobom sa môžeme vyhnúť automatickému dvíhaniu poplatkov pre občanov, keďže aj nám ako obci sa dvíhajú poplatky za skládkovanie. Zároveň nám práve toto umožňuje pýšiť sa nejakými oceneniami alebo výsledkami.

Zberný dvor v Košeci

Vráťme sa úplne na začiatok. Ako ste s týmito nápadmi prišli? V slovenských pomeroch je totiž nezvyčajné, aby obce prišli s takto pozitívnou iniciatíviou ešte predtým, ako na nich dopadnú termíny zákonov…

Úplne prvý podnet prišiel od istého aktivistu, ktorého som mal v poslaneckom klube v obci. On si túto tému zobral za svoju. Ja som ako ekonóm videl najmä finančnú stránku veci. Videl som, že obec dopláca na odpadové hospodárstvo viac ako milión korún ročne (33 190 eur). Tie peniaze nám potom chýbali v iných oblastiach. Ak sme chceli dosahovať nejaké výsledky, a nechceli sme ísť cestou zvyšovania poplatkov pre občanov, museli sme niečo urobiť inak. Už vtedy sme zvažovali prechod na množstevný systém.

Ako sa k tejto iniciatíve postavili ľudia, keď ste ju prvý raz predstavili? Pochopili to alebo to skôr považovali za ďalšiu zbytočnú zmenu?  

Veľká väčšina to zo začiatku chápala tak, že niečo skúšame, niečo vymýšľame. Keď videli reálne výsledky, napríklad, že sused zaplatil namiesto 26 eur za osobu za odpad iba 13 eur, uvedomili si, že sa to oplatí. Bolo to iba o zmene prístupu. Keď už nejaký plast vznikne, nehodím ho do zmesového odpadu, ale do žltého vreca a budem mať nárok na zľavu.

Aké máte výsledky?

Úplne paradoxne v porovnaní s inými samosprávami sa nám medziročne v porovnaní s minulým rokom znížil objem komunálneho odpadu. Ľudia sú u nás naučení vytriediť veci, ktoré sa vytriediť dajú. Rovnako sledujeme aj zvýšenie miery recyklácie jednotlivých prúdov odpadov.

Vypláca sa vám tento systém po ekonomickej stránke? Hovorí sa, že zelené opatrenia sú vždy drahšia alternatíva. Ako sa na pozeráte?

Určite sa to vypláca. Hoci v tomto prípade zákon hovorí, že náklady na odpadové hospodárstvo má znášať poplatník. Všetky náklady, ktoré máme, by mal zaplatiť občan a podnikateľ, ktorý pôsobí na úrovni obce a platí poplatok za smeti. Finančná bilancia by mala byť vyrovnaná. Obec by zo svojho rozpočtu nemala doplácať nič. Z ekonomického pohľadu je to však, samozrejme, výhodné pre občana. Väčšina slovenských obcí má zavedený paušálny systém. To znamená, že občan vyrobí určité množstvo odpadu, ktoré stojí určité peniaze. Celkové množstvo sa následne rozráta medzi všetkých občanov. Vyšší poplatok platí aj ten občan, ktorý sa snaží a separuje. My sme išli proti tomuto. Chceme aby tí, ktorí vyrobia menej odpadu a dokážu ho vytriediť, platili spravodlivejšie a menej v porovnaní s tými, ktorí sa správajú nezodpovedne a produkujú obrovské množstvo odpadu.

Aké veľké úľavy môže človek dostať?

Vypracovali sme kategórie miery triedenia. Z 25 eurového základného poplatku sa človek vie dostať na približne 11,25 eura za rok. Keď si to premietnete na štvorčlennú rodinu, môže ísť o zľavu až 55 eur ročne. To už je celkom pekná suma. Presne týmto spôsobom sme chceli ľuďom ukázať, že sa to oplatí. Vidia to totiž na vlastnom, domácom rozpočte. Keby sme do systému nezasahovali, základné poplatky na občana by boli možno 30 eur, nie 25, pretože aj nám ako obci sa zvyšujú poplatky za skládkovanie. To už je na zváženie, či sa radšej neoplatí ísť cestou minimalizácie odpadu.

