V Bruseli zastupuje výrobcov: Potrebujeme Schengen pre odpad

Joachim Quoden. [EURACTIV/Štefan Bako]

Pred budovaním nových spaľovní treba zistiť možnosti existujúcich prevádzok v Európe a analyzovať potenciál cezhraničného obchodu, myslí si JOACHIM QUODEN, výkonný riaditeľ bruselského sektorového združenia EXPRA.

Joachim Quoden je výkonným riaditeľom EXPRA, Európskeho združenia organizácií rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tie zastupujú firmy vyrábajúce a obchodujúce s produktami, z ktorých sa neskôr stane odpad. Quoden odpovedal na otázky portálu EURACTIV.sk cez email.

Konfederácia európskych zariadení na energetické zhodnocovanie tvrdí, že v roku 2035 bude v Európskej únii chýbať 40 miliónov ton kapacít pre spaľovanie komunálneho aj priemyselného odpadu. Jej analýza predpokladá, že produkcia komunálneho odpadu zostane podobne vysoká dnes. Súhlasíte alebo nesúhlasíte s touto analýzou? Prečo?

Súhlasím s tým, že je tu potreba energetického zhodnocovania minimálne na nasledujúcich 30 rokov. Odhadovaná potreba spaľovania je však zvyčajne príliš vysoká. Okrem toho musíte vziať do úvahy, že EÚ sa snaží prejsť na obehové hospodárstvo, čo znamená, že veľa odpadu, ktorý momentálne nemôže byť opätovne využitý alebo zrecyklovaný, bude opätovne využitý alebo zrecyklovaný v budúcnosti.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

V štúdii uskutočnenej pre Európsku environmentálnu agentúru z roku 2017 sa píše, že v niektorých regiónoch Európy sú nadmerné kapacity pre energetické zhodnocovanie odpadu. Je podľa vášho názoru preprava komunálneho odpadu do krajín s veľkou kapacitou lepším riešením ako masívne skládkovanie, čo je prípad strednej a východnej Európy vrátane Slovenska?

Schengen pre odpad by mal veľký zmysel. Prečo stavať nové spaľovne, ak tie existujúce nie sú plne využívané? Takže odpoveď je: Určite áno.

V krajinách strednej a východnej Európy sa kombinuje vysoká miera skládkovania a nízka miera recyklácie. Zároveň majú málo kapacít pre spaľovanie odpadu. Za akých podmienok by ste súhlasili s budovaním nových a modernejších spaľovní ako krátkodobého až strednodobého riešenia odpadového hospodárstva?

Iba za podmienok, že by existujúce spaľovne v EÚ neboli k dispozícii, že by sa analýza potrieb nevykonávala pre každú krajinu, ale pre niekoľko susedných krajín a že kapacita identifikovaná konzultantmi by sa znížila o jednu tretinu.

Slovensko má priestor pre ďalšie zvyšovanie skládkovacích poplatkov

Európska únia pre rok 2020 stanovuje cieľ recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Slovensko sa k nemu môže priblížiť posilnením finančnej motivácie aj sankcií.

Za akých podmienok by mohlo byť spaľovanie odpadu v cementárskom priemysle prijateľným riešením?

Môže to mať zmysel v prípade, že by sme nemali k dispozícii iné recyklačné riešenia pre takýto odpad a pokiaľ by odpad predstavoval pre cementárne alternatívne palivo.

Ktorá krajina EÚ je podľa Vás dobrým príkladom politiky energetického zhodnocovania odpadu? Ktorá krajina je naopak zlým príkladom?

Mali by sme sa pozerať na celkovú stratégiu riadenia zdrojov a nie iba na politiku v oblasti energetického zhodnocovania odpadov, ktorá je len jednou z viacerých častí. Dobrým príkladom je región Flámsko v Belgicku. Zlým príkladom je Nemecko, kde sa to robí výlučne na miestnej alebo regionálnej úrovni bez skutočného federálneho plánu.

Partneri

NATUR-PACK