Tento článok je súčasťou Špeciálu: Spotreba bez odpadu. Utópia?
Obmedziť produkciu mikroplastov môžeme aj tým, že oblečenie budeme prať v rukách a nebudeme ho sušiť v sušičke, hovoria ANDREA PALOWSKA a IVAN SEDLÁK z Abraka.
Andrea Palowska (A), Ivan Sedlák (I) a Nina Kubalová pred tromi rokmi založili originálnu slovenskú módnu značku Abraka, ktorá podporuje lokálnu výrobu a šetrí životné prostredie. Primárnou zložkou vo výrobe oblečenia je látka vyrobená z recyklovaných PET fliaš.
Čo vás viedlo k nápadu šiť ekologickú módu?
A: My sme jednoducho chceli vyrábať niečo, čo nám tu chýba a čo by sme chceli, aby tu bolo. Zároveň máme vzťah k prírode. Keď sme videli, čo všetko spôsobuje už aj malé podnikanie, koľko plastov a odpadu sa vyrobí, tak to išlo ruka v ruke. Od začiatku sme riešili ekológiu, hľadali udržateľné zdroje a spôsob, ako baliť naše veci tak, aby sme nevyrobili nijaký nevyhnutný odpad.
Prečo ste sa rozhodli využívať na výrobu vášho oblečenia práve látku z recyklovaných PET fliaš?
I: Hľadali sme materiál, ktorý bude čo najmenej zaťažovať prírodu a ako najlepší nám vyšiel recyklovaný polyester. Výhodou je, že sa môže recyklovať stále dokola a veľmi dlho vydrží.
Recyklovaný polyester je výhodný aj z hľadiska uhlíkovej stopy. Preto sme napríklad nezvolili organickú bavlnu, ktorá je teraz vo svete veľmi populárna. Problémom organickej bavlny je, že nie je možné vyrobiť také množstvo, aby sa vyrovnalo dopytu, čo znamená, že ju treba nahrádzať v textile aj inými materiálmi. Taktiež má veľmi veľkú spotrebu vody. Pri jej farbení sa spotrebováva ďalšia voda, ktorá sa aj kontaminuje. My dokážeme farbiť recyklovaný polyester spôsobom, pri ktorom sa nemusí použiť voda. Tým pádom nemusíme kontaminovať žiadnu vodu a míňame oveľa menej primárnych zdrojov.
Samozrejme sú aj iné recyklované látky, napríklad recyklovaná bavlna. Ale okrem uhlíkovej stopy musíme prihliadať aj na funkčnosť látky. Potrebovali sme materiál, ktorý veľa vydrží a rýchlo uschne. V tomto nám znova najlepšie vyšiel recyklovaný polyester, ktorý je trvácny, kvalitný a rýchloschnúci. Niektoré recyklované materiály nemajú také vlastnosti ako pôvodné „virgin“ materiály. Ale polyester je polymér. Počas recyklácie sa rozloží na polyméry, čo znamená, že začne úplne od nuly a tým pádom nie je kvalitatívny rozdiel medzi pôvodným a recyklovaným materiálom.
Ako taká látka vzniká?
I: V prvom rade sa musia zozbierať fľaše. My sme malá firma, takže si nemôžeme dovoliť robiť celý proces samostatne. Spolupracujeme s rôznymi organizáciami, ktoré získavajú plastové fľaše rôznymi spôsobmi. Jeden, ktorý sa snažíme využívať najviac, je, že fľaše sú zbierané z mora. Samozrejme, nedá sa využiť hociktorý odpad vylovený z morského dna. Poväčšine sa kombinuje s odpadom z kontajnerov, aby sa dosiahla požadovaná kvalita. Ani organizácií a ľudí nie je zatiaľ toľko, aby bolo možné využívať čisto odpad pochádzajúci z morí a oceánov.
Následne sa fľašky vyčistia, rozomelú na malinké plastové fliačky, ktoré sa roztavia. V tej fáze sa to depolymerizuje a z roztavených fliačkov sa vyťahuje vlákno. Z tých sa následne pletie látka. Do výroby látky sa nemusí dávať veľké množstvo energie. Oproti normálnemu polyestru sa ušetrí približne 70 až 75 percent energie.
Odkiaľ získavate túto látku?
I: Látku sa vždy snažíme brať z Európy, väčšinu máme z Talianska. Zo začiatku sme sa snažili presadiť výrobu na Slovensku, nevedeli sme však nájsť partnera, ktorý by vedel látku vyrobiť v požadovanej kvalite a hlavne ktorý by vedel recyklované vlákno spracovať. Takže sme museli hľadať ďalej v Európe. Predovšetkým sme sa chceli vyhnúť Číne. Pri výrobe ekologického oblečenia nejde len o výber ekologickej látky, ale o celý proces výroby a spracovania. Preto sme nechceli brať látku z Číny, ušiť to niekde na Srí Lanke a potom to poslať kontajnerom do distribučného centra a odtiaľ to zase posielať zákazníkom do obchodov. Celý tento proces sa snažíme čo najviac centralizovať ku nám. Pri látke sa nám to zatiaľ nepodarilo, ale stále sa snažíme tlačiť na našich partnerov, aby sme látky vedeli vyrobiť aj na Slovensku. Okrem šitia látky sa všetky ostatné procesy dejú u nás.
