Novela odpadového zákona dáva podnikateľom na veľké investície rok, nové vedenie rezortu za ňou stojí

Linka na mechanicko-biologické spracovanie odpadu v regionálnom centre nakladania s odpadom v slovinskej Ľubľane. [RCERO Ľubľana]

Aj keď sa odborná verejnosť nezhoduje, ako najlepšie riešiť nové povinnosti, ktoré priniesla novela zákona o odpade, všetci súhlasia, že podnikom dáva príliš málo času na prípravu. Envirorezort im však odkazuje, že mohli začať už dávno.

Na jeseň minulého roka poslanci schválili odpadový zákon, ktorý okrem iného ruší výnimky na zber bioodpadu, zavádza povinnosť ekomodulácie a zakazuje ukladanie neupraveného odpadu na skládky od 1. januára 2021.

Tento termín však za nereálny považujú obce a mestá aj odpadové spoločnosti z rôznych oblastí. Pridáva sa aj Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA), podľa ktorého môže krátkosť času negatívne ovplyvniť kvalitu riešení.

Podľa Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH) dokonca budúci rok hrozí, že skládky jednoducho nebudú odpad prijímať.

Nové vedenie ministerstva si však za novelou stojí, podniky sa podľa neho mohli začať pripravovať už na základe záväzku voči Európskej únii, ktorý Slovensko prijalo v roku 1999.

Neoblomný minister

„Podniky mohli zaviesť taký systém úpravy odpadu, ktorý im najviac vyhovuje. Navyše, na tento účel mohli využiť aj európske zdroje. Ak to za 20 rokov neurobili, ale skládkovali s maximálnymi ziskami, čo teraz? Znovu odklad?“ pýta sa v reakcii pre EURACTIV.sk minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).

Pripomína tiež, že za nesplnenie povinnosti by Slovensku hrozila žaloba na Súdnom dvore Európskej únie. Zároveň však podľa neho ministerstvo „hľadá možnosti, ako čo najoptimálnejšie nastaviť systém odpadového hospodárstva a minimalizovať ekonomické dopady“.

Napriek tomu si minister nemyslí, že je od odpadových spoločností zodpovedné strašiť kolapsom systému. Kritizuje aj samosprávy, ktoré držia umelo nízke ceny.

„Zbieranie a nakladanie s odpadom je náročná úloha a odpady budú čoraz drahšie. Preto by mal každý popremýšľať o svojich vzorcoch správania sa a začať u seba. Napríklad zvážiť už pri nákupe, či nehromadíme veci zbytočne,“ odkazuje minister.

Na odpadové hospodárstvo idú z Únie milióny, problém so skládkami však musia vyriešiť prevádzkovatelia

Slovensko môže za porušovanie právnych predpisov v oblasti skládkovania skončiť na európskom súde, podľa envirorezortu je však za plán úpravy aj uzavretie skládok zodpovedný prevádzkovateľ. Nehovorí pritom, ako od neho štát môže túto povinnosť vynútiť.

Nesplniteľný termín

APOH, ktorá združuje 17 spoločností podnikajúcich v odpadovom hospodárstve, uvádza že termín 1. január 2021 nie je možné splniť „ani pri najlepšej vôli“. Podľa jej výkonného riaditeľa Martina Múdreho členovia ešte v súčasnosti ani nevedia, aké technológie môžu na úpravu použiť. To má určiť až vyhláška ministerstva.

Múdry tiež upozorňuje, že väčšina zariadení na úpravu odpadov bude musieť prejsť procesom posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) ako aj stavebným a územným konaním.

„Tieto konania trvajú v priemere jeden a pol až tri roky. Samotná výstavba jednoduchších zariadení trvá jeden až dva roky, tých sofistikovanejších od päť do deväť rokov. Teda ak to všetko spočítame, už pri jednoduchej technológii, keď nebudú do procesu EIA zasahovať žiadni aktivisti, celý proces prípravy a inštalácii zariadení bude trvať minimálne tri roky,“ počíta riaditeľ APOH.

Aj podľa Mariána Christenka, generálneho riaditeľa spoločností ewia a Kosit, ktorá prevádzkuje zariadenia na energetické využitie odpadu v Košiciach, je termín nesplniteľný. „Štrukturálne zmeny v odpadovom hospodárstve, kedy jednu formu nakladania s odpadom nahrádzate inou formou u nás trvajú minimálne päť rokov, a to som optimista,“ hovorí.