Máte v pláne systém ďalej zlepšovať? Kde sú ešte medzery?

Náš systém je momentálne akýsi medzistupeň pred množstevným systémom (občan zaplatí len za množstvo odpadu, ktoré vyprodukuje). Práve ten by sme chceli dosiahnuť. Ak to situácii dovolí, radi by sme ho zaviedli v roku 2022. Bude si to vyžadovať postupné kroky, aby ľudia pochopili náš úmysel, a boli na to pripravení. Mnohé samosprávy sa pri zavádzaní množstevného systému obávajú čiernych skládok. Tomuto sa chceme vyhnúť. Musíme preto cítiť, že ľudia sú na tento prechod pripravení. Potom ho zavedieme aj pre zmesový komunál. Množstevný zber považujem za najspravodlivejší, keďže človek zaplatí len za ten odpad, ktorý vyprodukuje.

Čím sa pri nakladaní s odpadom riadite? Máte pripravenú nejakú stratégiu alebo toto bola len jednorazová vec?  

Ak nemá jasnú, kontinuálnu a dlhodobú stratégiu Slovensko, mne je stratégia nanič. My ju  však máme v hlavách. Som starostom od roku 2006. Aj niektorí moji kolegovia z poslaneckého klubu to ťahajú so mnou už štrnásty rok. Máme svoje predstavy a vízie. Musíme sa však pohybovať v rámci platných zákonov. V roku 2008 sme poplatok za odpady rozdeľovali na dve rôzne sumy – pre tých, ktorí separovali a pre tých, ktorí nie. To sme museli upraviť, aby sme boli v súlade so zákonom. Mali sme viac prípadov, keď sme museli novú legislatívu zapracovávať do našich plánov, a nie vždy nás zmeny zákonov potešili.

Čo napríklad?

Pred tromi rokmi sme videli, že ľudia za uplynulé obdobie trochu stratili impulz a motiváciu separovať. Vnímali sme to tak, že nevidia rozdiel v peňaženke, tak ako to videli predtým. Všimli si, že ich sused netriedi nič, pričom má rovnaký poplatok ako tí, ktorí sa snažili separovať. Vznikala tam akási psychologická bariéra. Podarilo sa nám to zmeniť až elektronickou evidenciou a motivačným systémom poplatkov, ktorý funguje v súčasnosti.

Zameriavate sa aj na prevenciu vzniku odpadov?  

Robíme aktivity na všetkých úrovniach odpadového hospodárstva. Od začiatku sme do aktivít zapojili materskú aj základnú školu. Pomáhajú nám deti, tie potom učia rodičov a starých rodičov. Všetko je to o vzdelávaní sa navzájom. Snažíme sa pôsobiť na ľudí, ktorí majú šesť aj 60 rokov. Dnes je to ešte jednoduchšie, pretože podľa elektronickej evidencie odpadov vieme presne zamerať osvetovú činnosť na jednotlivé domácnosti. Údaje sú pre nás veľmi cenné. Nemusíme už robiť plošnú osvetu, jednoducho ju zameriame na tých, ktorí triedia menej.

Funguje podobný systém ešte niekde inde na Slovensku?  

Určite áno. Hoci asi nie takto komplexne ako u nás. My sme boli prví. Od apríla 2019, keď sme spustili elektronickú evidenciu bolo u nás veľa exkurzií z iných samospráv. Náš expert na odpady Marek Kurinec im venoval veľa času. Chápali sme to ako milú povinnosť. Videli sme výsledky a chceli sme dobré veci predstaviť kolegom starostom a starostkám. Viem o niekoľkých, ktorí už na elektronickú evidenciu prešli. My sa však na týchto stretnutiach takisto učíme. Aj nás zaujíma ako to funguje u nich. Je to o výmene skúseností. Takto by samosprávy mali fungovať.