Je problém takú látku zohnať?
I: Teraz sa to už zlepšilo. Dva až tri roky dozadu, keď sme začínali, museli sme veľmi tlačiť na dodávateľov, aby nám dodali požadovanú látku s požadovanými vlastnosťami. Na trhu sme malý hráč, máme malé slovo, takže niekto bol ochotný látku dodať a niekto zase nie.
Potom naskočil trend, kedy ľudia začali vnímať, že existujú recyklované látky a začali si ich sami pýtať. Na dopyt začali reflektovať pletiari, ktorí recyklované látky viac ponúkali. Celý proces sa posunul. Začalo sa celkovo viac recyklovať aj zbierať odpad.
Koľko plastových fliaš sa minie na výrobu jedného kúsku oblečenia?
I: Záleží to predovšetkým od látky a gramáže materiálu – hmotnosť látky na m2. Ale môžem povedať, že na podprsenku sa minie približne päť fliaš a na legíny asi 10 až 15 fliaš.
Snažíme sa šiť tak, aby vznikol čo najmenší odpad. Keď náhodou vznikne, tak z neho vyrobíme čelenky, peňaženky alebo iné menšie kúsky.
Sú vaše produkty vyrobené čisto z recyklovaného polyestru alebo pridávate aj iné materiály?
I: To zase záleží od látky, lebo používame rôzne úplety. Niekedy použijeme prímes elastanu, aby látka získala na pružnosti. Približne 80 až 90 percent tvorí polyester a zvyšných 20 alebo 10 je elastan. Máme jedného dodávateľa, čo dokáže zrecyklovať aj elastan, čiže v produkte je zrecyklovaný aj polyester, aj elastan.
Ako u vás funguje proces farbenia látky a potlače?
I: Potlač si robíme tu, v Piešťanoch. Ten proces si človek môže predstaviť ako tlačiareň na papier. Pri tomto druhu tlačenia sa nespotrebováva žiadna voda, čo býva všeobecne najväčší problém pri farbení látky. Obyčajné farbenie funguje v podstate ako práčka: perie sa to dovtedy, kým sa na látku nenaviaže farba. Tým pádom sa znečisťuje veľké množstvo vody. Tento neekologický proces sa vo svete postupne zlepšuje, ale najväčší producenti stále odmietajú minúť peniaze na zmenu. V Číne je stále veľa farbiarní, ktoré používajú obrovské množstvo vody. My nafarbíme len samotný diel látky, ktorý sa ušije a nefarbíme nič navyše. Navyše tieto diely farbíme touto tlačou, čiže bez použitia vody.
Stretli ste sa niekedy s vyslovene negatívnym názorom na vaše oblečenie?
A: Najviac je to vidieť na rôznych trhoch, kde sa snažíme s ľuďmi rozprávať a vysvetliť im, že my robíme veci trošku inak. Niektorí nás počúvajú a je vidieť, že ich to aj zaujíma a niektorí keď počuli, že je to vyrobené z plastových fliaš, tak sa len otočili a išli preč.
I: Keď pred pár rokmi nejaká značka predstavila boardshorts z plastových fliaš, ani ja som nevedel, čo si mám myslieť. Teraz, keď mám tieto látky preštudované, nezamýšľam sa nad tým. Plastová fľaša je rozložená na polyméry, čiže látka sa pocitovo nelíši od tej, ktorá nie je vyrobená z recyklovaného polyestru. Len to je potrebné ľuďom vysvetliť. Je prirodzené, že pri predstave oblečenia vyrobeného z plastových fliaš si človek myslí, že bude oblepený igelitom a bude sa potiť ako v skleníku.
Rozmýšľali ste alebo rozmýšľate, že v budúcnosti zakomponujete do svojej výroby aj iné ekologické materiály?
I: Stále sa niečo vymýšľa. Teraz sme napríklad videli, že sa ekologická látka vyrába z kávového odpadu.
A: Príkladom je merino (druh ovčej vlny – pozn. red.), z ktorého tiež máme kolekciu oblečenia. Merino síce môže prírode aj ubližovať, ale my používame také, ktoré má tie najvyššie ekologické certifikáty. Dokonca sa tká na Slovensku v miestnych pletiarňach. Je to zázračný materiál, prírodný, s úžasnými vlastnosťami. V zime izoluje, v lete zase dokáže ochrániť proti teplu.