Spoločnosť ewia napríklad vo viacerých regiónoch rozbehla proces výstavby centier cirkulárnej ekonomiky, ktorých súčasťou budú aj zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov. „Odhadované optimistické uvedenie do prevádzky prvého centra v okrese Šaľa, Trnava, či iných regiónoch, je ale až v roku 2025,“ konštatuje Christenko.

Termínu sa obáva aj Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy. „Keďže je tak málo času na prípravu, reálne hrozí, že sa budú realizovať rýchle, lacné a nedostatočné riešenia – napríklad len nejaké primitívne dotrieďovacie linky pri skládkach, ktoré vyberú z odpadu jednu až dve komodity,“ varuje.

Rušenie výnimiek

Okrem posunu termínu APOH navrhuje napríklad sústrediť sa na triedený zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Podobne to vidí aj Christenko, ktorý ako cieľ úpravy odpadu pred skládkovaním vníma najmä stabilizáciu biologickej zložky. Tá by však podľa rovnakej novely už v zmesovom odpade nemala byť.

„Samozrejme, boli by sme naivní, ak by sme si mysleli, že hneď od 1. januára 2021, neostane v zmesovom komunálnom odpade ani jeden ohryzok z jablka. Ak by sme ale postupovali podľa novely, je potrebné na Slovensku do jedného roka vybudovať extrémne drahé zariadenia na úpravu odpadu, ktoré nám o pár rokov budú možno už na nič,“ konštatuje.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj Únia miest Slovenska (UMS) vnímajú povinnosť zbierať vytriedený kuchynský odpad ako výzvu. O tej zákon hovoril aj predtým, platilo však viacero výnimiek. Bioodpad napríklad nemuseli zbierať obce, v ktorých to nebolo „ekonomicky únosné“ alebo v ktorých aspoň polovica obyvateľov odpad kompostovala vo vlastných kompostéroch. Výnimku mali aj Bratislava a Košice, v ktorých sa odpad spaľuje.

Od roku 2023 však nebudú platiť žiadne výnimky. Bioodpad už nebudú musieť zbierať len obce, v ktorých samostatne kompostuje 100 percent domácností.

Ľubľana patrí v zhodnocovaní odpadu k európskej špičke. Ako to dosiahla?

Dôrazom na bioodpad a propagáciou udržateľného správania dosiahlo hlavné mesto Slovinska 68-percentný podiel separovaného zberu. V Bratislave naopak podobný podiel predstavuje zmesový odpad.

Kapacity pre bioodpad

Bratislava sa chystá zber kuchynského odpadu otestovať v pilotnom projekte. „V prvom kroku sme požiadali o stanovisko hlavného hygienika k podmienkam/požiadavkám na zhromažďovanie biologicky rozložiteľného odpadu z kuchýň a zvyškového odpadu, ako aj k intervalom odvozu. Tento rok pripravujeme obstarávanie na dodávateľa na spracovanie pilotného projektu,“ uviedol pre EURACTIV.sk bratislavský magistrát. Košice na otázku neodpovedali.

Zatiaľ nie je celkom jasné, ako si Slovensko so zvýšeným množstvom biologicky rozložiteľného odpadu poradí. Bioodpad z kuchýň alebo reštaurácií totiž musí najprv prejsť hygienizáciou, teda odstránením patogénov pôsobením vysokej teploty a tlaku. Nie všetky zariadenia na spracovanie bioopadu touto technológiou disponujú.

Štúdia z leta 2019, ktorú pre Európsku komisiu vypracovali spoločnosti Eumonia a COWI uvádza, že na Slovensku je asi 110 bioplynových staníc a 105 zariadení na kompostovanie, avšak len 10 zariadení na bioplyn a 11 na kompost je vhodných pre odpad z kuchýň a reštaurácií.

„Slovensko sa sústredí na podporu kompostovania v domácnostiach, ale potrebuje aj väčšie zariadenia s možnosťou hygienizácie,“ odporúčajú experti v štúdii.

„Slovensko potrebuje kapacity na spracovanie kuchynských bioodpadov a potrebuje uzatvárať ich materiálové toky. To znamená, že musíme nájsť aj aplikáciu kompostu alebo bioplynu ako produktov procesu spracovania bioodpadov,” uviedla pre EURACTIV.sk ešte minulý rok Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN).

Oplatí sa mechanicko-biologická úprava?