Plošné váženie odpadov by v niektorých obciach znamenalo revolúciu

Môže byť tento systém spôsobom ako zvýšiť mieru recyklácie na celom Slovensku? Resp. je možné ho zaviesť plošne?

O niečom podobnom rozmýšľa aj minister životného prostredia. Hovorí o zavedení váženia nádob komunálneho zmesového odpadu. Je to jednou z aktuálnych tém. Bol by to prechod k spravodlivejším poplatkom za odpady. V niektorých obciach a mestách by to však znamenalo revolúciu. Najmä v tých, ktoré nie sú naučené triediť a separovať by bol takýto prechod mohol spôsobiť určité problémy. Ministerstvo sa musí venovať vzdelávacej aktivite. Dôležité je, aby všetky opatrenia boli jednotné. To znamená, že ak budeme zavádzať takéto plošné opatrenia, musí byť jasné, že na východe bude mať nádoba na kovy rovnakú farbu ako na západe. Medzi samosprávami v tomto nesmú byť rozdiely. Regionálne rozdiely môžu pri plošnom nastavení systému spôsobiť chaos. Problémom sú tiež financie. To znamená, koľko by mali do systému vložiť výrobcovia a dodávatelia.

Triedený zber na Slovensku nefunguje, zhodli sa envirorezort, podnikatelia aj obce

Slovensko recykluje tak málo, že od splnenia európskeho cieľa nás delí desať percent. Prvým krokom k zlepšeniu je zmena recyklačných poplatkov. Na ich výške sa zainteresované strany musia dohodnúť do konca roku.   

Kde vidíte najväčší problém slovenského odpadového hospodárstva?

Pre samosprávy boli najväčším problémom hromadné výpovede od organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) v rámci komodít pasty a papier. Treba povedať, že niektoré prúdy odpadov, napríklad sklo, sú zabezpečené dostatočne. Problém vznikal pri plastoch a papieri. Tu je potrebné dosiahnuť, aby producenti prispievali sumou, ktorá prináleží tomu, koľko odpadov uvedú na trh. To prispeje k tomu, aby sa do systému vôbec prihlásili. Pre niektorého producenta je výhodnejšie zaplatiť pokutu, keď sa príde na to, že nie je v systéme. To nie je cesta, pretože tí, ktorí sú zodpovední a nahlásia sa do systému, musia platiť viac. OZV potom takisto čelia výpovediam zo strany výrobcov a zodpovednosť prenášajú na zmluvy s obcami, mestami a zberovými spoločnosťami.  To sa deje aj dnes. Do októbra bolo možné dať výpovede od výrobcov smerom k OZV. Tie zase dávajú do konca mesiaca výpovede obciam a mestám z dôvodu vyrovnania bilancie.

Pomohlo by pri financovaní spájanie sa obcí do väčších celkov?

Určite. V regiónoch už existuje prax, keď sú viaceré obce spojené do odpadového združenia, ktoré môže napríklad fungovať aj ako zberová spoločnosť pre viac obcí. Je to efektívnejšie aj lacnejšie, najmä pre malé obce, ktoré by si inak museli odpadové hospodárstvo riadiť samé. Zdieľaním skúseností, služieb, či finančného zaťaženia sa dá zefektívniť nielen odpadového hospodárstvo, ale aj ďalšie sféry v kompetenciách samospráv.

Súhlasíte s tým, aby ministerstvo vstupovalo do trhu a určovalo minimálne sadzby za triedený zber, ako to stanovilo v novele odpadového zákona?  