Stále sledujeme rôzne výstavy. Je to veľmi rýchlo meniaci sa segment, každý rok prichádzajú novinky. Už sa robia látky aj z kôry stromov.
Ktorá látka používaná v módnom priemysle je podľa vás najmenej ekologická?
I: Každá látka má niečo. Nikdy to však nie je čisto o látke, ale o celom procese spracovania, farbenia a tak ďalej.
Nejde len o to, že látka je recyklovaná. Aj pletiareň musí spĺňať určité podmienky. Napríklad, či nepoužíva zakázané látky alebo ako v nej prebieha proces farbenia. To sa už v Európe podarilo dostať celkom pod kontrolu a veľa pletiarní má potrebné certifikáty.
Látky, ktoré sa dajú recyklovať, sú vždy lepšie v recyklovanej forme. Napríklad nerecyklovaný nylon nie je veľmi dobrá látka, ale recyklovaný nylon je rovnako dobrý ako recyklovaný polyester. Pri nerecyklovaných materiáloch je väčšia spotreba energie. Bavlna, ktorá nie je organická, je tiež veľmi zlá. Na bavlnových plantážach sa používa veľké množstvo pesticídov a obrovské množstvo vody. Bavlnu ako prírodný materiál pritom ľudia pokladajú za dobrú. Vo finále však pre Zem spôsobuje veľké škody.
A: Množstvo materiálov o ktorých si ľudia myslia, že sú dobré, sú v skutočnosti skryté zlo. Aj bavlna. Ľudia si myslia, že keď sa jedná o prírodnú rastlinu, tak je automaticky aj ekologická. Je síce príjemná, ale keď sa bavíme o ekológii, tak je to veľmi náročná plodina. Ľuďom je to však veľmi ťažké vysvetliť.
Je možné vaše oblečenie ďalej recyklovať na výrobu nových kúskov oblečenia?
I: Je to možné, ale do tejto fázy sme sa ešte nedostali. Snažíme sa to riešiť, stále sme však primalý hráč na to, aby s nami nejaká firma takto fungovala. Nemáme ani technológiu, pomocou ktorej by sme to mohli realizovať.
A: Jednu líniu vecí máme z recyklovaného polyamidu, čo sú vlastne recyklované rybárske siete vylovené z morí a textilné zvyšky. Práve táto firma, s ktorou spolupracujeme, využíva proces, prostredníctvom ktorého dokáže spracovať textilné zvyšky vhodné na túto recykláciu.
Firmy, ktoré dokážu spracovať oblečenie na ďalšiu recykláciu existujú, len je to pre nás ďalšia administratíva, na čo momentálne nemáme čas a kapacity. Je však v našom záujme prejsť aj touto fázou, aby sme tak mohli uzavrieť kruh.
Rozmýšľate aj nad expanziou?
I: Rozmýšľame aj nad tým, ale tento projekt nevznikol s vidinou obratu alebo veľkej firmy, ale skôr ako projekt, aby sme vyrobili niečo, čo sa nám páči. Tým pádom nie sme úplne biznis orientovaní. Chceme, aby to išlo prirodzenou cestou.
A: S expanziou súvisia aj kapacity dielne: museli by sme mať oveľa väčší sklad, museli by sme viac šiť a bolo by menej času na ad hoc produkty. Nechceme to zatiaľ nikde nasilu tlačiť.
I: Najjednoduchší spôsob rastu je dostať oblečenie do obchodov. Tomu sa bránime. Išli by sme proti sebe, keby sme nevedeli optimalizovať proces. My sa snažíme z celého procesu vylúčiť plasty a akonáhle by sme išli do obchodov, tak by sme to už možno nedokázali a celkovo by bol odpad väčší. Niekto povie, že posielanie poštou tiež vytvára uhlíkovú stopu, je to však stále ekologickejšie, ako keby do obchodu išiel každý vlastným autom.
Nechceme ani, aby ľudia nakupovali cez internet ako besní a potom nákup vracali. Ľudia pri nakupovaní menej rozmýšľajú a objednávajú s ľahkou hlavou, čo nás mrzí, pretože ani to nie je úplne ekologické zmýšľanie.
Vaša značka je krásnym príkladom „slow-fashion“ trendu, ktorý prestal dávať do popredia rýchlosť a kvantitu, ale zameriava sa na ekologickejšie správanie a kvalitu oblečenia. Aký je váš názor na čoraz silnejší „fast-fashion“ trend?
I: Hlavným problémom „fast-fashion“ je cena. Ekológia niečo stojí, preto je pri veľmi nízkych cenách oblečenia jasné, že proces výroby nie je ekologický. Vezmime si už len proces balenia. Plast je vždy lacnejší a preto je ekonomicky výhodnejšie baliť veci do plastov.