V Nemecku napríklad prechádza zvyškový komunálny odpad mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ). Tá podľa stránky environmentálnej organizácie Priatelia Zeme spočíva v dotriedení zvyškových odpadov na ďalšie využitie a stabilizácií biologicky rozložiteľných odpadov, ktoré vďaka tomu neprodukujú na skládke skleníkové plyny.

Zo zvyškového odpadu sa podľa ochranárov dajú vyseparovať kovy, sklo a niektoré druhy plastov. Vzniká aj takzvaný šedý kompost, ktorý sa dá použiť na rôzne nepoľnohospodárske účely, prípadne bioplyn ak ide o anaeróbne spracovanie. Ďalšou zložkou môže byť odpad na energetické využitie, termickú úpravu a odpad na uloženie na skládku.

Christenko však mechanicko-biologickú úpravu ako riešenie nevníma. „Ak by boli MBÚ linky skutočne v dnešnej dobe riešením, prečo Kodaň postavila v minulom roku jedno z najväčších a najmodernejších zariadení na energetické využitie odpadu?“ pýta sa.

MBÚ nie je riešenie ani podľa členov APOH. Vysvetľujú to vysokým obsahom biologickej zložky v zvyškovom komunálnom odpade. Druhotné suroviny, ktoré sa dajú mechanicky oddeliť, sú preto znehodnotené a samotná biologická časť kontaminovaná. To však môže vyriešiť práve lepšie separovanie biologicky rozložiteľného odpadu.

Spaľovne treba prepočítať

Pred nasledovaním Kodane a budovaním zariadení, v ktorých sa odpad využíva na výrobu energie však varuje Veverka z CEPTA. „K potrebe budovania nových spaľovní by sme sa mali stavať veľmi rezervovane a riadne si prepočítať, koľko odpadu vlastne budeme mať po splnení všetkých cieľov recyklácie komunálneho odpadu, ktoré sú pred nami,“ hovorí.

Aby Slovensko splnilo ciele stanovené Európskou úniou, bude musieť v roku 2035 recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu. Skládkovať bude môcť maximálne 10 percent. „Na tých 25 percent komunálneho odpadu komunálneho odpadu nám postačia kapacity cementární a spaľovní, ktoré tu už máme v súčasnosti,“ myslí si Veverka.

Podobne sa vo svojom posudku pre environmentálnu organizáciu Priatelia Zeme-CEPA vyjadruje aj analytik a poradca europoslanca Martina Hojsíka (PS, Renew Europe) Ladislav Hegyi. Ten tvrdí, že podľa štúdií je na nakladanie so zbytkovým, zmesovým komunálnym odpadom pre klímu najmenej zaťažujúcou technológiou anaeróbna mechanicko-biologická úprava s vytriedením kovov, plastov k recyklácii a skládkovaním stabilizovaných odpadov.

Slovensko ako Švédsko? Príležitosti a riziká energetického zhodnocovania odpadu

Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.

Podľa Christenka však ide o ekonomicky veľmi náročný spôsob. „S pádom celého trhu s plastom a papierom nemajú recyklačné závody odbyt,“ uvádza.

Linky, ktoré pri mechanicko-biologickej úprave vytvárajú tuhé alternatívne palivo (TAP), majú zas problém nájsť voľné kapacity v zariadeniach na energetické zhodnotenie odpadu. „Talianski díleri, ktorí sa snažia nájsť miesto pre TAP z Talianska pravidelne obiehajú aj naše zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu v Košiciach a my im vysvetľujeme, že odpad zo zahraničia neprijímame, pretože máme dosť toho slovenského,“ priblížil.

Ďalšie výdavky

Bez ohľadu na technológiu zdraží podľa APOH úprava odpadu pred skládkovaním nakladanie s odpadmi minimálne tri až päť násobne. Nejde pritom o jedinú investíciu, ktorá odpadárske spoločnosti čaká.

Ďalšou zmenou, ktorú novela prináša, je povinnosť vybaviť smetiarske autá zariadeniami na váženie odpadu. APOH uznáva, že v niektorých obciach je tento systém užitočný, tie si to však môžu dať ako podmienku do verejného obstarávania.

„Cena vážneho systému stojí približne 25 tisíc eur. Vozidlá, ktorých by sa takáto dodatočná montáž týkala, je podľa našich analýz minimálne 1 500 eur. Suma sumárum, vychádza to na investíciu cca 37 miliónov eur,“ hovorí Múdry. Ďalších 150 miliónov eur podľa neho bude stáť nákup minimálne tisíc automobilov, ktoré nahradia staršie vozidlá, do ktorých sa systém nedá nainštalovať.