OZV bežne uzatvárajú so zberovými spoločnosťami zmluvy, v ktorých na obyvateľa vyplácajú od päť do deväť eur. Výnimočne sú vyššie ako desať eur na obyvateľa. Môžem garantovať, že v súčasnej situácii sú náklady na ďalšie spracovanie na obyvateľa ďaleko vyššie ako desať eur. Toto je zásadný problém. Za posledné mesiace je vidieť veľký pokrok. Už len zmenou legislatívy. Je to pre mňa dobrý signál. Musíme však pokračovať v diskusiách so všetkými zainteresovanými stranami. Iný pohľad na vec má obec, iný zberová spoločnosť a iný výrobca, preto si treba vypočuť všetky argumenty, ako systém zlepšiť. Som rád, že ministerstvo pri minimálnych sadzbách začalo so všetkými otvorene diskutovať. Niekto hovorí, že diskusia prišla až potom, ako bol schválený zákon. Ak sme ale chceli po novom začať od nového roku, nemali sme čas.

Výhradou Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) je, že minimálnymi sadzbami sa zvýši cena potravín.

Hoci sú v niektorých bodoch naše názory odlišné, v úplnej podstate sa zhodujeme. Martin Krajčovič (Predseda SAMO) povedal, že chápe postup ministerstva. Hovorí však, že pre vyššie poplatky sa zvýši cena potravín. Nemám pocit, že ich čísla sú korektné. Štátny tajomník (Juraj Smatana/OĽANO) dokázal, že plastový obal cenu výrobku zvýši iba o niekoľko centov. To isté sa týka sklenených obalov aj kovov. Takéto zvýšenie nemôžu prezentovať ako veľký problém.

Problém skôr vidím v nedostatočnej kontrole výrobcov, ktorí nie sú v systéme. Zodpovední výrobcovia, ktorí v systéme sú, musia za nich znášať náklady, pretože celková suma sa musí medzi nich rozrátať. Ministerstvo avizovalo, že sprísni kontrolu. To ja vítam. Myslím, že ministerstvo by malo udeľovať pokuty. Musí vzniknúť stav, keď sa neoplatí byť mimo systému.

Čo nás čaká v odpadovom hospodárstve budúci rok? Triedenie bioodpadov aj nové kompostárne

Od nového roku budú obce a mestá povinné zabezpečovať triedený zber kuchynského bioodpadu. Envirorezort sľúbil nové kompostárne a triediace linky.  V budúcnosti chce zaviesť váženie odpadu.

Boli zmeny v odpadovom zákone dostatočné?

Problém súčasného stavu je aj v tom, že náklady za odpady pre OZV sú stanovené na obyvateľa. Ministerstvo schválilo, že sa bude platiť nie za obyvateľa, ale za tonu. Je to spravodlivejšie, a je to tiež motivácia pre zberové spoločnosti nakladať s odpadom zodpovednejšie. Bude v ich záujme vytriediť z existujúceho odpadu čo najviac. Rovnako budeme mať minimálne sadzby za jednotlivé prúdy odpadov. Tie by bola OZV povinná zaplatiť zberovej spoločnosti za akýchkoľvek podmienok. Celkovo novela nie je komplexným riešením. Iba chytá za chvost to najproblematickejšie, ale je to lepšie, ako nechať systém existovať aj s chybami, na ktoré sme prišli.

Pred nami je nový komplexný zákon o odpadoch. Ten by mal riešiť celý aktuálny stav od klasického zmesového odpadu až po biologicky rozložiteľný odpad. Ich zber, prepravu a všetko ostatné. 

Ministerstvo pri zmene zákona argumentovalo okrem iného aj 400 obcami, ktoré nemali na jar zmluvu s OZV. Čo sa vtedy dialo?