Ďalším problémom sú pracovné podmienky. Nízke ceny oblečenia znamenajú, že ľudia nemôžu pracovať za férové mzdy a tým pádom trpia.
Veci vyrobené „fast-fashion“ metódou idú aj na úkor kvality. Finálny výrobok je najmenej ekologická vec z celého procesu, pretože vydrží veľmi málo. Keby si človek aj kúpil oblečenie z uhlíkovo nevýhodnej látky, ale vydrží mu niekoľko rokov, tak sa to rozpočíta a vo finále by to nemalo až taký negatívny dopad.
A: Vo „fast-fashion“ ponuka reflektuje dopyt a toto všetko tvorí určitý životný štýl, keď ľudia už ani nechodia nakupovať z potreby, ale z nudy. Dostupnosť rôznych internetových obchodov, ktoré ponúkajú bezplatné vrátenie, bezplatnú dopravu, to všetko tlačí ľudí viac nakupovať a firmy viac vyrábať.
Máte pocit, že je v dnešnej dobe tento trend na ústupe?
A: Ja si myslím, že áno. Ako sa hýbeme v tomto našom podnikaní a sledujeme rôzne trendy, tak verím, že to nie je len naše vnímanie reality, ale skutočne to tak je. Vo svojom okolí si všímam, že veľa ľudí začalo premýšľať nad tým, než si niečo kúpi, nakupujú v secondhandoch, robia medzi sebou burzy. Je to malinká zmena, ale ja vidím, že sa deje.
Myslíte si, že je možné tento trend úplne zastaviť?
A: Neviem to takto posúdiť, to nie je len Slovensko alebo Európa. To je celý ázijský trh.
I: V našich geografických podmienkach si myslím, že je to možné, pokiaľ sa ekonomická situácia nejako radikálne nezmení. V určitej sociálnej vrstve je už zmena viditeľná. Ľudia sú si vedomí problému, chcú ho riešiť a aj vedia ako. Ďalšia sociálna skupina si to zatiaľ neuvedomuje alebo skôr si nie je vedomá, že sa nutnosť zmeny dotýka aj ich. To sa však stále bavíme o rozvinutých krajinách. Skôr sa obávam o menej rozvinuté krajiny, kde bude zmena trvať dlhšie.
Mnohí vedci upozorňujú na problém recyklovaného polyestru spojeného s mikroplastmi. Počas pracieho cyklu sa uvoľňujú čiastočky mikroplastov, ktoré nedokáže zachytiť ani filter práčky a následne sa dostávajú opäť do prírodného obehu. Ste oboznámení aj s touto skutočnosťou?
I: Samozrejme, vieme aj o tomto probléme a stále ho riešime. Nezáleží však na tom, či je oblečenie z recyklovaného polyestru alebo nie, mikroplasty sa vylučujú aj z „virgin“ materiálov.
Ako prevenciu proti tomu sa snažíme ľudí povzbudzovať, aby veci prali skôr ručne, čo dokáže z veľkej časti mikroplasty eliminovať. V práčke a najmä v sušičke sa oblečenie mechanicky namáha a preto sa mikroplasty vylučujú do kanalizácie a následne sa dostávajú do prírody. Nevie sa však, koľko percent mikroplastov nachádzajúcich sa v prírode pochádza z oblečenia a koľko z iného odpadu.
Zatiaľ sme neprišli s lepším riešením problému ako poradiť ľuďom prať v rukách a nesušiť v sušičke. Chceli by sme však vymyslieť vrecúško, do ktorého by sa vložilo oblečenie, z ktorého by sa mohli mikroplasty uvoľňovať. Následne by vrecúško v práčke zachytilo všetky čiastočky. Ale na vyvinutie podobného riešenia potrebujeme ešte čas.
V roku 2022 Slovensko plánuje spustiť proces zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Aký je Váš názor na túto politiku?
I: Otázka je, ako sa celý tento proces podarí implementovať. Ja som videl aj také štúdie, kde nebolo úplne jasné, že to malo vo finále pozitívny ekologický dopad. Asi to nie je až také ružové, ako sa zdá: spustíme zálohovanie a zrazu tu nebude žiadny plastový odpad.
Ale myslím si, že to prinajmenšom posunie zmýšľanie ľudí. Možno im bude spočiatku nepohodlné zbierať a zálohovať plastové fľaše a plechovky, ale nakoniec sa ľuďom vytvorí návyk. Budú nakupovať menej balených vôd, čo je krok, ktorý dokáže veľmi pomôcť. Alebo si radšej kúpia sklenené fľaše, čo je tiež pozitívna zmena.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
A: Robíme na novej kolekcii, ale mali sme toto leto plné trhov a festivalov, takže zatiaľ nie sme v takom štádiu príprav, v ktorom by sme chceli byť. Plánujeme nové termo kúsky aj nové dizajny.