Vážením odpadu tiež podľa asociácie vznikne 30 – 40 percentné zdržanie, čo môže rovnako zvoz odpadu predražiť. „Investície vyvolané schválenou novelou zákona o odpadoch sa prenesú na samosprávy a očakávame, že tento tlak sa prenesie aj na obyvateľov,“ varuje Múdry.

So zvyšovaním cien počítajú aj mestá združené v Únii miest Slovenska (UMS). „Celkom iste to bude znamenať opätovné výrazné zvýšenie cien za odber a spracovanie zmesového komunálneho odpadu, s čím musia mestá a obce rátať pri tvorbe poplatkov na rok 2021,“ uviedla pre EURACTIV.sk riaditeľka kancelárie UMS Jana Červenáková.

V obehovom hospodárstve má Komisia ambiciózne plány, dôležitá bude realita

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo z dielne eurokomisie chce do roku 2030 množstvo komunálneho odpadu na polovicu a rozšíriť právo na opravu. Opatrne ho chvália environmentálne mimovládky, aj slovenskí zelení europoslanci. Dôležité však podľa nich budú ďalšie kroky.

Vyššie poplatky sú isté

ZMOS aj UMS upozorňujú, že poplatky budú mestá a obce zvyšovať tak či tak, kvôli zvyšovaniu poplatkov za uloženie odpadu na skládku.

„Kým ešte donedávna bola platba za uloženie komunálneho odpadu na skládku v priemere cca 5 eur za tonu, aktuálne pre rok 2020 sa sadzba za komunálny odpad pohybuje v rozmedzí od 8 do 26 eur za tonu odpadu uloženého na skládku. Pre rok 2021 a nasledujúce roky sa sadzba bude pohybovať v rozmedzí od 11 do 33 eur za tonu odpadu uloženého na skládku,“ opisuje Kaliňák.

Sadzba za uloženie odpadu na skládku je priamo úmerná úrovni vytriedenia komunálneho odpadu. Podľa Červenákovej z UMS sa preto dá očakávať nárast množstevných zberov v mestách a obciach. „Ľudia sa domáhajú spravodlivejších poplatkov a keď triedia a kompostujú, očakávajú, že budú mať z toho benefity. Momentálne sme ale zatiaľ nezaznamenali zvýšený prechod miest na množstvový zber,“ konštatovala.

Ďalšou výzvou pre obce a mestá, ale predovšetkým zberové spoločnosti, je podľa Červenákovej zabezpečenie systému triedeného zberu odpadov spadajúcich pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov. „V systéme chýbajú financie aj na obnovu infraštruktúry triedeného zberu – zberová technika, nádoby, triediace linky a pod. Uvidíme, ako pomôže plánovaná ekomodulácia, kedy výrobcovia budú do systému platiť podľa recyklovateľnosti obalov uvedených na trh,“

Od ekomodulácie si pokrok sľubuje aj Veverka a apeluje na ministerstvo, aby s ňou čo najskôr pohlo. „Myslím, že ešte stále nie je na svete vykonávacia vyhláška, hoci novela zákona o odopadoch bola schválená koncom novembra 2019,“ konštatoval.

Odklad kvôli vírusu?

Združenie miest a obcí Slovenska avizuje, že bude ministerstvo životného prostredia žiadať o odklad účinnosti niektorých ustanovení zákona o odpadoch, vrátane zákazu skládkovania neupravených odpadov.

Okrem pôvodných argumentov, na ktorých sa zhodujú aj ostatní aktéri, pridáva aj ďalší – kroky, ktoré vláda prijala pre spomalenie šírenia koronavírusu.

„Mnohé opatrenia, ktoré majú byť v nasledujúcich rokoch účinné si vyžadujú aj povolenia, stavebné zásahy a nemalé investície. Samospráva a štátne inštitúcie aktuálne pracujú a budú dlhodobejšie pracovať v obmedzenom režime a taktiež potrvá istú chvíľu kým nabehnú na riadny pracovný režim,“ uviedol pre EURACTIV.sk riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

(Nie je jasné, či názor ZMOS zdieľajú aj ostatní respondenti. Ich odpovede – okrem ministerstva a p. Veverku – mal EURACTIV k dispozícií už pred začiatkom opatrení súvisiacich s koronavírusom – pozn. red.)

Partneri

ENVI - PAK