Ešte za bývalej vlády som sa ako podpredseda ZMOS snažil argumentovať, že systém musíme zmeniť. Nám sa v Košeci, ktorá je aj zberovou spoločnosťou, podarilo OZV zazmluvniť až v máji alebo v júni tohto roku. Môžem povedať, že sumy, ktoré teraz OZV zazmluvňuje nie sú dostatočné, aby systém generoval dostatočné zvýšenie miery triedenia na celom Slovensku. Chýbajú zberové nádoby. Väčšinou si ich obce museli kupovať sami, pretože im nevychádzali počty (na základe, ktorých sa nádoby prideľujú). Ak chcel starosta urobiť systém komfortnejší tak mohol, ale iba za svoje peniaze. To je porušenie zákona, pretože ako som povedal, obec by na odpady nemala doplácať. Od začiatku roka sme videli, že sú tu veľké komplikácie. My (Košeca) sme aj naďalej odpad zbierali, hoci sme zber museli platiť sami, pretože sme nemali zmluvu. Bolo to ale lepšie, akoby sme ho prerušili. Došlo by k obrovskému znechuteniu ľudí triediť. Bolo by to veľmi zlé, preto sme si povedali, že zber zabezpečíme spôsobom, na aký boli ľudia zvyknutí. Ukázalo sa to ako správna cesta. Išli sme do rizika, ale vyšlo to.

Bolo správne zákon meniť v skrátenom legislatívnom konaní?

To ukáže až čas. Z môjho pohľadu sme nemali inú možnosť. Ak by sme to neurobili, aj budúci rok by sme boli v rovnakom stave ako tento rok. Ťažko povedať, ako veľmi sa situácia zlepší, pretože viem, že aj dnes už obce dostávajú výpovede od OZV. Uvidíme, aké to bude množstvo. Od nového roka by mal platiť systém, že OZV sa musí postarať o systém triedenia až do momentu, keď obec nebude mať zmluvu s inou OZV. To bol jeden z princípov zmeny, ktorú sme navrhovali. Uvidíme, aká bude realita.

Samosprávy by nemali na rozhodnutie o dotáciách čakať mesiace

Od januára platí pre samosprávy povinnosť zabezpečiť triedenia biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Separujete v rámci vášho systému v obci aj tento prúd odpadov alebo to zavádzate až dnes, keď už vám vyplýva povinnosť zo zákona?  

My sme v Košeci išli cestou podpory kompostovania. Kompostujeme aj v bytovkách, ktorých v obci máme 17. Doteraz sme si mohli uplatniť výnimku z povinnosti triediť biologicky rozložiteľných odpadov na základe 50-percentnej miery kompostovania. Dnes už zákon hovorí o 100-percentnom kompostovaní. Uvidíme, či to zostane. Ak áno, budeme sa ju snažiť splniť. Momentálne to vidím, ako efektívnejšie a lacnejšie riešenie než zber. Budeme to vyhodnocovať.

Ak táto výnimka zostane v platnosti, je to škoda. Obce, ktoré pracujú s kompostérmi dlhé roky, ale niekoľko domácností ich nepoužíva, si nebudú môcť uplatniť výnimku. Budú musieť začať riešiť zber, ktorý je ale v tomto prípade ekonomicky nezmyselný. 

Ste spokojný s kompromisom, na ktorý pristúpilo ministerstvo? Že obce a mestá dostanú polročné prechodné obdobie na zavedenia triedeného zberu BRKO?

Ministerstvo avizovalo, že zákon bude pri povinnom zbere biologicky rozložiteľného odpadu pre obce a mestá ústretový. Inšpekcia nebude v prvom pol roku udeľovať pokuty. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že Slovensko nemá vytvorené podmienky, aby to po prvých šiestich mesiacoch bolo oveľa lepšie. V tomto prípade musí štát pracovať na riešeniach. Je v jeho záujme, aby Environmentálny fond a eurofondy fungovali oveľa rýchlejšie a promptnejšie. Mestá a obce, ktoré majú záujem budovať kompostárne, bioplynové stanice, či iné zariadenia na spracovanie tohto typu odpadu, by nemali čakať niekoľko mesiacov na rozhodnutie, či ich projekt bol úspešný alebo nie. Na tomto musí ministerstvo pracovať. Ak sa to podarí, rok 2021 môžeme využiť na dobudovanie kapacít a zvládnutie logistiky pri tomto prúde odpadu. S kuchynským odpadom určite musíme nie čo robiť. Pre menšie obce je najlepšie s ním pracovať už na mieste, kde vznikne. To znamená v záhradách a v domácnostiach.

Partneri

ENVI - PAK